Podpora v nezamestnanosti na Slovensku nebolo veľmi štedrá ani v minulosti. Po novom roku, keď vláda výrazne osekala vyplácanie týchto dávok, však ľudia dostanú ešte menej. Hrozí, že mnohí sa tak ocitnú v existenčných problémoch.
Napríklad v Martine, kde končí firma DS Smith Turpak, vyrábajúca obaly z vlnitej lepenky, príde o prácu 200 ľudí. Nie je to však jediný podnik v regióne, ktorý čelí problémom. Minulý rok v Turci svoje brány zatvorila aj dánska obuvnícka firma Ecco, ktorá tu pôsobila tri desaťročia. Na úrad práce tak pribudlo 640 ľudí. Prepúšťať sa údajne chystá aj Neografia, ohrozených je tak ďalších zhruba 400 pracovných miest. Pravdepodobnosť, že si 1200 ľudí v jednom meste v dohľadnom čase nájde zamestnanie je tak veľmi malá. Navyše, mnohí z nich pracovali v týchto podnikoch značnú časť svojho života. Kto zamestná 50-ročnú šičku alebo operátora výroby krátko pred dôchodkom?
Minister práce však tvrdí, že opatrenie vlády, ktorým sa dávky po troch mesiacoch postupne skracujú na 40%, 30% a 20%, má motivovať ľudí, aby sa čo najskôr vrátili do zamestnania. Treba si však položiť otázku: Ale kde? Podľa webu profesia.sk je v okrese Martin momentálne voľných zhruba 500 miest, vrátane dokladačov tovaru na úväzok 10 hodín týždenne a IT špecialistov.
A najmä prečo sociálnodemokratická vláda „seká“ dávky viac ako „sociálny netvor“ Ľudovít Kaník v r. 2003? Najmä ak základný fond poistenia v nezamestnanosti, ktorý tvoria svojimi odvodmi zamestnanci a ich zamestnávatelia, je dlhodobo prebytkový?
Samozrejme, dôvodom je konsolidácia. Štát takto síce ušetrí cca 24 miliónov eur, lenže ako má priemerne zarábajúci človek momentálne bez práce vyžiť z 290 eur, ktoré dostane počas 6. mesiaca nezamestnanosti?
Dá sa povedať, že ľavicová vláda na Slovensku urobila také drastické úsporné opatrenia, aké by človek čakal skôr od pravice.
Reforma po česky
Napríklad v susednom Česku Fialov kabinet v snahe flexibilizovať pracovný trh, minulý rok presadil reformu, ktorú by od pravicovej vlády čakala len málokto. Nielenže došlo k zvýšenou podpory v nezamestnanosti, ktorá od 1. januára v prvom období dosahuje až 80% priemernej čistej mzdy, ale súčasne sa stanovil pevný strop podpory – maximálne násobok 0,8 priemernej mzdy, čo zodpovedá zhruba sume 38 500 korún mesačne (1 581,95 eur).
Rozdiel je v tom, že kým na Slovensku chce vláda za každú cenu iba ušetriť, tak v Česku urobili skutočnú reformu s cieľom rozhýbať trh práce a primäť zamestnancov, aby sa nebáli meniť zamestnanie.
No ešte zásadnejšiu zmenu predstavuje ochrana zamestnancov nad 52 rokov. Teda práve tú najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva, ktorá si častokrát hľadá novú prácu len veľmi ťažko.
Ako už bolo uvedené vyššie, počas prvých troch mesiacov podporného obdobia môžu osoby nad 52 rokov od 1. januára poberať 80 % predchádzajúceho príjmu (do 52 rokov veku prvé 2 mesiace) a následne ďalšie tri mesiace podporného obdobia 50 % predchádzajúceho príjmu (do 52 rokov veku ďalšie 2 mesiace). No a po zvyšnú dobu dostanú 40 % predchádzajúceho príjmu.
Čiže nezamestnaný v Čechách a na Morave, ktorý má 52 a viac rokov dokáže z podpory dôstojne vyžiť až 8 mesiacov.
No to nie je všetko, lebo v ČR sa zmenila aj dĺžka poskytovania podpory. Ľudia vo veku od 52 do 57 rokov po novom môžu poberať podporu 8 mesiacov a ľudia nad 57 rokov až 11 mesiacov !
Ústretoví voči starším nezamestnaným
Keď sa rozhliadneme okolo, takéto výhodnejšie podmienky čerpania podpory v nezamestnanosti pre ľudí v preddôchodkovom veku nie sú v Európe ničím nezvyčajným. Takúto respektíve ešte štedrejšiu podporu nájdeme v susednom Rakúsku, kde ju nezamestnaný nad 50 rokov môže poberať až 52 týždňov. V Nemecku je systém ešte ústretovejší. Podpora v nezamestnanosti ľudom vo veku od 50–57 rokov môže byť vyplácaná 15- 18 mesiacov a nad 58 rokov dokonca 24 mesiacov!
Aj na Slovensku sme v 90. rokoch mali odstupňovanú výšku podpory podľa veku. Namiesto toho, aby sme sa vrátili k osvedčeným praktikám, týmto ľudom len sťažujeme život.
„Navrhované opatrenie zasiahne najviac znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, pre ktorých je zložitejšie po strate zamestnania sa uplatniť na trhu práce. Najmä starší uchádzači o zamestnanie v preddôchodkovom veku, ktorí častokrát dlhodobo prispievajú do poistenia, sa ťažšie uplatňujú na trhu práce a neraz sú aj diskriminovaní z dôvodu veku. Namiesto motivovania k zamestnaniu, tak opatrenie môže uchádzačom o zamestnanie spôsobiť existenčné problémy a ešte prehĺbiť chudobu. V súčasnosti síce je na Slovensku relatívne nízka miera nezamestnanosti, ale veková štruktúra uchádzačov o zamestnanie je stále nepriaznivá. Najväčší podiel tvoria mladí do 30 rokov, uchádzači o zamestnanie nad 50 rokov (takmer 30 % uchádzačov o zamestnanie) a dlhodobo nezamestnaní,“ uvádza sa stanovisku Konfederácie odborových zväzov pre HSR.
Navyše, vzhľadom na nízky hospodársky rast, vyhliadky na trhu práce nie sú nijako ružové. Hrozí, že situácia aká nastala v Martine, sa zopakuje aj v iných regiónoch.
„Ak bude slabá ekonomická aktivita pokračovať aj v nasledujúcich obdobiach, situácia na trhu práce by sa mala postupne ďalej zhoršovať a očakáva sa rast počtu nezamestnaných aj miery nezamestnanosti,“ upozorňuje NBS.
Časť ľudí, ktorým hrozilo, že v najbližšom čase prídu o prácu, sa na úradoch práce zaevidovali ešte koncom minulého roka, aby využili štedrejšiu podporu v nezamestnanosti. Podľa hovorcu Sociálnej poisťovne Martina Kontúra došlo v decembri až k 30-percentnému nárastu žiadostí o dávku v nezamestnanosti.
Pár stovák ľudí si pomohlo, lenže čo tí, ktorí o prácu len prídu?