O Slovensku sa zvykne hovoriť ako o krajine, ktorá si ctí tradície. Niekto s tým môže súhlasiť, niekto nie. Faktom však je, že jedna „milá“ tradícia tu zapustila hlboko korene a vypĺňa tzv. uhorkovú sezónu. O čo ide?
Stalo sa priam železným pravidlom, že každý rok, hneď ako sa určí výška minimálnej mzdy na nasledujúce obdobie, sa objaví analýza alebo príspevok opisujúci, prečo bude aktuálne zvýšenie minimálky zlé a malo by sa od neho upustiť (pozn. autora. riešenie pre nízkopríjmových som v daných úvahách nezaznamenal).
Ako mantra sa dookola opakuje tvrdenie, že firmy si jej zvýšenie nebudú môcť dovoliť, mnohé z nich začnú prepúšťať, ba až úplne zaniknú, následne stúpne nezamestnanosť a nastane hotový hospodársky Armagedon.
Slabou stránkou týchto analýz, či skôr „proroctiev“ je to, že sa nikdy nenaplnili. Nedošlo ku žiadnym relevantným krachom a nezamestnanosť je historicky na nízkych úrovniach. Žiaľ, médiá tieto „rádoby názory “ opakovane prinášajú, pričom sa autorov nepýtajú, z akého dôvodu sa ich minuloročné veštby nenaplnili. Či je to až prehnane pravicovým zmýšľaním relevantných médií alebo sa za tým skrýva iný dôvod, nechám na posúdenie čitateľov.
Socializmus a nivelizácia platov
Tento rok však prišlo k istej zmene. Nebola to síce „obvyklá“ analýza (tá možno ešte príde), bol to príspevok na jednej facebookovej stránke (ktorej z pochopiteľných dôvodov nebudeme robiť reklamu). Hoci stránka je relatívne nová, myšlienkové pochody sú staré. Rozdiel je len v tom, že už sa nespomína armagedon v ekonomike, ale hroziaci „socializmus“ v odmeňovaní.
Úvaha je to vcelku prostá. Ak nekvalifikovaným ľuďom, ktorí minimálnu mzdu poberajú, stúpne mzda a kvalifikovaným nestúpne, tak sa k nim platovo priblížia a o to menej sa oplatí byť kvalifikovaným zamestnancom. No fuj, aký socík!
Autorovi tejto myšlienky zjavne nenapadlo, že zamestnávateľ (obzvlášť súkromný) – ak chce zachovať určitú proporčnosť v mzdách nekvalifikovaných a kvalifikovaných zamestnancov – napríklad aj formou kolektívneho vyjednávania, môže špecialistom mzdu zdvihnúť. To je len malá poznámka k možným návrhom riešenia.
Hlavne, že máme nepriateľa
Problém spomínanej úvahy však spočíva v inom. A to v tom, že vytvára nového nepriateľa v mzdovom resp. sociálnom systéme. Kým doteraz boli „tí zlí“ najmä Rómovia, nezamestnaní (lebo sú leniví a neschopní), starobní dôchodcovia (lebo stoja štát príliš veľa), invalidi (oficiálne nie, ale sú to simulanti, čo sedia doma a berú prachy – hodnotím podľa prístupu k nim), tak odteraz sú novými vinníkmi zamestnanci s najnižšou mzdou.
Akoby oni nemohli mať dôstojnejšiu mzdu za neraz ťažkú prácu. Akoby za to, že ľudia s vyššou kvalifikáciou a špecialisti zarábajú málo, mohli práve oni. Netreba tlačiť na rast miezd všetkých, aby sme sa k priemeru EÚ približovali v platoch. Nie, treba vrážať klin medzi zamestnancov. Pritom autorom týchto myšlienok ani len nanapadne pozrieť sa na oficiálne čísla o klesajúcich počtoch poberateľov minimálnej mzdy, čo je v rozpore s ich tvrdeniami. A nezabudnú doplniť, že zvýšenie miezd spôsobuje inflačnú špirálu, pričom podľa posledných zistení je za polovicu rastu inflácie zodpovedná tzv. greedflation, t. j. rast príjmov firiem skrze rast cien. Táto inflácia je však v poriadku, lebo na nej zarábajú majitelia firiem a nie zamestnanec s nízkymi príjmami (veď tí si ich ani nezaslúžia), ani zamestnanci s vyššou kvalifikáciou.
Čakali sme azda serióznosť?
Od autorov takýchto „odborných“ analýz ani nemožno očakávať nejakú hlbšiu úvahu. Je to ich mantra, nakoľko kopú za kapitál a tomu ide o zisk a urobia všetko preto, aby si ho udržali. Pričom im nezáleží, ako sa zamestnancom darí, a či za odvedenú prácu aj reálne „žijú“ alebo len prežívajú z mesiaca na mesiac.
Zamestnancov by to však zaujímať malo. Nemali by ukazovať jeden na druhého prstom. Mali by sa spojiť a dožadovať sa lepších podmienok pre každého z nich.
Autor: Alexander Šípoš
Foto: Pexels