S prácou mladistvých je možné stretnúť sa v odbornej príprave, potrebnej  na dosiahnutie vzdelania, pri brigádnickej práci študentov alebo pri práci v pracovnom pomere pred dovŕšením 18 roku veku. Mladiství, ale aj mladí zamestnanci, nastupujúci prvýkrát do pracovného pomeru po ukončení štúdia, nemajú ešte dostatok skúseností, nemali možnosť
získať bezpečné pracovné návyky a ak nie sú náležite zaškolení, neuvedomujú si možné ohrozenia a riziká. Potrebujú odbornú radu, informácie a dohľad, ako aj vhodné, bezpečné a zdravé pracovné miesta. Je povinnosťou zamestnávateľov  poznať zákonné požiadavky pri zamestnávaní mladistvých, aby títo neboli vystavení zbytočnému riziku, aby neohrozili ich zdravý vývoj a vedeli zabezpečiť pre túto vekovú kategóriu vhodné pracovisko. Získanie bezpečných pracovných návykov mladistvých zamestnancov a mladých ľudí, nastupujúcich po ukončení štúdia do pracovného procesu, bude vo výsledku  na prospech zamestnávateľom i budúcim zamestnancom.

Pod pojmom mladý človek sa v práci chápu osoby približne vo veku od 15 do 30 rokov.  Zákonník prácepoužíva pojem mladistvý zamestnanec (zamestnanec mladší ako 18 rokov). Pokiaľ ide o spodnú hranicu sociologického veku mladých ľudí – mladistvých, je vyjadrená začiatkom sociálno-ekonomického osamostatňovania, ktoré prebieha od pätnástich do osemnástich rokov. Určenie hornej vekovej hranice mládeže – ako vekovej skupiny – je veľmi nejednotné.  Niektorí považujú vek 21 – 24 rokov za obdobie rannej dospelosti, iní obdobie  od 21 rokov do 24 rokov počítajú už k dospelosti, ďalší posúvajú hranicu dospelosti až k 30. roku. Po dosiahnutí tridsiatich rokov veku prechádza zrelá osobnosť z epochy mladosti do vrcholného štádia mladých ľudí, ktoré sa podľa rôznych spoločenských kritérií počíta až do veku 38 rokov.

Na Slovensku sú najčastejšie využívané dva spôsoby zamestnávania mladých zamestnancov. Zamestnávatelia často využívajú tzv. „Dohodu o vykonaní práce“ a „Dohodu o brigádnickej práci študentov“.

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa výlučne týka študentov a druhý spôsob je otvorený pre každého (dohoda o vykonaní práce). Takéto spôsoby zamestnávania sa nemôžu vzťahovať na opakovanú prácu, skôr na prácu, ktorá je nepravidelná – je vykonávaná podľa toho, ako je pracovník k dispozícii; alebo pravidelná práca, ale za podmienok, ktoré by boli pre zamestnávateľa neekonomické, pretože by musel neustále koordinovať, monitorovať alebo kontrolovať jej výkon.

Zamestnávateľ môže uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov na dobu kratšiu ako 20 hodín týždenne. Súčasťou písomnej dohody musí byť aj zoznam pracovných úloh, odmena, pracovný čas a obdobie, na ktoré je dohoda uzatvorená. Dohoda o vykonaní práce musí rovnako obsahovať definíciu pracovných povinností, dátum ukončenia práce, ako aj dĺžku trvania. Nesmie prekročiť 300 hodín ročne a odmena závisí od úspešného ukončenia práce.

Základné povinnosti zamestnávateľa

Každý zamestnávateľ je povinný  utvárať priaznivé podmienky pre všestranný vývoj telesných a duševných schopností mladistvých a mladých zamestnancov aj osobitnou úpravou ich pracovných podmienok, pričom úzko spolupracuje so zákonnými zástupcami mladistvých.

Mladistvý zamestnanec musí zamestnávateľovi oznámiť dĺžku pracovného času u iného zamestnávateľa, najmä vo vzťahu k obmedzeniu pracovného času. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu aj s dátumom narodenia mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere. Zamestnávateľ môže zamestnávať mladistvých zamestnancov len prácami, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému vývoju, neohrozujú ich mravnosť a poskytujú im pri práci zvýšenú starostlivosť. Zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvých zamestnancov prácou nadčas a nočnou prácou, a nesmie im nariadiť  alebo s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť. Zamestnávateľ nesmie vystaviť mladistvých škodlivému pôsobeniu fyzikálnych, chemických, biologických faktorov, vplyvov a procesov, musí posúdiť a vyhodnotiť všetky riziká pre jeho bezpečnosť a zdravie.

Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané pre mladistvých zamestnancov, ustanovuje príslušné Nariadenie vlády SR (č.286/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané pre mladistvých zamestnancov a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov.

Mladiství zamestnanci, ak je to možné, nevykonávajú pravidelnú dlhodobú prácu s bremenami. Uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvým zamestnancom môže byť len na základe predchádzajúceho lekárskeho vyšetrenia mladistvého. Pri ukladaní pracovných úloh sa zamestnávateľ riadi aj lekárskymi posudkami.

Zamestnávateľ, podľa platnej legislatívy, nesmie zamestnávať mladistvých zamestnancov prácami, pri ktorých sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu alebo pri výkone ktorých by mohli vážne  ohroziť bezpečnosť a zdravie  spoluzamestnancov alebo iných osôb.

Fyzická osoba, ktorá dovŕšila 15 rokov veku, avšak neskončila ešte povinnú školskú dochádzku, môže vykonávať práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jej zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. Výkon týchto ľahkých prác podlieha povoleniu príslušného inšpektorátu práce. Na žiadosť zamestnávateľa vydá inšpektorát práce – po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva – povolenie, v ktorom určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa požadované ľahké práce môžu vykonávať. 

Základné ustanovenia platnej legislatívy vo vzťahu k zamestnávaniu mladistvých sa nachádzajú najmä v:

1. Zákonníku práce

2. Zákone NR SR  č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov,

  • Zákone NR SR  č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov ,
  • Nariadení vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami ( §§5,6,26),
  • Nariadení vlády SR č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení neskorších predpisov,
  • Zákone NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Mladí zamestnanci a nebezpečenstvá a ohrozenia v práci

Mladí ľudia sú z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci značne ohrozenou skupinou. Pracujú v podnikoch a firmách často v podmienkach, v ktorých nie je vylúčené – alebo v akceptovateľnej miere minimalizované – pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na ich zdravie.  Najčastejším dôvodom je aj to, že si riziká  pri svojej práci dostatočne neuvedomujú a často ani nevedia, ako presadiť praktické riešenia pre bezpečnosť seba a svojho okolia. Miera výskytu pracovných úrazov bez následku smrti rastie aj medzi najmladšími pracovníkmi. Mnohé zdravotné problémy, súvisiace s prácou, majú kumulatívnu povahu. U mladých pracovníkov možno nie sú také časté, ale ak sa má znížiť možnosť, aby sa u mladých ľudí neskôr vyvinul zdravotný problém, súvisiaci s prácou, je rovnako dôležité venovať pozornosť kumulatívnym zdravotným rizikám, ako aj rizikám úrazov.  Mladí zamestnanci pravdepodobne ľahšie podľahnú zdravotnému ohrozeniu, než starší pracovníci. Okrem toho sa môžu stať obeťou obťažovania alebo šikanovania kolegov, vzhľadom na svoje nízke postavenie v zamestnaní alebo preto, že sú noví. Mladí zamestnanci si s menej často uvedomujú riziko úrazov alebo poškodenia zdravia ako starší pracovníci, a to z viacerých dôvodov. Ak si aj riziká uvedomia, pravdepodobne sú menej schopní náležite konať a sú aj fyzicky či psychicky menej spôsobilí vykonať určité pracovné úlohy.

Hlavnými faktormi ohrozenia a rizík u mladých zamestnancov sú najmä:

  • chýbajúce povedomie o bezpečnostných a zdravotných rizikách pri práci, 
  • neskúsenosť a nedostatočná znalosť vykonávanej práce a prostredia, 
  • chýbajúca zručnosť- zaškolenie na vykonávanú prácu, 
  • fyzická alebo psychická nezrelosť, 
  • pridelenie práce, ktorá prevyšuje ich schopnosti, 
  • nedostatok informácií o BOZP a súvisiacich školení; nedostatočné vedomosti o povinnostiach zamestnávateľa a vlastných právach a povinnostiach, 
  • nevenovanie dostatočnej pozornosti ochrane zdravia a bezpečnosti a vysoko rizikové správanie niektorých mladých ľudí, 
  • chýbajúca odvaha dožadovať sa riešenia otázok BOZP.

Vo vekovej kategórii do veku 18 rokov prebieha celý rad telesných a psychických zmien. Mladiství sú v štádiu vývoja organizmu, kedy nadmerná fyzická a psychická záťaž môže mať nepriaznivý vplyv na ich ďalší vývoj. Mnoho mladých ľudí – mladistvých – vstupuje do pracovného procesu na rôznych úsekoch pracovnej činnosti v hospodárstve, priemysle, v službách a pod. Ide o dospievajúcich jedincov, u ktorých prebieha komplex telesných, hormonálnych a psychických zmien.

Mladí zamestnanci  sú takpovediac v rizikovom štádiu vývoja organizmu. Dochádza k urýchleniu rastu, ubúda telesný tuk, prebieha búrlivá hormonálna činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním. Pri nadmernej telesnej záťaži dochádza k deformácii kostí, hlavne chrbtice (kyfóza a skolióza t .j. vypuknutie a vybočenie), ktorej vývoj ešte nie je dokončený. Dochádza k zmene kardiovaskulárneho systému, ako i nervového systému. Preto nemôžu mladiství a mladí zamestnanci, vzhľadom k uvedeným zmenám systémov, vykonávať nadmernú, jednostrannú a dlhodobo zaťažujúcu prácu. Monotónnosť práce je pre nich taktiež obťažujúca z dôvodu lability nervového systému. U mladistvých sa v puberte vo zvýšenej miere vylučuje rastový a luteinizačný hormón, ktorý pôsobí na rast. Oba hormóny sa vylučujú hlavne v noci. Preto je pre túto skupinu taký dôležitý výdatný spánok. Z uvedeného dôvodu je nočná práca pre mladistvých zakázaná. Takisto nadčasová práca je pre nich z dôvodu rastu organizmu ako komplexu nevhodná a pre legislatívou tiež zakázaná. Mladiství sú po psychickej stránke labilnejší, v úsudku sú racionálni a kritickejší ako dospelí. Chýbajú im však skúsenosti z každodennej praxe.

Hlavné zistenia z inšpekcie práce:

  1. Mladí pracovníci ako skupina nosia častejšie ochranné prostriedky ako priemerná pracujúca populácia, zdá sa však, že sú menej informovaní o pracovných rizikách.
  2. U mladých pracovníkov je väčšia pravdepodobnosť uvádzania neželanej sexuálnej pozornosti v porovnaní s celkovou pracujúcou populáciou. Obzvlášť zraniteľné sú mladé ženy v sektore hotelov a reštaurácií a iných odvetviach služieb.
  3. Miera úrazovosti mladých ľudí je vyššia, avšak s menším počtom smrteľných úrazov ako u starších pracovníkov.
  4. Mladí muži sú obzvlášť ohrození rizikom pracovných úrazov.

K piatim najčastejším chorobám z povolania mladých ľudí vo veku od 15 – 35 rokov patria: alergické účinky, podráždenie kože, ťažkosti s dýchaním, infekčné choroby a poruchy podporno-pohybovej sústavy. U mladých pracovníkov je nižšie priemerné riziko chorôb z povolania ako u starších pracovníkov, ale výskyt akútnych chorôb, ako napríklad alergické a toxické dôsledky, môžu byť u mladých pracovníkoch vyššie.

Odporúčania pre zamestnávateľov

Prijímať opatrenia v oblasti BOZP na najvyššej úrovni riadenia v podniku na ochranu mladých zamestnancov.

  1. Zabezpečiť odbornú prípravu na konkrétnom pracovisku – skĺbiť teóriu s praxou so zameraním sa na predchádzanie rizikám, a to v rámci celkového riadenia BOZP v podniku.
  2. Vyhodnocovať riziká a zabezpečiť, aby sa opatrenia na ochranu  a bezpečnosť mladých na pracovisku aj realizovali, a tiež dodržiavali.
  3. Podporovať mladých, aby sa zapájali do konzultácií a aktivít na pracovisku a nebáli sa povedať svoj názor na pracovné podmienky.
  4. Pri výchove a vzdelávaní o BOZP – kurzoch, školeniach – používať názorné, moderné prostriedky s cieľom zaujať mladých zamestnancov a zvýšiť tak ich povedomie o pracovných podmienkach, rizikách a o BOZP celkovo. Využívať internet, emaily na e-learning a pod. Používať vhodné učebné materiály a metódy, ktoré sú pre mladých zaujímavé a príťažlivé.
  5. Využívať rôzne súťaže alebo iné formy oceňovania s cieľom motivovať mladých k práci na projektoch o BOZP.

Odporúčania pre samotných mladých zamestnancov

Mladí zamestnanci, ako všetci ostatní zamestnanci, majú tri dôležité práva v oblasti BOZP, a to PRÁVO:

1. byť informovaný,

2 . podieľať sa na BOZP,

 3 . odmietnuť nebezpečnú prácu.

K povinnostiam patria:

  1. Zaujímať sa o podmienky práce, bezpečnosť práce na svojom pracovisku.
  2. Zistiť si, aké riziká sa na pracovisku vyskytujú.
  3. Zaujímať sa o svoju bezpečnosť, poznať napr. únikové východy, havarijné plány, pravidlá poskytnutia prvej pomoci.
  4. Zaujímať sa o individuálnu pracovnú ochranu prostredníctvom ochranných pomôcok.
  5. Nosiť a používať tieto OOPP.
  6. Poznať svojho nadriadeného na pracovisku, zaujímať sa o osobu bezpečnostného technika a iných odborníkov, ktorí môžu byť nápomocní pri riešení problémov na pracovisku.
  7. Využívať svoje právo odmietnuť nebezpečnú prácu a nebezpečné postupy.
  8. Informovať nadriadeného o výskyte úrazu, či inej udalosti na pracovisku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *