Viedeň je baštou sociálnej demokracie, čo opäť potvrdili aj nedávne voľby. V dnešných časoch, keď je európska ľavica skôr v defenzíve, je už to samo o sebe nezvyklé. No ešte unikátnejšia je skutočnosť, že SPÖ tu vládne nepretržite 80 rokov! Nenadarmo má Viedeň prívlastok „červená.“ Čo je príčinou tohto úspechu?
Rakúska metropola sa dlhodobo umiestňuje na popredných miestach v rebríčkoch kvality života. Kvalitná verejná doprava, dobrá zdravotnícka starostlivosť, dostupné vzdelanie a všadeprítomná zeleň – všetky tieto ukazovatele robia z Viedne najlepšie miesto na život.
Je to však najmä vďaka dostupnému bývaniu. Už viac ako 100 rokov sa hlavné mesto našich susedov môže pochváliť premyslenou bytovou politikou. Už pred vojnou sa totiž viedenská radnica rozhodla stavať byty pre ľudí, ktorí si jednoducho nemohli dovoliť platiť trhové nájomné. Od čias keď postavili legendárny Karl Marx Hof sa tu vybudovalo viac ako 400 tisíc nájomných bytov!
Znie to až neuveriteľne, ale z celkového počtu 1 milión bytov je 220 tisíc vo vlastníctve mesta a ďalších zhruba 200 tisíc vlastnia neziskové družstvá. V nájomných bytoch tak býva takmer polovica obyvateľov Viedne! Na porovnanie, Bratislava ma k dispozícii 870 bytov a ďalších zhruba 1000 spravujú mestské časti. Aj keď majú pribudnúť stovky ďalších, stále je to len kvapka v mori.
Na rozdiel od Slovenska ale aj Nemecka, kde v uplynulých troch dekádach veľkú časť obecných bytov predali (a teraz im chýbajú), vo Viedni o niečom takom nechcú ani len počuť. Naopak, zo získaných peňazí stavajú stále nové a nové byty, čím sa zvyšuje dostupnosť bývania v tomto meste.
Dôležitým aspektom je to, že nájomné je prísne regulované. Cena za meter štvorcový je zhruba 6,7 eura bez DPH a energií, čo je zhruba polovica oproti súkromným podnájmom. Radnica zvyšuje ceny na základe vyhlášky, a to tak, aby zodpovedali nárastu inflácie a indexu spotrebiteľských cien.
Na druhej strane, všetci Rakúšania odvádzajú zo svojich príjmov tzv. príspevok na bývanie vo výške 0,5 percenta hrubého ročného príjmu. Takto Viedeň získa približne 250 miliónov eur ročne na účely bytovej výstavby.
Asi potom nikoho neprekvapí, že získať mestský byt vo Viedni nie je žiadny problém. Záujemcovia naň čakajú zhruba jeden a pol roka. No ešte zaujímavejšia ja skutočnosť, že nárok naň má približne 80% viedenskej populácie, čiže nielen tí sociálne slabší, ale aj stredná trieda.
Prečo je niečo takéto možné len pár kilometrov od našich hraníc, no nie u nás? Príčinu treba hľadať v celkovom nastavení rakúskeho diskurzu. Existuje tu široká zhoda, že verejné služby by nemali byť ponechané iba na trh. Tvrdenia, že súkromné je lepšie, ktoré nám tu viac ako tri dekády do hláv tlačia apologéti neoliberalizmu, tak vyvracia rakúska realita. Dôležité je, aby boli kvalitné verejné služby dostupné a cenovo prijateľné pre všetkých.
Preto je v Rakúsku bežné, že mestá a obce sa snažia prostredníctvom rôznych komunálnych podnikov poskytovať obyvateľom služby v oblastiach verejnej dopravy, zásobovania vodou, odpadového hospodárstva, sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti, ako aj vzdelávania. Nie je nič zvláštne, keď si obec založí družstvo a prostredníctvom neho sa rozhodne prevádzkovať solárnu elektráreň, z ktorej majú úžitok všetci členovia danej komunity. Alebo keď prevádzkuje zdravotné stredisko či vodárenskú spoločnosť.
Pretože nie je dôležité, aby tieto spoločnosti vytvárali za každú cenu zisk (čo však nie je vylúčené), ale aby ľudia mohli spokojne žiť. Kľúčové je to najmä, pokiaľ ide o bývanie. Kedy to už konečne pochopíme aj na Slovensku?
P.S. V médiách sa pred pár dňami objavila správa, že priemerná cena bytov sa na začiatku tohto roka dostala na doterajšie historické maximum 3 041 eur za štvorcový meter. Bývanie na Slovensku tak bude pre mnohých opäť nedostupnejšie.
Foto: Flickr, Museum Wien, Architecture Daily