Štát chce byť v rôznych oblastiach bližšie k občanovi. Či sa mu to darí alebo nie, je otázne a zodpovedať si na to môže každý sám. Verejná správa je však podstatnou súčasťou toho, aby štát mohol poskytovať služby svojim občanom. Zamestnanci verejnej správy sú tí, ktorí by mali konať vo verejnom záujme a mali by ľuďom podať pomocnú ruku. Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry (SLOVES) združuje zamestnancov zo širokého portfólia oblastí, ktoré sú kľúčové pri riešení problémov či životných situácií občanov. Viac o tom povedala predsedníčka zväzu Milena Rácová.
Verejná správa a kultúra. Máte široký záber a vaši členovia pôsobia v rôznych pracovných oblastiach. V čom je SLOVES iný oproti ďalším odborovým zväzom v rámci KOZ SR?
Ako ste spomenuli, sme veľmi rozmanití a z toho dôvodu máme na opačnej strane aj viac sociálnych partnerov. Členmi nášho zväzu sú napríklad zamestnanci úradov práce, Sociálnej poisťovne, daňových a colných úradov, územnej samosprávy, či kultúrnych zariadení. Problémom občas je, že rokujeme a kolektívne vyjednávame s iným ministrom či riaditeľom.
Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry je rozdelený na jednotlivé sekcie. Aké sú to a čo je ich úlohou?
Každá sekcia zastupuje svojich zamestnancov, a to vzhľadom na charakter práce a oblasť, v ktorej pôsobia. Máme sekciu Ústredných orgánov, Územných finančných orgánov, Prokuratúry, Colnej správy, Územnej samosprávy, Sociálnej poisťovne a služieb, Zamestnancov MV SR, geodézie a kartografie, Sekcia úradov PSVR, dozorných, inšpekčných a skúšobných orgánov a tiež Kultúry, životného prostredia, ochrany prírody. V Ústredných orgánoch máme napríklad všetky ministerstvá a v sekcii Sociálnej poisťovne a službách sú aj zamestnanci domovov sociálnych služieb. Musím však podotknúť, že sme vždy boli proti tomu, aby sa zamestnanci delili na štátnych a verejných. Napríklad na úrade práce, na rovnakom oddelení, pracujú dve pracovníčky. Jedna je verejná a druhá je štátna zamestnankyňa. Táto odlišnosť sa najviac odzrkadľuje v odmeňovaní. Všetci, a to bez rozdielu, pracujú pre štát a občanov.
Vo verejnom priestore ešte „drieme“ názor ľudí, že zamestnanci verejnej správy sú iba „tí úradníci“, ktorí sú neochotní alebo nemajú strpenia s občanmi pri práci. Ako reagujete na tento „predsudok“?
Pravdou je, že verejná správa je na Slovensku vnímaná negatívne. Občania o jej zamestnancoch hovoria, ako o administratívnych pracovníkoch, ktorí len sedia v kanceláriách a „kávičkujú“. Zopakujem, že naši zamestnanci slúžia štátu aj ľuďom. Príkladom je koronakríza. V čase pandémie boli stále v pohotovosti, pracovali denne niekoľko hodín, vybavovali žiadosti a príspevky, ktoré vláda zaviedla z hodiny na hodinu. Uvedomujeme si, že medzi zamestnancami a klientmi úradov môže prísť k zlyhaniu komunikácie alebo k istým nejasnostiam. Na to však vplýva viacero faktorov. Problémom je napríklad digitalizácia. Zamestnanci úradov predsa nemôžu za to, že klient si musí danú žiadosť riešiť administratívne na rôznych pracoviskách.
Ak sa vrátime ešte k tým „predsudkom“, tak v spoločnosti tkvie tiež názor, že zamestnanci, ktorí pracujú pre štát či samosprávy, majú dobré platy. Ako je nastavené odmeňovanie v tejto sfére?
Finančne sú naši zamestnanci ohodnotení podľa platových tabuliek, ako pre verejných, tak aj pre štátnych zamestnancov. Nezáleží na tom, na akom úrade pôsobia, pracujú totiž za rovnaké platy. Faktom ale je, že na západe, napríklad v hlavnom meste, majú naši pracovníci predsa len viac práce ako v menšom meste na východe Slovenska. Niektoré „tabuľkové platy“ sú ešte stále pod minimálnou mzdou. To, že sa vo verejnej správe zarába dobre, už dávno neplatí. V minulosti to tak možno aj bolo, rovnako aj postavenie úradníkov bolo vnímané inak ako dnes.
Pre verejnú a štátnu službu boli ešte s bývalou vládou uzatvorené kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Od septembra sa týmto zamestnancom zvýšia mzdy o 10 percent. Ak sa na to spätne pozriete, ako by ste zhodnotili tie posledné kolektívne vyjednávania?
Tie rokovania sú väčšinou podobné, čo znamená, že najskôr príde vláda s akousi nulou. My však vždy máme iné očakávania. Pri poslednom kolektívnom vyjednávaní sme dali jasne najavo, že sme proti tomu, aby sa platy zamestnancom štátnej a verejnej správy rozdielne valorizovali, ako napríklad učiteľom. Nakoniec sme na to pristúpili a zmluvu podpísali, keďže sa v nej vyjednávajú aj iné benefity. Nakoniec, urobili sme dobre, keďže politická situácia v našej krajine je taká, aká je.
Každá sféra má svoje špecifiká a zamestnanci sa v nich boria s rôznymi problémami. Čo najviac trápi ľudí, ktorí pôsobia vo verejnej správe?
Samozrejme, sú to platové ohodnotenie a pomalá digitalizácia. Stále však máme jeden nevyriešený problém. V rámci úradov práce máme tisíc zamestnancov, ktorí pracovali pre bývalý Národný úrad práce a prešli do štátnozamestnaneckého pomeru. Týmto pracovníkom sa nezapočítala niekoľkoročná prax, čo im ovplyvnilo výšku miezd. Vieme, že vláda nemá zákonnú povinnosť im tieto „stratené“ roky kompenzovať, no určite je to povinnosť morálna.
Na Slovensku máme v niektorých odvetviach problém s prestarnutím personálu. Je to tak aj vo verejnej správe?
Áno, je to tak. Mladí sa do verejnej správy nehrnú. Dôvodov je hneď niekoľko, no tým zásadným je odmeňovanie. Tiež si však treba uvedomiť, že ani úradníkom nemôže byť hocikto. Na niektorých úradoch riešia naši zamestnanci dôležité životné udalosti občanov, preto si takáto práca vyžaduje zodpovednosť, lojálnosť a pochopenie. Neustále študujú nové zákony, zmeny predpisov a pod. Všetci chceme, aby boli služby na úrovni, čo môžu zlepšiť práve mladí ľudia. Myslíme si, že aj na školách by sa mala robiť akási osveta, aby študenti vedeli, čo je verejná správa, akú má úlohu a prečo ju vôbec potrebujeme.
Dlho sa diskutuje a zároveň aj robí reforma verejnej správy. Potrebujeme ju? Ak áno, aké kroky by mali kompetentní zvoliť?
Táto reforma je dlhodobá a zrejme sa nikdy úplne neuskutoční. Stále sa vynárajú nové a nové problémy, ktoré sa týkajú rôznych oblastí a najmä samospráv. Jednoznačne ju potrebujeme, ale ktorá vláda ju reálne aj urobí, je otázne.
Kultúra bola počas pandémie ťažko skúšaná. Vysoké ceny za energie sú pre divadlá, osvetové strediská či múzeá nepriaznivým nákladom. Ako SLOVES vníma situáciu v slovenskej kultúre? Čo viete pre jej pracovníkov urobiť?
V roku 2010 sme sa spojili s Odborovým zväzom kultúry. Pracovať v kultúre je dnes náročné a robiť ju môže iba človek s obrovským srdcom. Tie peniaze a podmienky sú totiž pre mnohých ľudí, ktorí by aj mali záujem o prácu v kultúre, neatraktívne. Slovenská kultúra počas pandémie a energetickej krízy veľmi utrpela. Našimi členmi sú napríklad zamestnanci múzeí, galérií, knižníc, divadiel mestských kultúrnych stredísk a pod.
Združujete vyše 20 400 členov. V rámci KOZ SR ste jeden z nevýrobných zväzov, ktorý má početnú členskú základňu. Ako ju plánujete do budúcna ešte viac rozširovať?
Problémom je spomínané prestarnutie zamestnancov. Aj v základných organizáciách máme ešte starších funkcionárov, ktorí sú predsedami desiatky rokov. Mali by si vychovávať mladých ľudí, ktorí odbory prevezmú, no nedeje sa to. V rámci SLOVES chceme opäť obnoviť komisiu mladých, v ktorej by bol zástupca z každej sekcie. Máme v záujme našu členskú základňu oživiť, no zmeny sa musia udiať aj na tých základných úrovniach.