Letné horúčavy sa z roka na rok stupňujú. Kým kedysi išlo o niečo výnimočné, dnes sú vonkajšie teploty presahujúce 35 °C pomaly štandardom. Klimatická kríza zásadne mení podmienky, v ktorých ľudia pracujú, a čoraz viac odhaľuje nepripravenosť pracovnoprávnych systémov.
Španielsko už niekoľko týždňov sužuje vlna horúčav. Apokalyptické zábery lesných požiarov obleteli celý svet. O tragickom osude Montse Aguilar, ktorá sa stala obeťou extrémnych horúčav, však počul asi len málokto. Pritom jej príbeh ukazuje, aké fatálne následky môže mať práca v neznesiteľnom teple.
Táto 51-ročná zametačka ulíc nastúpila, tak ako mnohokrát predtým, do poobednej smeny v centre Barcelony. Necítila sa dobre, o čom informovala aj svoju nadriadenú, napokon teplota v ten deň dosiahla viac ako 35°C. Ku pracovnému komfortu iste neprispelo ani jej pracovné oblečenie so 100% polyestru.
Keď sa večer vrátila domov skolabovala a zomrela. Jej kolegovia následne vyšli do ulíc s transparentmi Extrémne teplo je tiež pracovné násilie a žiadali lepšie podmienky aj prestávky. Prípad odhalil slabiny španielskej legislatívy týkajúcej sa práce v horúčavách, ktorá síce existuje, ale stále je plná medzier.
Britská vláda odmieta zasiahnuť
S podobnými problémami sa však stretávajú aj inde. Napríklad vo Veľkej Británii neexistuje žiadny zákonom stanovený maximálny limit pre teplotu na pracovisku. Odbory dlhodobo presadzujú hranicu 27 °C pre ťažké manuálne práce a 30 °C pre bežné kancelárske povolania, no vláda zatiaľ odmieta zasiahnuť.
V iných krajinách EÚ ako napr. v Belgicku, Maďarsku či Slovinsku pritom majú jasne nastavené teplotné limity, pri ktorých musí zamestnávateľ prijať opatrenia alebo dokonca prácu prerušiť.
Rakúsko zavádza nové pravidlá
V susednom Rakúsku doteraz žiadna legislatíva upravujúca prácu v teple neexistovala. Odbory však roky naliehali, aby bola prijatá a ukazuje sa, že tlak zo strany ÖGB priniesol svoje ovocie – vláda konečne zavádza nariadenie týkajúce sa ochrany pred horúčavami pri práci vonku. Tým sa po prvýkrát vytvárajú záväzné pravidlá na ochranu zamestnancov pred zdravotnými rizikami spôsobenými horúčavou a UV žiarením. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára. Tu sú najdôležitejšie body nového nariadenia o ochrane pred horúčavami:
- Povinný plán ochrany pred teplom pri varovaní pred teplom 2. stupňa (od 30–34 °C).
- Technické a organizačné ochranné opatrenia, napríklad presun pracovného času, tienenie, zmene činnosti.
- Osobné ochranné opatrenia, napríklad ľahké ochranné oblečenie, pokrývka hlavy, chladivé oblečenie, ochrana pred slnkom.
- Chladenie v kabínach nákladných vozidiel a samohybných pracovných prostriedkoch s prechodnými lehotami na dodatočné vybavenie.
- Zabezpečenie pitnej vody a opatrenia prvej pomoci pri symptómoch spôsobených horúčavou.
- Dostupnosť plánu ochrany pred horúčavami na každom príslušnom pracovisku.
- Cielené zisťovanie nedostatkov v podnikoch prostredníctvom inšpekcie práce.
Ohrození stavbári
Z celého sveta prúdia správy, ktoré poukazujú na problémy, spôsobené extrémnym teplom. Medzi najviac ohrozených patria stavební robotníci. Napr. v Južnej Kórei poukazujú na to, že keď teplota vzduchu dosiahne 35 °C, betón a asfalt ešte viac zosilňujú teplo, a oni sa obávajú, že v týchto horúčavách skolabujú.
V severnej Indii, v meste Varanasi, nedávno desiatky doručovateľov zostali bez práce, pretože ich zamestnávatelia prepustili po tom, ako sa zúčastnili protestov požadujúcich bezpečnostné opatrenia proti teplu.
Extrémne teplo tak nie je len zdravotný, ale aj sociálny problém – zasahuje najmä nízkopríjmových pracovníkov v službách, stavebníctve či logistike, ktorí majú najmenej možností sa brániť.
Slovenská legislatíva a práva zamestnancov
Slovensko, na rozdiel od Veľkej Británie a ďalších európskych krajín, má legislatívne ukotvené povinnosti zamestnávateľov, no v praxi sa neraz zanedbávajú. V mnohých výrobných halách či skladoch sa teplota v lete stáva neznesiteľnou a kontrolné orgány reagujú až na príslušný podnet.
Otázka práce v horúčavách sa riadi najmä zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhláškou MZ SR č. 99/2016 Z. z.. Tie určujú povinnosti zamestnávateľa v prípade neúnosného tepla na pracovisku:
- Mimoriadne teplý deň je podľa zákona deň, keď teplota v tieni prekročí 30 °C.
- Zamestnávateľ je povinný prijať opatrenia na zníženie tepelnej záťaže – od vetrania, tienenia, posunu pracovného času až po finančnú kompenzáciu.
- Pitný režim musí byť zabezpečený vždy, keď je to potrebné vzhľadom na teplotu a fyzickú náročnosť práce.
- Zamestnanci majú právo na častejšie prestávky, úpravu pracovného času alebo prácu z domu, ak to povaha práce umožňuje.
Ak chceme predísť tragédiám, aká sa stala v Barcelone, musíme prijať fakt, že horúčavy už nie sú výnimkou, ale realitou pracovného života.
Zdroj: Guardian, El Pais, ÖGB