Otázka, ako najlepšie zabezpečiť strategickú autonómiu európskeho priemyslu, bola predmetom diskusie o priemyselnej politike na októbrovom plenárnom zasadnutí Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV).
Počas plenárneho zasadnutia EHSV sa uskutočnila diskusia o tom, ako môže priemyselná stratégia podporiť súbežnú transformáciu na zelené a digitálne hospodárstvo, prispieť k obnove Európy a posilniť jej strategickú autonómiu a odolnosť. Zapojila sa do nej aj akademická pracovníčka z Berkman Klein Center Harvardovej univerzity, Padmashree GEHL SAMPATH.
Táto popredná expertka v oblasti technológií, rozvoja a globálneho politického hospodárstva sa zasadzovala za nový druh verejných zásahov, ktoré sa nezameriavajú len na nápravu zlyhania trhu, ale na technologickú zmenu v sociálne produktívnych oblastiach.
„Je najvyšší čas prehodnotiť našu priemyselnú politiku, a to s odvahou a mimo zabehaných rámcov,“ vyhlásila Padmashree Gehl Sampath. „Nemali by sme opakovať to, čo sa v minulosti neosvedčilo.“
Ako prvý krok pri koncipovaní tejto novej priemyselnej politiky by sa mala uznať skutočnosť, že útlm v podnikaní, inováciách a konkurencieschopnosti, ku ktorému dochádza v rozvinutých ekonomikách, neustále prehlbujú nové technologické paradigmy a trendy v mnohých odvetviach a procesoch. Neistotu vo svete po pandémii ochorenia COVID-19 nepriniesla len samotná pandémia. Je tiež odrazom početných vplyvov sietí, založených na údajoch, nespravodlivého rozloženia prínosov digitalizácie počas uplynulých 15 rokov, tlaku v dôsledku zmeny klímy a energetickej transformácie na jednotlivé krajiny a útlmu, alebo niekedy dokonca aj prerušenia globálnych obchodných a dodávateľských reťazcov, ktoré boli dôsledne budované od nástupu globalizácie v 80. rokoch.
Druhým krokom by bolo budovanie novej stratégie, založenej na týchto troch hlavných návrhoch:
- Potreba uznať, že existuje väčšie prepojenie medzi tromi hlavnými trendmi, ktoré budú v budúcnosti prevládať – zdravotná starostlivosť/pripravenosť na pandémie, energetická transformácia/opatrenia v oblasti zmeny klímy a hospodárstvo založené na údajoch – a podporovať toto prepojenie. Nepotrebujeme priemyselnú politiku, ktorá súbežne uprednostňuje tieto hlavné trendy v rozličných oblastiach, ale takú, ktorá považuje tieto transformácie za obehový model zmeny.
- Podpora dynamiky v odvetví technológií tým, že sa zameria pozornosť na zachovanie trhu a jeho výkonnosť, čo je dôležitejším aspektom než vstup na trh vo všetkých kľúčových odvetviach, najmä pokiaľ ide o farmaceutické odvetvie a odvetvie vakcín, v ktorých v súčasnosti badať silné oligopolistické trendy (je to typ nedokonalej konkurencie, trhová štruktúra, v ktorej len málo predávajúcich ponúka podobné alebo úplne identické produkty).
- Prijatie skutočného odvetvového prístupu k priemyselnej politike a posun nad vymedzené rámce, ako je politika hospodárskej súťaže, pretože tieto odvetvia sa síce opierajú o vyspelé technológie, intenzívne využívanie výskumu a vývoja a závisia od inovácie a zisku, majú však úplne odlišné charakteristiky.
Padmashree GEHL SAMPATH napríklad nastolila otázku, či môže EÚ podporovať program verejného záujmu pre ekosystém odvetvia zdravotnej starostlivosti, podobný programu Operation Warp Speed, ktorý bol zavedený v USA okamžite po pandémii COVID-19, ak chceme v Európe skutočne podporovať trh so službami zdravotnej starostlivosti, založený na existujúcich silných stránkach. Môže Európa podporiť posilnenie predností, existujúcich biotechnologických firiem v rámci podobných programov verejných investícií, ktoré uľahčujú vývoj produktov?
Priemyselná stratégia bola v uplynulom období jednou z oblastí, ktorým EHSV venoval vo svojej činnosti veľkú pozornosť. Momentálne prebieha séria webinárov, ktoré sú zamerané na problematické stránky súčasného priemyslu. Táto séria podujatí s názvom Cesta k našej priemyselnej budúcnosti vyvrcholí v marci 2022 významnou konferenciou, na ktorej bude EHSV diskutovať o svojich zisteniach s francúzskym predsedníctvom Rady EÚ a Európskou komisiou.
Zdroj: EHSV
Fotografia: © Pexels
Európsky hospodársky a sociálny výbor zastupuje rôzne hospodárske a sociálne zložky organizovanej občianskej spoločnosti. Je poradným inštitucionálnym orgánom a bol založený Rímskou zmluvou v roku 1957. Táto poradná úloha umožňuje jeho členom, a tým aj organizáciám, ktoré zastupujú, zúčastňovať sa na rozhodovacom procese EÚ.