Mladí sú budúcnosť krajiny. Je to fakt, ktorému však spoločnosť, aj politické elity venujú, zdá sa, málo pozornosti. Mladí ľudia tieto slová nielen potvrdzujú, ale aj vnímajú vo svojich vlastných životoch. Rada mladých KOZ SR sa o témy, ktoré trápia túto generáciu, zaujíma. Od vzdelávania, uplatnenia na trhu práce, pracovných podmienok až po kvalitu služieb v rámci sociálnej a rodinnej politiky. Medzi mladými šíria tiež povedomie o odboroch. To, akým spôsobom, sa dozviete v rozhovore s predsedom Rady mladých KOZ SR Ferdinandom Chomom.
Akú úlohu má Rada mladých KOZ SR a koľko má členov?
Rada mladých KOZ SR je poradným orgánom Smenu, Rady predsedov odborových zväzov a Predstavenstva KOZ SR, z čoho vyplýva, že má najmä poradnú funkciu. Prezentujeme svoje postoje, problémy a navrhujeme riešenia. Okrem toho sa venujeme vzdelávaniu mladých odborárov a náborovej činnosti. V rade mladých máme zastúpenie 16-tich členských odborových zväzov. Zväzy mohli nominovať svojho člena a náhradníka, no napriek tomu má každý zväz iba jeden hlas. Spolu je v rade 31 zástupcov.
Ktoré zväzy v nej majú svoje zastúpenie?
Konfederácia odborových zväzov SR združuje 25 členských zväzov, ale iba 16 z nich nominovalo svojich zástupcov do Rady mladých KOZ SR. Medzi nimi OZ KOVO, Integrovaný odborový zväz, OZ pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku, OZ drevo, lesy voda, OZ pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, Odborové združenie železničiarov, Energeticko-chemický odborový zväz, Združenie odborárov energetiky Slovenska, OZ bánk a poisťovní, OZ potravinárov SR, OZ pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, OZ zamestnancov obrany, Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry, Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb, OZ justície v SR a OZ polície v SR. Zastúpenie je naozaj rôznorodé a členovia rady tak môžu prezentovať a približovať odvetvia, v ktorých pôsobia.
Radu tvoria mladí ľudia prevažne vo veku od 30 do 35 rokov. Je problém osloviť ešte o čosi mladších?
Celkovo máme problém osloviť mladších ľudí. Podľa mňa je to spôsobené najmä tým, že kým sa človek neusadí a svoju momentálnu prácu považuje iba za dočasnú, nemá veľký záujem organizovať sa v odboroch, a zároveň odvádzať 1 percento zo svojej čistej mzdy ako členské. Je to spôsobené aj tým, že odbory na tej najnižšej úrovni nechcú počúvať mladšiu generáciu. Ja sám pociťujem generačný rozdiel, keď sa zhováram s najmladšími, a to mám 35 rokov.
Ako vnímajú mladí pracujúci ľudia možnosť združovať sa a spoločne hľadať riešenia na rovnaké problémy?
U mladších je vidieť silný individualizmus, odbory nepoznajú a nevedia, čo je ich úlohou. Často ich považujú za prežitok minulého režimu. Nespokojnosť so zlými pracovnými podmienkami radšej riešia odchodom. Na jednej strane ich chápem, v tomto veku som nebol ani ja iný, nepáčilo sa mi, išiel som preč a hľadal som niečo lepšie. Do odborov však vstupujú aj tí najmladší do 25 rokov, a to z vlastnej iniciatívy. V odboroch sú aj ich rodičia, preto je pre nich prirodzené byť toho súčasťou. Niekedy záleží aj od kolektívu na danom pracovisku, keď kolektív žije odbormi aj mladí do nich vstupujú automaticky. Neskôr tiež zisťujú, aké benefity im z toho plynú.
Ak hovoríme o problémoch, čo ich v súčasnosti trápi najviac? Sú to nízke mzdy, nedostatočné uplatnenie, slabá podpora zamestnávateľov alebo nerovnosť príležitostí?
Presne tak, toto sú problémy, ktoré ich trápia najviac a ešte aj v tomto poradí. Okrem toho sa zaujímajú o nepriaznivú situáciu, ktorá už teraz má dosah na ekológiu, prírodu a osud našej planéty. Mladí odborári sa neangažujú len v pracovnoprávnych záležitostiach, v odboroch sú, pretože chcú meniť svoje okolie k lepšiemu. Potom sú tu tí, ktorí len „frflú“, no sami ruku k dielu nepriložia.
Dnes je už možné skĺbiť pracovný aj rodinný život, no zároveň to nie je pravidlom pri každej profesii. Aké skúsenosti majú členovia Rady mladých KOZ SR a čo by prípadne chceli a vedeli zmeniť?
V rade mladých má zastúpenie naozaj veľké množstvo profesií. Často nás pri našich stretnutiach prekvapí, keď niekto hovorí o problémoch na pracoviskách, najmä v oblasti BOZP, o ktorých si myslíme, že sa už v 21. storočí nikde nevyskytujú. Mladí ľudia, nielen odborári, by privítali kratší pracovný čas, skrátené úväzky, aby sa mohli viac venovať svojej rodine, a vyššie mzdy. Členovia rady sú aj predsedovia základných odborových organizácií. Práve oni bojujú za toto všetko a úspešne.
Budúcnosť a potenciál odborov je práve v mladých ľuďoch. Ako ich však motivovať, aby do odborov vôbec vstúpili, alebo ich aj sami založili? Aké kroky v tomto robíte?
Rada mladých KOZ SR spolu s Nadáciou Friedricha Eberta každoročne organizuje Akadémie mladých odborárov, kde sa ich snažíme vzdelávať, a to v rámci kolektívneho vyjednávania a v nábore nových členov. Samozrejme, k tomu patria aj aktuálne témy a rovnako história, aby sme šírili samotné povedomie o vzniku odboroch. Následne je ľahšie mladých motivovať, aby zakladali a vstúpili do odborov. Akadémií sa zúčastňujú väčšinou mladí odborári so zanietením a my im len pomáhame rozvíjať sa. Sú aj prípady, keď ani nevedia, do akého zväzu vlastne patria. Prišli, pretože ich poslali predsedovia základných organizácií. O to viac ma teší, že sa z nich nakoniec stávajú „skutoční“ odborári.
Niektoré zmeny, či návrhy je možné dosiahnuť len prostredníctvom vlády a parlamentu. Ako dôležitá je pre vás spolupráca s KOZ SR, a čo sa vám už prípadne podarilo presadiť?
Spolupráca s KOZ SR je pre nás kľúčová. Našich akadémií sa zúčastňuje prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová, aj viceprezident František Gajdoš. Obaja s nami komunikujú a zaujímajú sa o témy, ktoré nás trápia. Mladí odborári nemajú žiadne špeciálne požiadavky a plne podporujeme vedenie KOZ SR, ktoré nás počúva a naše návrhy sa snaží presadzovať v rámci legislatívy.
Čo teba presvedčilo stať sa odborárom?
Aj ja som ten prípad, ktorý som už spomínal. Pamätám si, ako môj otec hovoril, že vždy, keď sa niekto sťažoval na prácu, alebo na výšku miezd, povedal: „To máte preto, lebo ste si zrušili odbory.“ Toto zostalo vo mne zafixované. Pre mňa bolo prirodzené vstúpiť do odborov. Dnes pracujem v tej istej fabrike, ako pracoval môj otec. Posledné 4 roky som predsedom tamojšej základnej organizácie, popri práci robotníka. S kandidatúrou na predsedu to nebolo také jednoznačné. V našom podniku sa však z nadpriemerných miezd stávali priemerné a z nástupných podpriemerné. Prišiel čas na zmenu a kolegovia ma presvedčili, aby som to skúsil, hoci som o tom nevedel absolútne nič. Moja prvá skúsenosť s odbormi, mimo našej firmy, bola na Akadémii mladých odborárov vo Svite v roku 2019. Rada mladých a tieto akadémie mi za tie roky dali strašne veľa informácií a tiež priateľov, vďaka ktorým sa mi ako predsedovi podarilo presadiť mnoho vecí a dnes máme v závode nadpriemerné mzdy, minimálnu fluktuáciu a sociálny dialóg na výbornej úrovni.
Aké plány má Rada mladých KOZ SR do budúcna?
Cieľom rady mladých, tak ako v minulosti, aj dnes, je vychovávať lídrov. Dávať priestor mladým realizovať sa v odboroch, aby aj odbory reflektovali potreby mladej generácie. Myslím si, že Rada mladých KOZ SR je vo svojej činnosti a poslaní úspešná, o čom hovoria jej bývalí členovia na najvyšších postoch KOZ SR.
Keďže sú mladí ľudia budúcnosť odborov, čo by si im odkázal?
Mladým ľuďom by som chcel odkázať, že ak naozaj chcú, aby sa niečo zmenilo, musia sa postaviť na čelo tejto zmeny. Odbory sú spôsob, akým dokážu zmeniť veľa vecí v pracovnom živote, ale aj v spoločnosti. Netreba sa báť, ani čakať, že to niekto za nich spraví. Aj keď to, najmä v tomto predvolebnom období, vidíme na billboardoch. Osud je vo vašich rukách. Ak potrebujete pomoc alebo poradiť, sme tu pre vás.
