Nový impulz pre sociálnu Európu v posledných piatich rokoch priniesol dôležité a dlho očakávané politické iniciatívy, napríklad v oblasti minimálnych miezd, práce pre platformy a náležitej starostlivosti podnikov. Napriek tomu pokrok v tejto oblasti zostáva neistý a nerovnomerný. Hlavnou otázkou teraz je, či sa tento posun sociálnej paradigmy podarí udržať tvárou v tvár vysokému riziku opätovnej úspornej politiky a v kontexte pokračujúcich „polykríz“.
Mandát Európskej komisie von der Leyenovej bol pre európsku integráciu výnimočnou fázou, nakoľko v mnohých ohľadoch posilnil sociálne základy EÚ. Najdôležitejším prejavom tohto vývoja je nepochybne pokrok v implementácii Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý bol jednomyseľne schválený v roku 2017 a ktorý pripravuje pôdu pre legislatívne a politické iniciatívy. Táto skutočnosť viedla k návrhu a prijatiu dôležitých legislatívnych iniciatív vrátane smernice o primeranej minimálnej mzdy v EÚ, smernice o transparentnosti odmeňovania žien a mužov a smernice o práci pre platformy. Zaviedli sa aj dôležité zlepšenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a nariadenie o nútenej práci. Sociálne ambície EÚ sa do istej miery prejavili aj pri riešení viacerých neočakávaných udalostí, ako napríklad pandémie Covid-19. Výsledkom bolo nielen spustenie programu NextGenerationEU (ktorého jadrom je Plán obnovy a odolnosti) a mechanizmu SURE, ale aj dočasné uvoľnenie fiškálneho rámca EÚ a pravidiel štátnej pomoci. V súvislosti s neutíchajúcou hrozbou klimatických zmien sa zároveň v rámci Európskej zelenej dohody uznalo, že je potrebné, aby bola transformácia „spravodlivá a inkluzívna pre všetkých“. Odbory však presadzujú legislatívnu iniciatívu, aby sa tento záväzok stal skutočnosťou. Tieto obnovené sociálne ambície sú v značnom kontraste s reakciou na veľkú recesiu, ktorá bola motivovaná úspornými opatreniami a ktorá za posledných desať rokov poškodila európskych občanov.
Európske makroekonomické politiky v kontexte zmien priorít
Každý z týchto faktorov (sociálny pilier, nový prístup k výdavkom EÚ a dočasné uvoľnenie fiškálneho rámca EÚ a záväzok európskej zelenej dohody k spravodlivej tranzícii) bol dôležitý pri obnovení procesu sociálnejšej európskej integrácie.
Spoločnou témou je (nove) vyváženie priorít, od posilnenia sociálnej odolnosti, súdržnosti a zabezpečenia spravodlivej ekologickej transformácie (ktoré mali prednosť v prvých rokoch tohto politického terminu EÚ) až po riešenie výziev, ktoré v posledných rokoch opäť získali prednosť, ako napríklad udržateľnosť verejného dlhu. Na rozdiel od situácie, ktorá nastala po finančnej kríze v roku 2008, fiškálne stimuly po kríze Covid-19 nielenže dočasne pozastavili uplatňovanie fiškálnych pravidiel, ale boli podporené aj nástrojmi menovej politiky, uvoľnením pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci a pôžičkami EÚ na financovanie ambicióznej stratégie obnovy EÚ.
EÚ zintenzívnila úsilie o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, pričom zasľúbila, že „nikoho nenechá pozadu“. Keďže však vojna na Ukrajine viedla k šoku z cien energií, prudkému nárastu inflácie a kríze životných nákladov, expanzia makroekonomickej politiky sa od roku 2022 čiastočne zvrátila, a to aj napriek opatreniam na podporu energetiky, ktoré členské štáty zaviedli. Ešte hrozivejšie je, že novo dohodnuté pravidlá pre mnohostranný fiškálny dohľad poukazujú na určité ústupy členských štátov v prospech fiškálnej udržateľnosti na úkor toho, aby sa vládam poskytol väčší priestor na riešenie spoločných priorít EÚ, ako je zmena klímy a sociálna odolnosť. Zdá sa, že revízia fiškálnych pravidiel EÚ sa ukáže ako premárnená príležitosť na dosiahnutie zmysluplnejšej rovnováhy medzi fiškálnymi, ekologickými a sociálnymi cieľmi a zvýši riziko návratu k úsporným opatreniam. Preto ETUC vyzýva členské štáty, aby namiesto toho plnili požiadavky prostredníctvom progresívneho zdaňovania. EÚ by tiež mala zaviesť trvalý investičný mechanizmus, aby sa zabezpečilo, že členské štáty budú mať stále kapacitu na plnenie sociálnych a ekologických cieľov.
Cesta k silnému oživeniu zamestnanosti
Na pozadí prebiehajúcich štrukturálnych zmien na trhu práce (nových technológií, ekologickej transformácie a rýchleho starnutia pracovnej sily) je zamestnanosť v Európe na vysokej úrovni po úspešnom prístupe k podpore pracovných miest a pracovníkov počas pandémie Covid-19, čomu napomohli aj potrebné výdavky. Rozdiely medzi krajinami a regiónmi v EÚ sa postupom času zmenšili. Kvalita pracovných miest zároveň zostáva výzvou: v mnohých krajinách a odvetviach mnoho pracovníkov stále podlieha problematickým zmluvným dojednaniam a neistej práci v zlých podmienkach, s nízkymi mzdami a nízkym pokrytím kolektívnym vyjednávaním. Dôležité je, že veľa pracovných miest stále predstavuje pre pracovníkov zdravotné riziká a že sa zvyšuje povedomie o význame psychosociálnych rizík spojených s prácou.
Treba dôkladne monitorovať kvalitu pracovných miest a prijať opatrenia, aby sa zabezpečilo, že meniaci sa trh práce poskytne dôstojné pracovné príležitosti pre všetkých. Nedávne prijatie smernice o práci pre platformy, ktorá zahŕňa základné požiadavky odborov týkajúce sa domnienky zamestnania a obrátenia dôkazného bremena, dokazuje, že EÚ môže byť účinná pri poskytovaní minimálnych miezd, nemocenských dávok a iných foriem ochrany zamestnanosti pre zraniteľných pracovníkov a pri odstraňovaní zneužívajúcich praktík.
Primeraná minimálna mzda: zásadný prielom
V oblasti miezd a kolektívneho vyjednávania na jednej strane napäté podmienky na trhu práce, ktoré sa vyznačujú nízkou nezamestnanosťou a pretrvávajúcim vysokým nedostatkom pracovnej sily, zvýšili vyjednávaciu silu odborov pri dosahovaní lepších miezd a pracovných podmienok pre zamestnancov. Na druhej strane, slabý hospodársky rast a priebežné geopolitické napätie mali opačný účinok, pretože odborom sťažili vyjednávanie o zvýšení miezd, ktoré by kompenzovalo stratu kúpnej sily. Prijatie smernice o primeraných minimálnych mzdách v októbri 2022 znamenalo bod zvratu. Ide o vôbec prvý právny predpis EÚ, ktorého cieľom je výslovne stanoviť primeranú minimálnu mzdu a posilniť kolektívne vyjednávanie.
Ale nielen to: je to aj jeden z najvýznamnejších prejavov posunu v diskurze o sociálnom rozmere EÚ, ktorému predtým dominovala neoliberálna paradigma liberalizácie trhu, ktorá vyvíjala tlak na existujúce pracovné vzťahy a sociálne systémy. Pozitívny vplyv smernice na vývoj minimálnej mzdy možno v rôznych krajinách pozorovať už teraz, ešte pred jeho formálnou transpozíciou do vnútroštátneho práva, ktorá sa má uskutočniť v novembri 2024. Skutočný „záber“ smernice však bude závisieť aj od jej účinnej transpozície členskými štátmi, ktorá môže byť v niektorých prípadoch ťažko vybojovaná a bude si vyžadovať mobilizáciu odborov.
Smerom k ekologicko-sociálnemu modelu
Tvorcovia politík EÚ preukázali v posledných piatich rokoch väčšiu otvorenosť a citlivosť voči sociálnemu rozmeru, čo predstavuje užitočný základ pre riešenie sociálnych dôsledkov zmeny klímy a ekologickej transformácie. Napriek všetkej pozitívnej rétorike a dobrým úmyslom je však súčasná mozaika politík (mechanizmus spravodlivej transformácie, sociálny klimatický fond a prerozdelený nástroj na obnovu a odolnosť) ďaleko od holistického a komplexného prístupu, ktorý mal byť základným princípom politík spravodlivej transformácie. EÚ (zatiaľ) nemá žiadne politické nástroje, ktoré by poskytovali kolektívne krytie rizík súvisiacich s klímou a extrémnymi poveternostnými podmienkami. Takisto je potrebná smernica o spravodlivej transformácii, ktorá by zabezpečila predvídanie a riadenie zmien na základe sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania, ako aj opatrenia na úrovni EÚ na zabezpečenie práva na odbornú prípravu pre všetkých pracovníkov bez nákladov a počas pracovného času. Väčšina transformácie je ešte len pred nami: v priebehu nasledujúcich desaťročí je potrebné výrazne zintenzívniť úsilie o dekarbonizáciu a EÚ musí výrazne urýchliť ekologickú transformáciu, a to nielen v záujme splnenia cieľov politiky v oblasti klímy, ale aj v záujme zachovania európskej kompetencie v dôležitých odvetviach. Na druhej strane udržiavanie vysokých ambícií posilní aj sociálne účinky tejto transformácie. Bude potrebná priemyselná politika pre vysokokvalitné pracovné miesta so značnými verejnými a súkromnými investíciami a sociálnymi podmienkami, ako aj legislatívne a politické opatrenia na zabezpečenie spravodlivej transformácie.
Križovatka v oblasti podpory kolektívneho vyjednávania
Popri transpozícii smernice o minimálnej mzde (zameranej na 80 % pokrytie kolektívnym vyjednávaním) a smernice o transparentnosti odmeňovania žien a mužov zostávajú základným cieľom pre nasledujúce roky ďalšie iniciatívy inštitúcií EÚ na podporu kolektívneho vyjednávania. Okrem iného bude potrebné revidovať pravidlá EÚ týkajúce sa verejného obstarávania, aby sa zabezpečilo, že verejné prostriedky dostanú organizácie, ktoré rešpektujú práva zamestnancov a odborov, ktoré rokujú s odbormi a ktorých pracovníci sú pokrytí kolektívnymi zmluvami.
Vzhľadom na negatívny vývoj v niektorých krajinách bude tiež mimoriadne dôležité chrániť a posilňovať práva odborov a pracovníkov vrátane všeobecného práva organizovať sa, prístupu odborov na pracoviská, práva na kolektívne vyjednávanie a práva na štrajk. Je podstatné, že nedávna medziinštitucionálna Deklarácia La Hulpe uznala význam týchto základných práv pracovníkov a odborov.
Nedávny pokrok v politike EÚ ovplyvnil aj informovanosť, konzultácie a účasť pracovníkov na podnikovej úrovni rôznymi a nejednoznačnými spôsobmi. Práva pracovníkov by sa mali rozšíriť a posilniť, ak má Európa vybudovať udržateľné, inovatívne a demokratické hospodárstvo a spoločnosť v podmienkach globálnej konkurencie a prekrývajúcich sa kríz. Účinné uplatňovanie demokracie na pracovisku prostredníctvom zapojenia odborov a pracovníkov do strategického rozhodovania pomáha chrániť práva na pracovisku, kvalitné pracovné miesta a pracovné podmienky, čím sa zabezpečuje udržateľnosť podnikov, ako aj sa posilňuje základ demokratickej spoločnosti. V tomto zmysle je prebiehajúca diskusia o revízii smernice o európskych zamestnaneckých radách prvou dôležitou príležitosťou, ktorú nemožno premárniť, na posilnenie práv zamestnancov na informácie a konzultácie. Posilňovanie práv zástupcov zamestnancov a odborových organizácií na informácie, konzultácie a účasť by malo zostať najvyššou prioritou v celej Európe.
Európa zažíva krízovú situáciu v oblasti sociálnej spravodlivosti. Kvalitné pracovné miesta, sociálny pokrok, zlepšenie pracovných a životných podmienok, sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú základom európskeho sociálneho modelu. Posilnenie týchto základných pilierov a úplné uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv musí byť v nasledujúcom terminom v popredí práce inštitúcií EÚ v súlade s Deklaráciou La Hulpe o budúcnosti Európskeho piliera sociálnych práv.
Všetky tieto záležitosti sú podrobne preskúmané v publikácii Benchmarking Working Europe 2024: The ongoing quest for Social Europe, ktorú vydal Európsky odborový inštitút (ETUI).
Esther Lynchová, generálna tajomníčka EOK a Bart Vanhercke, riaditeľ výskumu ETUI