Pamätáme si časy, keď bola Margaret Thatcherová chválená za jej nekompromisný prístup voči štrajkujúcim zamestnancom vo Veľkej Británii. Reprezentovala víziu voľného trhu, kde tvrdé opatrenia voči odborárom boli oslavované ako nevyhnutné na posilnenie ekonomiky. Teraz, keď slovenská vláda zavádza reštriktívne opatrenia proti lekárom, ktorí sa rozhodli podať výpovede, obhajcovia slobodného trhu mlčia alebo podporujú rozhodnutie lekárov. Prečo?
Počas 80. rokov Thatcherová presadzovala zákony, ktoré drasticky obmedzili právo na štrajk. Všetko bolo postavené na argumente, že štrajky poškodzujú ekonomiku a obmedzujú služby občanom. Jej politika bola podporovaná médiami ako nevyhnutný krok na posilnenie voľného trhu. Práva zamestnancov boli potlačené v prospech efektivity a hospodárskeho rastu. Tento prístup však vyvolával masívne protesty a polarizoval spoločnosť.
Lekári a „jemnejšia“ nútená práca
Slovenská vláda, podobne ako Thatcherová, čelí kríze. Tentokrát však nejde o baníkov alebo dopravcov, ale o lekárov, ktorí sú chrbticou zdravotníckeho systému. Zavedenie „mimoriadnej situácie,“ ktorá má nútiť lekárov pracovať pod hrozbou trestu, môže znieť ako jemnejšia verzia núdzového stavu. V skutočnosti však ide o zásah do základných práv zamestnancov, podobne ako to bolo počas štrajkov za Thatcherovej.
Ticho obhajcov voľného trhu
Prečo dnes nepočujeme oslavy týchto opatrení? Ak by sa tento prístup považoval za efektívny nástroj na riešenie problémov, mali by sme vidieť nadšenie z „riešení, ktoré posilňujú efektivitu zdravotníckeho systému.“ Namiesto toho sú tieto opatrenia kritizované ako chaotické, neefektívne a represívne. Možno preto, že lekári, na rozdiel od baníkov či robotníkov, reprezentujú vyššiu odbornú vrstvu, ktorej odchod za hranice by mal oveľa väčšie dôsledky na spoločnosť.
Otázka teda znie: je súčasná kritika vlády len mediálnou hrou alebo si naozaj uvedomujeme, že právo na štrajk a sloboda rozhodovania zamestnancov sú fundamentálnymi piliermi demokracie? V prípade Thatcherovej šlo o ideologickú vojnu. V prípade Slovenska ide o krízu zdravotníctva, kde vláda potláča symptómy, nie príčinu.
Odbory musia byť pripravené
Ak táto situácia na niečo poukazuje, tak na to, že odbory nesmú poľaviť. Potrebujeme posilniť solidaritu medzi zamestnancami všetkých sektorov a presadzovať, aby podobné represie nezískali pevné miesto v legislatíve. Ako hovorí história, boj za pracovné práva je neustály proces. Ak dnes ustúpime, zajtra môže byť obmedzené právo na štrajk kdekoľvek.
Na rozdiel od 80. rokov máme výhodu, že môžeme analyzovať dopady podobných krokov. Základná otázka však zostáva: sme ochotní obetovať práva zamestnancov v mene efektivity? A kto z toho v skutočnosti profituje?
Ilustračná fotografia: Flickr
