Autor: Nicolas Ballot
CFDT (Francúzska demokratická konfederácia práce- najväčšia francúzska odborová centrála s viac ako 600 000 členmi ), v spolupráci s nadáciou Jean-Jaurès (francúzsky thin-thank prepojený s francúzskou Socialistickou stranou) , realizovala nový prieskum s cieľom lepšie porozumieť francúzskej spoločnosti. Táto rozsiahla štúdia pomáha identifikovať obrysy „ideálnej“ práce pre Francúzov.
Pred prezidentskými voľbami v roku 2017, keď CFDT prieskumom „Hovorme o práci“ oslovila viac ako 200 000 pracovníkov, traja zo štyroch respondentov tvrdili, že svoju prácu majú radi, viac než polovica tvrdila, že im robí radosť a rovnaký počet bol na svoju prácu hrdý. Celkovo vzaté, väčšina ľudí, ktorí reagovali na prieskum, vyhlásila, že má pomerne pozitívny vzťah k svojej práci. Šesť rokov, pandémia Covid a dve obmedzenia neskôr – aký je vlastne vzťah Francúzov k práci?
Prieskum „Ideálna spoločnosť zajtrajška v očiach Francúzov“, vykonaný spoločnosťou Ipsos pre CFDT a nadáciu Jean-Jaurès, prináša svetlo do súčasných očakávaní Francúzov v súvislosti s prácou. „Práca stále predstavuje dôležitý prvok života občanov, aj keď si ju želajú ľahšie zladiť s inými aspektmi života,“ hovorí Marylise Léon (generálna tajomníčka CFDT) a pokračuje: „Tento prieskum potvrdzuje zistenia, o ktorých hovorí CFDT.“
Záujem o prácu, plat a príjemná pracovná atmosféra
V čase, kedy pôsobia rôzne zmeny, môže pre jedincov dochádzať až k strate orientácie v spoločenskom dianí. Prieskum ukazuje, že zamestnanci hľadajú celkovo pracovné prostredie, ktoré je bezpečné a flexibilné. Keď sa ich opýtali na hlavné kritériá ideálnej práce, „záujem“, „plat“ a „príjemná pracovná atmosféra“ sú na prvých miestach. Tieto výsledky pripomínajú výsledky prieskumu „Hovorme o práci“: 81 % respondentov tvrdilo, že pracujú predovšetkým pre uspokojenie svojich potrieb, pričom väčšina bola „hrdá“ na svoju prácu a spokojná so svojimi kolegami.
Čo to vlastne znamená? Neexistuje žiadna výrazná generačná odchýlka, pokiaľ ide o tieto kritériá, ako odhaľuje Jérémie Peltier, jeden z riaditeľov nadácie Jean-Jaurès. „Na rozdiel od toho, čo verejná diskusia niekedy môže naznačovať, ako sú hodnoty a význam práce pre nové generácie dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, v skutočnosti neznamenajú viac, ako sú klasické kritériá – ako je záujem o prácu, plat a atmosféra.“
To potvrdzuje aj sociologička Dominique Méda v nedávnej analýze zverejnenej v denníku Le Monde, ktorá dodáva, že „tieto očakávania sú ešte silnejšie“ pre mladšiu generáciu než pre ich starších kolegov.
Striedanie zamestnaní nie je trend
Jérémie Peltier z nadácie Jean-Jaurès hodnotí, že prieskum popiera ďalšiu bežnú predstavu. Ukazuje, že časté zmeny zamestnávateľa nie sú pracovným ideálom. Zamestnanci, naopak, výrazne preferujú doživotné pracovné zmluvy v mene „profesionálnej stability“, ktorú uprednostňujú pred pravidelným menením zamestnávateľa.
Avšak v rámci tohto bezpečného rámca chcú mať reálne príležitosti meniť pozície alebo dokonca povolania v rámci tej istej spoločnosti. Podobne väčšina Francúzov nechce síce pracovať menej, avšak túži mať možnosť striedať obdobia s väčším, ale aj menším množstvom práce počas celého svojho pracovného života. V tomto konkrétnom smere sú mladí ľudia náročnejší na možnosti zmien tempa počas svojej kariéry, či už na lepšie vyváženie osobného a pracovného času, vzdelávanie, rast alebo zmenu povolania. Podľa Jérémie Peltiera, hoci je to len slabý signál, „pozorujeme skutočný dopyt po pracovnej arytmii u mladšej generácie“.
Ľudia nie sú stvorení na život bez sociálnych väzieb
Tento záujem o flexibilitu pracovného času sa odráža aj v obľube hybridnej práci – chce ju len 40 % zamestnancov, ktorých pozície sú vhodné pre prácu na diaľku. Toto je vlastne odmietnutie „100 % práce na diaľku“ – ako už odznelo od mnohých tímov CFDT – ktoré možno vnímať ako ťažko naučenú lekciu po covidových obmedzeniach. „Ľudia nie sú stvorení na život bez sociálnych väzieb a digitálna práca nemôže úplne nahradiť túto väzbu. Preto nemôže byť 100% práca na diaľku súčasťou ideálnej spoločnosti – a ešte menej ideálnej práce, ktorá spočíva v nevyhnutnej socializácii,“ potvrdzuje Jérémie Peltier.
Nedôvera voči štátu sa prenáša aj do pracovnej sféry
Z prieskumu vyšlo aj to, že Francúzi svoje ideálne miesto na prácu (55 %) vidia najmä u súkromných spoločností, čo násobne prevyšuje verejnú službu (25 %). Podnikanie zaujíma len jedného z desiatich respondentov.
Táto nízka atraktivita verejných funkcií je ľahko vysvetliteľná. „Aktuálna nedôvera voči štátu a verejným orgánom, ktorá je stále viac prítomná v spoločnosti a ktorá sa prenáša do pracovnej sféry,“ vysvetľuje Jérémie Peltier. K tomu treba pridať skutočnosť, že verejná služba nie je dostatočne lukratívna a ľuďom v nej jednoznačne chýba uznanie. Pritom reč je najmä o iných zamestnancoch ako o učiteľoch či iných pracovníkov vo verejných službách, ktorí sú v priamom kontakte s verejnosťou.
Pracovníci odmietajú predstavu sveta práce podriadeného vláde hierarchie
Nakoniec z prieskumu vyšlo, že Francúzi chcú byť v práci vypočutí. Už v roku 2016 vyjadrilo 73 % respondentov prieskumu „Hovorme o práci“ túžbu zúčastňovať sa viac na dôležitých rozhodnutiach ovplyvňujúcich ich firmu, a to s odôvodnením, že „často sú oveľa viac realistickejší, vzhľadom na skutočný stav firmy, než väčšina ich vedúcich pracovníkov“.
Tieto staré požiadavky od CFDT sa nezmenili, práve naopak: v prieskume „Ideálna spoločnosť zajtrajška“ tri štvrtiny Francúzov hovoria, že by „uprednostnili systém spolurozhodovania v podnikoch medzi vedúcimi pracovníkmi a zamestnancami“. Tento dopyt po účasti a zohľadnení hlasu zamestnancov pri práci je súčasťou širšieho fenoménu v spoločnosti: „S ohľadom na pocit straty kontroly nad udalosťami a rozhodnutiami (zistený počas celého prieskumu) sa ich účasť v rámci podniku javí ako prostriedok pre zamestnancov, aby sa čiastočne stali spoluaktérmi rozhodovacieho procesu a boli uznávaní“, upozorňuje nadácia Jean-Jaurès. Ide o koniec kultúry oddanosti autoritatívnym postavám, čo platí najmä pre novú generáciu, a to aj v pracovnej oblasti. Výsledky a analýza sú v súlade so závermi „Hovorme o práci“ – „Pracovníci odmietajú predstavu sveta práce podriadeného vláde hierarchie. Tento model sa zdá byť prekonaný. Ľudia chcú vyjadriť svoj názor, mať slovo, byť užitoční, mať zmysel“ uzatvára nadácia Jean-Jaurès.
(Redakčne upravené a krátené)
Link na originálny článok TU.