Poľská ministerka práce Agnieszka Dziemianowiczová – Baková chce presadiť štvordňový pracovný týždeň. Vláda jej návrh aktuálne analyzuje.

Systém práce 8 hodín denne päť dní v týždni tu máme už vyše sto rokov. Je načase to opäť zmeniť? Tieto debaty v európskom priestore nie sú žiadnou novinkou. Postupne stále viac krajín prechádza na krátenie odpracovaných hodín. Na Slovensku to zatiaľ skúšajú len súkromné firmy.

U našich severných susedov sa už touto témou zaoberajú. Z prieskumu však vyplýva, že len necelá polovica opýtaných Poliakov by so skracovaním pracovného týždňa súhlasila.

Poľská ministerka práce Agnieszka Dziemianowiczová-Baková chce presadiť štvordňový pracovný týždeň do konca tohto volebného obdobia, teda do roku 2027. Vláda aktuálne návrh analyzuje. V hre je viacero možností. Najskôr by zamestnanci mali dva voľné piatky v mesiaci, postupne by sa prešlo na štvordňový pracovný týždeň celoročne. Ďalšou možnosťou je, že časť zamestnancov by mala voľné pondelky, druhá piatky.

Súčasná ministerka už návrh predkladala aj v minulosti, bola však súčasťou opozície a tak nedostal šancu na schválenie. Súčasný premiér Donald Tusk sa pred voľbami k skráteniu pracovných hodín vyjadril pozitívne. V koaličnej zmluve ale zmienka o tejto téme nie je.

„Vôbec neplatí, že čím viac hodín strávi zamestnanec v práci, tým má lepšie výsledky. Vyhorenie, stres a únava znižujú produktivitu. Oddýchnutý pracovník je kreatívnejší a viac motivovaný,“ argumentuje poľská ministerka práce a sociálnych vecí.

Poliaci robiť chcú, najmä mladší

Prieskum agentúry IBRiS pre súkromnú rozhlasovú stanicu Radio ZET v Poľsku ukázal, že iba 47 % z oslovených Poliakov uviedlo, že chce, aby sa pracovný týždeň skrátil na štyri dni. Viac než 19 % oslovených výrazne podporuje túto myšlienku, ďalších takmer 28 % uviedlo „skôr áno“.

Najviac ľudí, ktorí s tým nesúhlasia, bolo vo vekovej kategórii nad 30 rokov, konkrétne 52 % opýtaných. Návrh má však podporu u starších od 40 do 49 rokov.

Štyridsať percent opýtaných so skrátením pracovného týždňa nesúhlasí. V rámci tejto skupiny až 27,9 % uviedlo, že je jednoznačne proti. Zvyšných zhruba 13 % oslovených nemalo na túto vec žiadny názor.

Pilotné projekty skráteného pracovného týždňa, napríklad v Spojenom kráľovstve, Švédsku či Španielsku, potvrdili výhody kratšieho pracovného času. Teraz zavádza pilotný projekt 4-dňového pracovného týždňa s kratším pracovným časom Švajčiarsko. Slovensko patrí medzi európske krajiny, kde sa pracuje najdlhšie.

„Aj toto je cesta, ktorou by sa mohli – na pozitívnom príklade, inšpirovať aj ďalší zamestnávatelia. To by mohlo potom viesť aj k celoplošnej legislatívnej zmene. Je načase, aby sa aj zamestnávatelia na Slovensku inšpirovali a zabezpečili kratší pracovný čas svojim zamestnancom,“ uviedla hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová.

Odborári dlhodobo skracovanie pracovného času presadzujú. V januári o téme hovoril aj premiér Robert Fico na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

„Myslím si, že Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú štvordňový pracovný týždeň ako experiment, samozrejme,“ povedal bez ďalších detailov premiér.

Skrátiť bez zníženia platu 

Problematike skracovania pracovného času sa venuje aj Európsky odborový inštitút (ETUI). Ukazuje sa, že ide o dôležitú tému, ktorá bude kľúčovou súčasťou budúcej práce. V rozhovore s analytičkou Agnieszkou Piasnou sociologička uviedla, že hoci sa experimenty so skracovaním pracovného času ešte vyhodnocujú, na základe skúseností napríklad z Islandu vieme, že systém môže fungovať rovnako dobre pre zamestnancov aj pre zamestnávateľov.

„Možno zvoliť rôzne prístupy a najdôležitejšie je, aby boli efektívne, inkluzívne a udržateľné v čase. Je tiež dôležité implementovať skracovanie pracovnej doby s jasnou víziou do budúcnosti, stanoviť ciele a časový rámec na ich dosiahnutie. Tempo zmien môže byť pomalšie alebo rýchlejšie, ale malo by byť podobné naprieč povolaniami a sektormi. V opačnom prípade existuje riziko, že vysokokvalifikovaní pracovníci si budú užívať kratšie pracovné týždne, zatiaľ čo zraniteľnejší, s nižšou mzdou, či v manuálnych povolaniach budú naďalej pracovať dlhšie. Skracovanie pracovného času ale musíme chápať všetci rovnako. Je to skrátenie pracovných hodín bez zníženia platu,“ uviedla pre portál Epraca Agnieszka Piasna.

 

Zdroj: Teraz.sk, ČTK

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *