Podľa prognózy štatistického úradu Európskej komisie sa počet obyvateľov Slovenska zníži z 5,5 milióna osôb v roku 2025 o necelých stopäťdesiatpäťtisíc v roku 2040 a ďalších stošesťdesiatpäťtisíc osôb v roku 2050.
O pätnásť rokov tak má byť naša populácia menšia o 3 percentá, čo sa zdá byť pomerne malá a zanedbateľná zmena. Zmena však naberie na rýchlosti a o dvadsaťpäť rokov sa veľkosť našej populácie zníži až o šesť percent. Toto číslo v sebe zároveň skrýva veľké rozdiely vo vekovej a regionálnej štruktúre, na ktoré by sa mala spoločnosť pripraviť.
Počet osôb v aktívnom veku sa v priebehu budúcich dvadsiatich piatich rokov zníži o 635 tisíc, čiže takmer o pätinu. Zníži sa počet detí, výrazne zvýši počet seniorov a z európskeho pohľadu pôjde o rýchlu zmenu, ktorá však nastane hlavne v období rokov 2040 až 2050.
Tieto zmeny výrazne ovplyvnia štruktúru dopytu po tovaroch a službách, cenu pracovnej sily, štruktúru odvetví a možnosti verejných financií. Preto je potrebné na nich reagovať s predstihom, nielen reaktívne, ale strategicky.
Z pohľadu vyššej ceny pracovnej sily je treba podporiť možnosti na zvýšenie jej produktivity. Na jednej strane ide o celoživotné vzdelávanie a na druhej o súkromné alebo verejno-súkromné investície do moderných a ekologických technológií a verejné alebo verejno-súkromné investície do potrebnej infraštruktúry.
Pritom je potrebné, aby sa verejná politika zamerala na existujúcich pracujúcich a všetky dostupné zásoby pracovnej sily: marginalizované rómske komunity, ženy vo veku do 35 rokov, seniorov, odídencov z Ukrajiny a dovoz pracovnej sily zo zahraničia. Pre skutočné zapojenie zahraničnej pracovnej sily do spoločnosti a ekonomiky je rovnako potrebné vytvoriť pre ňu vhodné inkluzívne podmienky.
Rovnako by, vzhľadom na nízku úhrnnú plodnosť, bolo potrebné prehodnotiť súčasnú zjavne nefunkčnú rodinnú politiku a presmerovať ju na podporu udržateľných príjmov rodičov a nie jednorazovú finančnú podporu.
Z pohľadu verejných financií je treba zvýšiť efektívnosť výdavkov aj začlenením prognózovaných demografických indikátorov medzi rozhodovacie kritéria, zautomatizovať procesy kdekoľvek je to možné a uvoľniť pracovnú silu pre reálnu ekonomiku.
Rovnako by bolo zaujímavé analyzovať príčiny a dôsledky ekonomickej emigrácie zo Slovenska (únik mozgov) a možnosti jej spomalenia alebo zvrátenia. Nielen kvôli samotnému fenoménu emigrácie, ale v zásade aj kvôli podobnosti s problematiku zlepšovania podmienok pre ekonomickú imigráciu.
Viac v štúdii ekonomického experta KOZ SR Antona Marcinčina Demografický vývoj Slovenska a jeho regiónov:
