Priemyselná stratégia po pandémii na zabezpečenie silnej obnovy musí zahŕňať občiansku spoločnosť, zdôrazňuje Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v nedávnej správe o návrhu novej priemyselnej stratégie EÚ. Musí sa zameriavať na udržateľnosť a blahobyt, merať sociálne vplyvy a podporovať efektívny a prístupný systém zdravotnej starostlivosti.

Pandémia COVID-19 ukázala slabosti európskej hospodárskej štruktúry, najmä regionálne rozdiely, nedostatky v zručnostiach, riziká pre jednotný trh a dodávky strategických tovarov. Európska komisia z toho vyvodila ponaučenie a aktualizovala koncepciu pre ekologickejšie, digitálnejšie a konkurencieschopnejšie priemyselné prostredie – novú priemyselnú stratégiu pre Európu.

EHSV vypracoval správu o najnovšom vývoji a doplňujúce stanovisko, pričom zdôraznil podmienky pre inkluzívne a inovačné ekosystémy zdravotnej starostlivosti, ktoré tvoria základy priemyslu v EÚ.

V správe EHSV vyzýva všetky skupiny, a to od odborových zväzov, priemyslu a MSP (Malé a stredné podniky) až po ostatné organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú súčasťou ekonomiky Európy, aby formovali jej budúcnosť. Súčasná stratégia sa zameriava na podnikanie, podľa EHSV je však nevyhnutné zahrnúť do navrhovania cieľov a ukazovateľov potrebných na úspešnú zmenu poznatky sociálnych partnerov . Dodáva, že konkurencieschopnosť nemôže byť jediným ukazovateľom životaschopnej dlhodobej stratégie. V navrhovanej stratégii je preto potrebný širší súbor kľúčových ukazovateľov výkonnosti. EHSV sa domnieva, že konkurencieschopnosť a investície nepostačujú. Ak chce byť európsky priemysel naozaj udržateľný, kľúčové ukazovatele výkonnosti musia podporovať tiež sociálny blahobyt a udržateľný rast.

Dôležitými oblasťami, ktorými sa treba zaoberať pri meraní, sú vplyvy pracovných a výrobných podmienok na spoločnosť a životné prostredie, ako aj kvalitu práce.

Ďalší súbor ukazovateľov by mal hodnotiť prechod na bezodpadové obehové hospodárstvo. Monitorovať by sa mali tiež faktory, ktoré zasahujú do všetkých odvetví, ako napríklad investície do výskumu a vývoja s cieľom zabezpečiť, že podniky a pracovné miesta majú dlhú životnosť.

Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu sú celoeurópske projekty, ktoré podporujú rozvoj inovácií kľúčových pre ekologickú a digitálnu transformáciu. EHSV konštatuje, že v prvom rade je potrebné know-how organizácií pracovníkov, aby sa tieto projekty úspešne realizovali. Po druhé, tieto projekty sa musia hodnotiť z hľadiska prínosu a pracovných miest, ktoré prinášajú, a zručností, ktoré pracovníci a podniky potrebujú pre modernizovaný priemysel.

Ďalším dôležitým prvkom na opätovné získanie vedúceho postavenia Európy v priemyselnej výrobe sú normy. Výbor zdôrazňuje, že normy, vypracované európskymi podnikmi, by nemali šíriť len samotné podniky, ale mala by za nimi stáť Komisia, ktorá by ich mala tiež pomáhať šíriť.

V doplňujúcom stanovisku sa skúma, ako by stratégia mohla zlepšiť prístup k spravodlivejšej a koordinovanejšej zdravotnej starostlivosti v Európe.

EHSV odporúča zamerať sa na riadenie, diverzifikáciu dodávok a digitálnu zdravotnú starostlivosť, ktoré sú vzájomne prepojené. Lepšie riadené podniky by umožnili plynulejšie fungovanie jednotného trhu a podporili by nové podniky. Naopak, vďaka vyššiemu počet výrobcov by bol prístup k zdravotníckym pomôckam a službám zdravotnej starostlivosti spoľahlivejší, rovnako ako by pomohli stimuly na návrat výroby základných materiálov a výrobkov opäť do Európy.

Opatrenia, ktoré by umožnili fungovanie digitálnych systémov zdravotnej starostlivosti medzi organizáciami a cezhranične, by väčšmi posilnili jednotný trh pre priemysel a zlepšili starostlivosť. Z rovnakých dôvodov EHSV žiada, aby sa prijali opatrenia na posilnenie synergií medzi verejným a súkromným sektorom, veľkými podnikmi a MSP, a tiež na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja, ako aj odbornej prípravy všetkých pracovníkov spojených so zdravotnou starostlivosťou.

Zdroj: EHSV

Fotografia: fauxels od Pexels

Európsky hospodársky a sociálny výbor zastupuje rôzne hospodárske a sociálne zložky organizovanej občianskej spoločnosti. Je poradným inštitucionálnym orgánom a bol založený Rímskou zmluvou v roku 1957. Táto poradná úloha umožňuje jeho členom, a tým aj organizáciám, ktoré zastupujú, zúčastňovať sa na rozhodovacom procese EÚ.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.