Podľa prieskumov sexuálne obťažovanie na pracovisku zažila viac ako polica ľudí na Slovensku. Komisia pre rodovú rovnosť KOZ SR v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung sa preto rozhodla zorganizovať seminár na túto tému.
Veľmi zaujímavý príspevkom na ňom predniesla Nina Holičková zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI). Analytička predstavila výsledky medzinárodnej komparatívnej štúdie, ktorá sa uskutočnila v šiestich krajinách (Bulharsku, Chorvátsku, Česku, Grécku, Maďarsku a na Slovensku). Inicioval ju Odborový zväz nezávislých odborov Chorvátska (SSSH) a nadácia Friedrich Ebert Stiftung Chorvátsko.
Štúdia vychádza z online prieskumu, ktorý sa uskutočnil medzi 4 637 respondentmi. Okrem toho analytici vyhodnocovali 44 individuálnych rozhovorov s obeťami a zorganizovali 7 fokusových skupín so 67 zainteresovanými aktérmi.
Napriek existujúcej antidiskriminačnej legislatíve je sexuálne obťažovanie na pracovisku značne rozšírený jav v celej Európe. Mnohých asi prekvapí, že podľa dát Eurostatu je tento problém najvypuklejší v Škandinávii (alebo sa tam možno o ňom len otvorenejšie hovorí…).
Pritom sexuálne obťažovanie na pracovisku negatívne ovplyvňuje pohodu a dôstojnosť pracovníkov a má vážne psychologické následky pre obete. Asi najväčší problém však spôsobuje chýbajúca spolupráca na vytváraní bezpečného pracovného prostredia medzi odbormi, tvorcami politík a zamestnávateľmi.
Každý tretí zažil „harašenie“
Z výsledkov výskumu vyplýva, že takmer tretina respondentov (28,93%) zažila sexuálne obťažovanie na súčasnom pracovisku. Tento jav je však napriek tomu častokrát veľmi podceňovaný a bagatelizovaný. Medzi jeho formy patrí slovné obťažovanie, neželaný fyzický kontakt, nátlak a digitálne obťažovanie (napr. zasielanie nevhodného obsahu).
Najčastejším terčom obťažovania sú ženy a mladšie osoby. Sexuálne obťažovanie však zažívajú aj muži, no v neporovnateľne menšej miere ako ženy. Na druhej strane páchateľmi sú najčastejšie mužskí kolegovia (tí tvoria až 66% prípadov) a nadriadení. Obťažovanie veľmi negatívne vplýva na obete, či už po stránke psychickej (úzkosť, depresia, strata sebavedomia) alebo profesijnej. Atmosféra na pracovisku po takýchto incidentoch „zhustne“ a jedna z 10 obetí dokonca kvôli obťažovaniu zvažuje podať výpoveď!
Na Slovensku existujú viaceré predpisy, ktoré túto problematiku riešia – či už je to antidiskriminačný zákon, Zákonník práce alebo zákony o rovnakom zaobchádzaní. Okrem toho, niektoré krajiny, ako napr. Bulharsko a Maďarsko: majú špecializovanú inštitúciu resp. ombudsmana na riešenie sexuálneho obťažovania. Príkladom dobrej praxe sú napr. inšpektoráty práce v Grécku, na ktorých sú zriadené špecializované oddelenie na riešenie obťažovania a násilia. Na pracoviskách s viac ako 20 zamestnancami musia mať zároveň vyškolenú osobu pre dôstojnosť na pracovisku na riešenie sťažností na obťažovanie a podniky s viac ako 20 zamestnancami musia mať zavedené postupy na oznamovanie a vyšetrovanie obťažovania.
Žiaľ, strach z odplaty a nedôvera v inštitúcie odrádzajú obete od nahlásenia incidentov. Len polovica z nich podnikne nejaké kroky, pričom väčšina sa zverí len kolegom alebo priateľom. Obete len zriedkavo vyhľadávajú pomoc u odborovej organizácie alebo oddelenia ľudských zdrojov. Častokrát svoje skúsenosti zľahčujú, čo vedie k odkladaniu alebo úplnému vyhýbaniu sa konania.
Obete preto potrebujú jednak väčšiu dôveru na pracovisku ako aj informácie o tom, ako postupovať v prípade sexuálneho obťažovania. Dôležitá je aj ochrana pred ďalším obťažovaním resp. odvetou a právna podpora pri nahlasovaní násilia a obťažovania. Veľkú úlohu predstavuje aj morálna podpora. Významnú úlohu zohráva aj zdravotná a finančná podpora, no možnosť dôverne sa s niekým porozprávať je doslova na „nezaplatenie“.
Definícia sexuálneho obťažovania na pracovisku podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu:
„Akákoľvek forma nechceného verbálneho, neverbálneho alebo fyzického správania sexuálnej povahy, ku ktorej dochádza v súvislosti so zamestnaním, povolaním alebo samostatnou zárobkovou činnosťou, a ktorá má za cieľ alebo za následok narušenie dôstojnosti obete, najmä vytvorením zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, znevažujúceho alebo urážlivého prostredia.“
Pre mnohých môže byť ďalším prekvapivým zistením to, že ľudia v takýchto prípadoch očakávajú pomoc od odborov, či už ide o pravidelné školenia, legislatívny tlak až po priamu pomoc obetiam.
V zahraničí existuje viacero príkladov, ktorými by sa bolo možné inšpirovať aj u nás. Napr. Nemecké železnice (Deutsche Bahn) zaviedli na pracoviskách školiace programy na prevenciu sexuálneho obťažovania. Odborový zväz zdravotníctva v Bulharsku má zasa podpísané kolektívne zmluvy obsahujúce ustanovenia proti obťažovaniu. Britská nadnárodná spoločnosť Unilever má spoločné záväzky medzi zamestnávateľmi a odbormi na riešenie sexuálneho obťažovania. V Rakúsku zasa prebehlo viacero úspešných kampaní propagujúcich nulovú toleranciu voči sexuálnemu obťažovaniu.
Čo by mali robiť slovenské odbory
Podľa Niny Holičkovej by si slovenské odbory mali nájsť svoje miesto, ktoré sa nachádza niekde medzi právnym poradenstvom a úlohou psychológa. Na jednej strane by mali vzdelávať odborárov v legislatíve a možnostiach formálneho postupu pri hlásení udalostí a poskytovať právne poradenstvo na pracovisku. Na druhej strane treba mať na zreteli, že odborár nie je psychoterapeut. No môže byť prvým kontaktom na pracovisku komu obeť dôveruje.
Vzhľadom na nízky podiel zamestnancov organizovaných v odboroch je problém to, že v mnohých firmách nie je prítomná odborová organizácia. V takom prípade by sa podľa analytičky odbory mali snažiť budovať všeobecné právne povedomie a cez sociálne siete poskytovať právne poradenstvo napr. telefonicky, resp. vybudovať poradňu na úrovni zväzu alebo konfederácie. Zároveň by sa mali usilovať o budovanie všeobecného povedomia o obťažovaní a nulovej tolerancii, robiť osvetu v médiách, ale aj poskytovať anonymnú pomoc obetiam (napr. zriadiť linku dôvery a spolupracovať s psychoterapeutmi alebo pomáhajúcimi organizáciami).
Odbory by pre svojich členov mali organizovať školenia na ktorých by vysvetľovali čo je to obťažovanie a ako podporiť obeť. Ďalej by sa mali primárne zamerať na pochopenie toho, čo predstavuje sexuálne obťažovanie (napr. situácie a príklady kde sa ohodnotí, čo je všeobecná diskriminácia a čo je považované za sexuálne obťažovanie a to formou hraných scénok a prípadových štúdií). Odbory by sa mali zároveň podieľať na zavádzaní preventívnych opatrení a posilňovaní mechanizmov podpory obetí. Tieto programy by mali objasniť právne rámce, postupy nahlasovania, psychologickú bezpečnosť a zásah svedkov, pričom by mali zároveň podporovať inkluzívnu a bezpečnú pracovnú kultúru.
Odporúčania
V štúdii sú uvedené aj tri konkrétne odporúčania pre vzdelávanie v tejto oblasti, ktoré sú priam „šité” pre odbory. Autori navrhujú, aby odbory organizovali školenia o tom, ako presadzovať začlenenie zákazu a ochrany pred sexuálnym obťažovaním do kolektívnych zmlúv. Druhou oblasťou by mali byť školenia o poskytovaní podpory obetiam prostredníctvom právnej pomoci a psychologických služieb. A treťou školenia o monitorovaní dodržiavania predpisov o sexuálnom obťažovaní zo strany zamestnávateľov.
Dôležité je, aby školenia neboli iba jednorazovou udalosťou, ale nepretržitým, integrovaným procesom zahŕňajúcim praktické workshopy (napr. simulácie, prípadové štúdie, diskusie) namiesto pasívnych prednášok. Zároveň musia byť inkluzívne, dostupné v rôznych formátoch (prezenčne, online) a navrhnuté tak, aby boli prístupné pre rôzne skupiny zamestnancov.
Kľúčové je celkové budovanie dôvery voči odborom. Hoci pracovníci očakávajú, že odbory zohrajú väčšiu úlohu v boji proti sexuálnemu obťažovaniu, v súčasnosti len veľmi málo obetí takéto prípady odborom nahlási, a to najmä pre nedôveru a obavy z nečinnosti.
Odbory by sa preto mali zamerať predovšetkým na obnovenie dôveryhodnosti prostredníctvom profesionálneho riešenia sťažností a proaktívneho zapojenia. Mali by sa usilovať vo svojich radoch nájsť vyškolené a dôveryhodné osoby na pomoc obetiam. V neposlednom rade by mali sa mali podieľať na kampaniach a spoločných iniciatívach s mimovládnymi organizáciami a zamestnávateľmi s cieľom viditeľne vystupovať proti sexuálnemu obťažovaniu.
Viac tu: https://www.celsi.sk/en/sexual-harassment-in-the-workplace/
Foto: Martina Nemethová