Štúdiu „Analýza produktivity práce, spôsobov jej výpočtu na národnej úrovni, porovnanie s krajinami EÚ v nadväznosti na mzdovú úroveň (minimálnu mzdu a priemernú mzdu) krajiny“ zadala Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR) spracovať riešiteľskému kolektívu zhodou okolností ešte skôr, ako predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyen, prišla s iniciatívou smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, a to napriek existencii krízy vyvolanej COVID-om 19. Hlavné dôvody pre návrh uvedenej smernice zhrnula predsedníčka Európskej komisie v správe o stave Únie, prednesenej na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v septembri 2020, nasledovne: „Pravdou ale je, že mnohým ľuďom sa už jednoducho prestalo vyplácať, aby vôbec pracovali. Dumpingové mzdy likvidujú dôstojné pracovné podmienky, trestajú podnikateľov, ktorí platia slušné mzdy, a narúšajú spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Preto Komisia predloží legislatívny návrh, ktorý by mal byť pre členské štáty oporou pri stanovovaní rámca pre minimálne mzdy. Každý musí mať prístup k minimálnej mzde, či už na základe kolektívnej dohody alebo zákonom stanovenej minimálnej mzdy.“
Podľa názoru riešiteľov predmetnej štúdie, Slovenská republika rozhodne patrí ku skupine krajín EÚ, na ktorú sa jednoznačne vzťahuje hodnotenie predsedníčky Európskej komisie. Minimálne mzdy sú nízke, čoho dôkazom je existencia „pracujúcich chudobných“, nízka životná úroveň rodín, v ktorých práceschopní členovia pracujú za minimálne mzdy, neochota veľkého počtu nezamestnaných prijímať prácu na úrovni minimálnej mzdy a nakoniec aj nízka miera ekonomickej aktivity obyvateľstva v produktívnom veku v porovnaní s ostatnými, hlavne vyspelými krajinami EÚ. Mechanické zvyšovanie minimálnych miezd bez poznania podstatných súvislostí by však dlhodobo nič nevyriešilo. Preto aj v detailnom zadaní štúdie dominovali otázky merania produktivity práce a jej nadväznosti na celkovú mzdovú úroveň, reprezentovanú priemernou, mediánovou a minimálnou mzdou. Poznanie súvislostí a hlavných faktorov, ktoré určujú úroveň odmeňovania, bolo hlavným inštrumentálnym cieľom analýzy v uvedenej štúdii. Je nesporné, že detailnejšie poznanie určujúcich súvislostí pre odmeňovanie je zárukou zvýšenia kvality sociálneho dialógu sociálnych partnerov a ich vzájomného rešpektovania sa v Slovenskej republike, ktoré, žiaľ, nemá dlhodobú tradíciu, ako je tomu hlavne v škandinávskych krajinách.
Riešiteľský kolektív sa vo vzťahu k úrovni minimálnej a priemernej mzdy zameral tak na analýzu ekonomických, ako aj sociálnych faktorov. Makroekonomická komparatívna analýza s viacerými ad hoc vybranými krajinami EÚ potvrdila skutočnosť, že na Slovensku je stále priestor na zvyšovanie priemerných, ale ja minimálnych miezd, a to aj napriek spomaľovaniu dynamiky produktivity práce v posledných rokoch; spomaľovanie dynamiky produktivity práce a dobiehania vyspelých krajín EÚ sa týka nielen Slovenska, ale celého regiónu „nových členských krajín EÚ“ vo východnej Európe. Hlavným determinantom ďalšej dynamiky národohospodárskej produktivity práce je prekonanie zaostávania produktivity práce v malých a stredných podnikoch, resp. v menších podnikoch, za veľkými a hlavne zahraničnými podnikmi, etablovanými na slovenskom trhu.
Autori štúdie využili pri analýzach široké spektrum dát, poskytovaných v oblasti trhu práce a odmeňovania – tak Eurostatom, ako aj OECD. Výsledky potvrdili, že úroveň nominálnych nákladov práce, priemerných miezd i minimálnych miezd je plne porovnateľná s krajinami EÚ v regióne a zvýšené obavy zo strany podnikateľského sektora z rastu hlavne minimálnych miezd sú neopodstatnené. Na prekvapenie aj samotných autorov analýza ukázala, že podstatným faktorom, ktorý znižuje nominálnu úroveň miezd (priemerných i minimálnych) na ich reálnu úroveň, je cenová hladina spotrebiteľských cien na Slovensku v porovnaní s väčšinou krajín V 4 a pobaltských štátov (s výnimku Estónska). Ak úroveň cenovej hladiny na Slovenska v porovnaní s priemerom EÚ (index = 100) v roku 2019 dosiahla 75,1 %, tak v Českej republike to bolo 69,1 %, v Maďarsku 62,1 % a v Poľsku len 56,8 % priemeru EÚ 27. Dôsledkom uvedeného cenového vývoja je skutočnosť, že ak priemerné reálne mzdy na Slovensku vyjadríme indexom 100, tak reálne priemerné mzdy v Českej republike (u jednotlivca bez detí) boli vyššie ako na Slovensku o 24,2 %, v Estónsku o 32,9 %, v Maďarsku o 6,3 %, v Litve o 3,2 % a v Poľsku až o 27,6 %. Len v Lotyšsku boli tieto priemerné mzdy nižšie oproti Slovensku o 5,0 %. Podobne vysoká cenová hladina na Slovensku znižuje reálnu úroveň minimálnych miezd. Ukazuje sa, že nielen existencia eura na Slovensku, ale aj štrukturálne problémy slovenskej ekonomiky prispievajú k nižšej úrovni priemerných a minimálnych miezd na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami v regióne.
Autori prinášajú v štúdii názory viacerých domácich i zahraničných odborníkov na otázky vývoja produktivity práce a miezd. Autori však jednoznačne odmietli prípadné zavedenie regionálnych minimálnych miezd na Slovensku. Optimálnym riešením pre Slovensko môže byť iba skvalitnenie sociálneho dialógu na základe detailného poznania hlavných determinantov odmeňovania sociálnymi partnermi a ich vzájomný rešpekt. Štúdia v závere vyústila do dvadsaťjeden všeobecnejších i konkrétnejších odporúčaní pre hospodársku prax. A pre potenciálnych čitateľov, či už z radov odborníkov alebo aj širšej čitateľskej verejnosti, pripravili autori dvadsiate druhé odporúčanie. Vážení čitatelia, podrobne si prečítajte našu štúdiu o produktivite práce, priemerných a minimálnych mzdách v Slovenskej republike.
Dokumenty na stiahnutie TU: Analytický výstup: ANALÝZA PRODUKTIVITY PRÁCE, SPÔSOBOV JEJ VÝPOČTU NA NÁRODNEJ ÚROVNI, POROVNANIE S KRAJINAMI EÚ V NADVÄZNOSTI NA MZDOVÚ ÚROVEŇ (MINIMÁLNU MZDU A PRIEMERNÚ MZDU) KRAJINY.
Na tvorbe analytického výstupu sa podieľal kolektív:
Ing. Ján Košta, CSc., Ing. Gabriela Dováľová, PhD., Ing. Boris Hošoff, PhD., Ing. Martin Hudcovský, PhD., Ing. Karol Morvay, Ing. Jaroslav Vokoun
Analytický výstup: ANALÝZA PRODUKTIVITY PRÁCE, SPÔSOBOV JEJ VÝPOČTU NA NÁRODNEJ ÚROVNI, POROVNANIE S KRAJINAMI EÚ V NADVÄZNOSTI NA MZDOVÚ ÚROVEŇ (MINIMÁLNU MZDU A PRIEMERNÚ MZDU) KRAJINY sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.employment.gov.sk a www.esf.gov.sk
Ilustračná fotografia www.pexels.com
[…] TU […]