Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
Podľa § 85 ods. 9 Zákonníka práce priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.
Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi v kalendárnom roku nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Na základe súhlasu zamestnanca rozsah prípustnej práce nadčas v kalendárnom roku je možný až do 400 hodín.
150 hodín môže nariadiť zamestnávateľ bez súhlasu zamestnanca len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce a ďalších 250 hodín na základe dohody so zamestnancom o práci nadčas.
Potreba nadčasovej práce musí mať charakter naliehavosti. Preto pri prácach, ktorých potreba je stála a nie prechodná alebo pri prácach, ktorých potreba nie je naliehavá, nemožno nariaďovať prácu nadčas.
Ak zamestnanec odmietne vykonať prácu nadčas nad rámec 150 hodín, nemôže sa dopustiť porušenia pracovnej disciplíny. Rovnako to platí aj pre prípad, ak odmietne vykonávať prácu, ktorá nepatrí do druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
164 ods. 3 Zákonníka práce upravuje obmedzenia pre prácu nadčas: Tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako tri roky, osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom.
Mzdu za prácu nadčas upravuje § 121 Zákonníka práce. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie nepatrí.