Nedostatočné riadenie zelenej transformácie môže viesť k prehlbovaniu sociálnych rozdielov, regionálnemu úpadku a strate dôvery verejnosti v klimatické politiky. Uvádza to nová štúdia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) Socially just transition in the Green Deal: cost of inaction, zverejnená v roku 2026.
Štúdia analyzuje možné sociálne a zamestnanecké dôsledky Európskeho zeleného dohovoru do roku 2045 a posudzuje vplyv potenciálnej smernice EÚ o spravodlivej transformácii (Just Transition Directive – JTD). Autori porovnali tri scenáre vývoja v siedmich členských štátoch EÚ: pokračovanie súčasného stavu, slabú politickú intervenciu a silnú, celoeurópsku smernicu.
V základnom scenári síce pokračuje dekarbonizácia hospodárstva, no zároveň pretrvávajú problémy ako nedostatok zručností, regionálne rozdiely či riziko chudoby a sociálneho vylúčenia. Štúdia upozorňuje, že existujúce nástroje EÚ, vrátane Mechanizmu spravodlivej transformácie a Sociálneho klimatického fondu, neposkytujú pracovníkom právne nárokovateľné ochrany a záväzky pre zamestnávateľov.
Výsledkom je nerovnomerný priebeh transformácie medzi krajinami, sektormi aj regiónmi.
Najlepšie výsledky podľa autorov prináša scenár so silnou smernicou o spravodlivej transformácii, ktorá by sa vzťahovala na celé hospodárstvo. Zahŕňala by povinné plánovanie transformácie v podnikoch v spolupráci so zástupcami zamestnancov a zákonné právo na platené vzdelávacie a rekvalifikačné voľno.
V tomto scenári sa mierne zlepšujú ukazovatele zamestnanosti, nerovnosti a chudoby a zároveň sa výrazne znižujú negatívne dopady transformácie v štrukturálne slabších regiónoch.
Naopak, slabý politický scenár, obmedzený len na veľké podniky alebo vybrané sektory, prináša podľa štúdie len lokálne a krátkodobé zlepšenia. Autori upozorňujú na riziko vzniku dvojrýchlostného trhu práce, v ktorom by časť pracovníkov zostala bez dostatočnej ochrany.
Štúdia zároveň poukazuje na to, že nedostatočné riadenie transformácie v niektorých členských štátoch môže mať negatívne dôsledky pre celú EÚ. Keďže ekonomiky sú úzko prepojené, zlyhania v oblasti zamestnanosti, zručností či regionálneho rozvoja môžu ovplyvniť hospodársky rast, sociálnu súdržnosť aj politickú stabilitu Únie.
Podľa autorov je preto zavedenie záväzného rámca pre spravodlivú transformáciu kľúčové pre dlhodobú udržateľnosť Európskeho zeleného dohovoru.