Vo verejnej aj odbornej debate sa v poslednej dobe veľmi často diskutuje o produktivite práce. Táto téma je určite dôležitá, pretože na Slovensku máme naozaj problém s produktivitou práce. Tento problém však nie je taký jednoduchý, ako sa ho poniektorí snažia interpretovať a ako sa zodpovednosť za tento stav snažia hodiť na zamestnancov.
Akosi pričasto počúvame o tom, ako by slovenskí zamestnanci mali pracovať viac a tvrdšie. Problémom týchto manipulatívnych tvrdení je fakt, že slovenskí zamestnanci, aj napriek tomu, že patria k rekordérom zmenovej a nočnej práce nerobia nijako zásadne menej ako je priemer EÚ. Zvlášť, ak si uvedomíme, že na Slovensku máme najhoršie pracovné prostredie v EÚ.
Produktivita práce
Problematika produktivity práce je komplexná a nedá sa zredukovať na zjednodušujúce frázy, ktoré sa najmä v poslednej dobe objavujú v médiách a verejnej debate. Najčastejšie sa opakujú tvrdenia, že v posledných rokoch mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita práce. To je formálne pravda, no iba ak sa na túto problematiku pozrieme výhradne v kontexte posledných rokov.
Ako vidno na grafe, ak sa pozrieme na rast produktivity práce a rast reálnych miezd od roku 1995 (staršie dáta nemáme), tak prepad reálnych miezd od roku 1995 sme dodnes nevyrovnali, hoci rast reálnych miezd v posledných rokoch zrýchlil nad úroveň rastu produktivity práce.
Rovnako problematicky je potrebné vnímať tvrdenia, že ak chceme zvyšovať produktivitu práce, tak zamestnanci na Slovensku musia pracovať viac a tvrdšie. Takéto tvrdenia sú zásadným spôsobom odtrhnuté od reality, najmä z toho dôvodu, že rast produktivity práce majú vo svojich rukách zamestnávatelia. Na Slovensku však zamestnávatelia dlhodobo investujú do nových technológií, postupov práce, inovácií, výskumu a vývoja tak nízky podiel HDP, že očakávať zásadný skokový rast produktivity práce je iluzórne. Následný tlak na zamestnancov, s ktorým sa zamestnanci a odbory pravidelne stretávajú – tlak na zvyšovanie limitov týždennej práce a nadčasy – nevedie k reálnemu zvýšeniu produktivity práce. Na úrovni podniku takýto tlak môže viesť k zvýšeniu produkcie (na otázku, že za akú cenu?, odpovedáme nižšie), no pri pohľade na hodinovú produktivitu práce, takýto tlak vedie z dlhodobého hľadiska k znižovaniu produktivity práce.
Potrebujeme viac pracovať?
V poslednej dobe sa objavujú názory obhajujúce tvrdenia, že na Slovensku musíme pracovať viac, viac hodín, viac dní a viac nadčasov. Podľa rôznych odborníkov treba na Slovensku rušiť dni pracovného pokoja, pretože ich máme najviac v EÚ, vraj treba zvýšiť limity nadčasovej práce, hoci spolu s Maďarskom máme tieto limity rekordne najvyššie. Vraj by sme mali zvyšovať aj limity odpracovaných hodín týždenne, najmä tam, kde menej hodín majú zamestnanci dohodnuté v kolektívnych zmluvách. Vraj nám viac práce zvýši HDP a produktivitu práce.
Takýto pohľad je zásadným omylom, z viacerých dôvodov. Na Slovensku vôbec nepracujeme zásadne menej ako je priemer únie. A ak porovnáme rebríčky krajín podľa odpracovaných hodín a produktivity práce, tak sa nám ukáže jasná korelácia, ktorá hovorí, že v krajinách, kde ľudia pracujú viac je produktivita práce nízka a v krajinách, kde ľudia pracujú menej, je produktivita práce vysoká. Teda, tu by sme si mali odpovedať na otázku či sa chceme približovať k Nemecku a Dánsku, alebo k Mexiku a Kostarike?
Dosť dôležitým problémom, o ktorom sa na Slovensku veľmi nehovorí je evidencia pracovného času, keďže sa akosi pričasto stáva, že na Slovensku máme problém s neevidovanými skutočne odpracovanými hodinami. Mnohé nadčasy nie sú nikde ani zaevidované, ani zaplatené, mnohí zamestnanci oficiálne pracujúci na dohody a skrátené úväzky pracujú v skutočnosti omnoho viac, ako je vykazované. Nerobíme si ilúzie, že takéto problémy nie sú aj v iných krajinách, ale empirické poznatky nám hovoria, že Slovensko patrí v tejto problematike medzi tie krajiny EÚ, kde sa tak deje o dosť masovejším spôsobom.
Zdravie nám netreba?
Jedným z prejavov toho, keď ľudia veľa pracujú je horší zdravotný stav. Potvrdzujú to rôzne výskumy z celého sveta. Vedci varujú, že dlhá práca poškodzuje kardiovaskulárny systém a spôsobuje cukrovku, iné výskumy hovoria o negatívnom vplyve na onkologické a nádorové ochorenia. A to ešte nehovoriac o vplyve stresu z najhoršieho pracovného prostredia v EÚ na kardiovaskulárne, onkologické a psychické ochorenia.
Je náhoda, že na Slovensku máme najkratší vek dožitia v zdraví (Eurostat)? Je náhoda, že na Slovensku patríme k rekordérom v kardiovaskulárnych ochoreniach (Eurostat)? Je náhoda, že patríme medzi rekordérov aj v úmrtiach na onkologické ochorenia (OECD, Death from cancer)? Môžeme samozrejme hovoriť o životospráve, o správnom jedálničku, môžeme hovoriť o tom, že treba cvičiť a hýbať sa. Určite aj tieto faktory vplývajú na zdravie našej populácie. Len tu sa treba opýtať, ako pomôžeme populácii na Slovensku zlepšovať svoje zdravie, ak ich budeme tlačiť do zvyšovania hodín strávených v práci. Myslíte si, že človek, ktorý pracuje na zmeny a absolvuje množstvo nadčasov môže dodržiavať správnu životosprávu? Môže absolvovať pravidelný a dostatočne dlhý spánok? (práca v noci tiež poškodzuje zdravie) Dovoľuje dlhá práca pravidelne cvičiť a hýbať sa?
Ak niekto tvrdí, že rušením dní pracovného pokoja, zvyšovaním nadčasov a navyšovaním pracovného času pomôžeme HDP, tak klame seba samého. Pretože následky takéhoto prístupu k zamestnancom budú následne poškodzovať nielen ich zdravie, ale aj naše HDP, ktoré bude menej ťažiť z chorľavejšej populácie a bude logicky vydávať omnoho vyššie výdavky na ich liečbu.
Mali by sme si ujasniť, čo vlastne chceme a ako sa k tomu prepracovať, pretože krátkodobé jednoduché riešenia nás v budúcnosti zabolia omnoho viac, ako si dnes myslíme.