Platformové hospodárstvo neustále rastie. Príjmy v tomto odvetví v rámci Európskej únie narástli z 3 miliárd eur z roku 2015 na 14 miliárd eur v roku 2020. V roku 2022 v EÚ pracovalo pre platformy vyše 28 miliónov ľudí. Téme sa venujeme už dlhší čas. V najbližších dňoch prinesieme nové príspevky, aj názory ďalších dotknutých strán. Táto forma práce je aj predmetom diskusie v Európskom parlamente. Oslovili sme preto poslankyňu Európskeho parlamentu Miriam Lexmann s našimi otázkami na túto tému.
V akom štádiu je prijatie smernice o platformových prácach v Európskom parlamente?
V prvom rade by som rada zdôraznila, že celá táto iniciatíva vznikla na ochranu pracovníkov digitálnych platforiem. Práve títo pracovníci sa totiž v mnohých členských štátoch ocitli v akomsi právnom vákuu a bolo potrebné riešiť ich právny status, ako som na to opakovane upozorňovala.
Samotný cieľ smernice, a síce zlepšenie podmienok pracovníkov platforiem a vyjasnenie ich právneho statusu, je tak široko podporovaný. Otázka, na ktorej momentálne pracujeme, je, akým spôsobom sa to má docieliť. Diskusie sa preto sústredia predovšetkým na to, či ide o zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, akým spôsobom by sa to malo posudzovať a ako docieliť čo najlepšiu ochranu týchto pracovníkov.
Budúci týždeň v Európskom parlamente začnú rokovania o oficiálnej pozícii Európskeho parlamentu k smernici. Poslanci mali možnosť podávať pozmeňovacie návrhy k smernici v rámci tzv. hlavného výboru, ktorým je výbor EMPL (výbor pre zamestnanosť a sociálne veci) do 8.6.2022. Na základe týchto návrhov sa teraz bude rokovať o texte.
Aký je váš postoj k tejto forme zamestnávania?
Digitálne platformy poskytujú mnohé pracovné príležitosti, pričom jednou formou je SZČO. Práve počas pandémie mnohí ľudia, ktorí prišli v dôsledku pandémie o zamestnanie, začali pracovať pre platformy takouto formou. Práca cez platformy zároveň dáva príležitosti tým, ktorí si z rôznych dôvodov (napríklad pre jazykovú bariéru, štúdium alebo opatrovateľské povinnosti) nevedia nájsť zamestnanie. Platformy taktiež pomáhajú lokálnym podnikom a reštauráciám dostávať ich produkty k zákazníkom, čím ďalej podporujú pracovné príležitosti. A zo spotrebiteľského hľadiska mnohým z nás pracovníci platforiem pomohli prekonať lockdowny, kedy sme sa spoliehali najmä na donášky jedla či iného tovaru.
Vidíte platformové práce ako výhodné, alebo skôr nevýhodné pre zamestnancov? A prečo?
V prvom rade je potrebné vyjasniť, že pracovníci platforiem väčšinou nie sú zamestnanci. Ide o osoby samostatne zárobkovo činné, ktoré si určujú, koľko hodín denne chcú pracovať, ktorú zákazku príjmu a kedy sa z aplikácie platformy odpoja, prípadne sa pripoja na inú platformu, keďže majú tú možnosť pracovať pre viaceré platformy súčasne. A to je to, čo si podľa mojich informácií väčšina z týchto pracovníkov aj cení, preto nemajú záujem, aby boli automaticky prekvalifikovaní na zamestnancov. Okrem toho by automatické preklasifikovanie viedlo k právnej neistote, a tým pádom k ešte väčšej sociálnej neistote týchto pracovníkov.
Podľa prieskumov je až pre takmer 70% pracovníkov platforiem najdôležitejšia flexibilita práce. Z mojich mnohých stretnutí s týmito pracovníkmi a ich zástupcami viem, že práve voľnosť organizovať si čas a popri tom sa starať o deti, príbuzných, študovať či dokonca rozbiehať vlastný biznis, je to, kvôli čomu si zvolili prácu cez platformy. Nezanedbateľným je tiež fakt, že mnohí z nich pracujú pre niekoľko platforiem a vyberajú si najvhodnejšie zákazky. Všetko toto by s ich automatickým prekvalifikovaním na zamestnancov skončilo. Platformy by totiž v nadväznosti na tieto zmeny museli prikázať pracovný čas, exkluzivitu, ale zároveň by ani nepotrebovali toľko pracovnej sily a množstvo ľudí by tak prišlo o živobytie. Na tieto dôsledky napokon ukazuje aj nedávny príklad zo Švajčiarska. Nový švajčiarsky zákon, ktorý preklasifikoval pracovníkov na zamestnancov, totiž viedol k tomu, že 76% z týchto pracovníkov prišlo o prácu. Zároveň došlo aj k 42% poklesu záujmu o služby pracovníkov platforiem z dôvodu vyšších cien doručovacích služieb, čo malo veľmi negatívny dopad na ďalšie napojené formy podnikania, ako napríklad malé podniky v gastronómii.
Ako by sa mali tieto zamestnania podľa vás kontrolovať, ak vôbec?
Samozrejme, všetkým nám ide o to, aby pracovníci platforiem, či už ide o zamestnancov alebo SZČO, boli chránení a aby sme čo najviac zlepšili ich pracovné podmienky. Moja kritika návrhu smernice preto nejde proti jej cieľu, naopak, ochranu a lepšie pracovné podmienky pracovníkov platforiem podporujem, avšak ide o to, akým spôsobom chce smernica určovať, či ide o zamestnanca alebo SZČO. Kritériá, na základe ktorých toto bude určované, musia byť jasné a zároveň musíme brať do úvahy aj názory pracovníkov platforiem. Konkrétne moje pozmeňovacie návrhy smerovali aj k tomu, aby v dôsledku smernice bolo možné čo najjasnejšie určiť, kto je zamestnanec a kto je SZČO. Taktiež som navrhla, aby bolo možné zlepšovať podmienky oboch skupín, teda aj zamestnancov, aj SZČO bez toho, aby došlo k povinnej prekvalifikácií a aby si tento inovatívny model poskytovania pracovných príležitostí zachoval tie výhody, ktoré si na ňom cenia pracovníci, ale aj my spotrebitelia.