Po rokoch fungovania Európskej únie dochádza k návrhu prelomovej smernice

Po troch rokoch od prijatia Európskeho piliera sociálnych práv (ďalej len „EPSP“) vyšla Európska komisia (ďalej aj „EK“) s iniciatívou reálne aplikovať zásady EPSP. Zároveň sa samotná  EK vyjadrila, že každý pracujúci by mal dostávať spravodlivú minimálnu mzdu, ktorá by mu zaručila dôstojnú životnú úroveň. Spravodlivé pracovné podmienky sú teda v centre sociálneho trhového hospodárstva, ktoré pracuje pre ľudí, a EK má záujem zaviesť právny nástroj, ktorý zabezpečí, aby každý pracovník mal primeranú minimálnu mzdu.

Základný postoj odborov k iniciatíve európskej minimálnej mzdy

Odbory, samozrejme, súhlasia a podporujú kroky Komisie, aby bola nová právna úprava prijatá práve vo forme smernice. Proti mzdovému vykorisťovaniu sa nedá bojovať odporúčaniami alebo príkladmi dobrej praxe – EÚ potrebuje smernicu. Cieľom odborov bolo, aby smernica posilnila právo na kolektívne vyjednávanie medzi odbormi a zamestnávateľmi, keďže zo skúsenosti vieme, že práve to je najlepší spôsob, ako zabezpečiť spravodlivú mzdu. Európska odborová konfederácia prezentovala názory členských konfederácií, vrátane KOZ SR, predsedníčke von der Leyenovej, aby minimálna mzda zabezpečovala dôstojnú životnú úroveň, a požadovala, aby nová legislatíva neohrozovala už existujúce vnútroštátne systémy kolektívneho vyjednávania, ktoré prinášajú dobré výsledky.

Smernica o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii 

Návrhu smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii  (COM 2020 682,  dok. Rady 12477/2020) (ďalej len „návrh smernice“) je dobrým právnym základom, aby sa dosiahli spravodlivé mzdy naprieč Európou, ale aj na to, aby sa zabezpečila férová hospodárska súťaž. Z návrhu smernice vidno, že EK pochopila nenahraditeľnú funkciu minimálnej mzdy, najmä v prospech ľudí, a v návrhu smernice zohľadnila veľa z požiadaviek odborov.

Za najzásadnejšie body návrhu smernice možno považovať:

• Vyjednávanie minimálnej mzdy je ponechané na autonómii sociálnych partnerov tam, kde je to uplatniteľné; záväzne sa určuje primeraná minimálna mzda pre všetkých zamestnancov.
• Návrh smernice silne podporuje kolektívne vyjednávanie; požaduje od členských štátov, aby mali úroveň pokrytia kolektívnymi zmluvami aspoň na 70 %. Tam, kde to tak nie je, zaväzuje členské štáty k náprave prostredníctvom stanovenia rámca podmienok, umožňujúcich kolektívne vyjednávanie, a to buď zákonom po konzultácii so sociálnymi partnermi, alebo na základe dohody s nimi a vypracovania akčného plánu na podporu kolektívneho vyjednávania.
• V oblasti verejného obstarávania zaväzuje členské štáty prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty pri realizácii verejného obstarávania alebo plnení koncesných zmlúv dodržiavali mzdy, zakotvené v kolektívnych zmluvách pre príslušné odvetvie a geografické územie, prípadne zákonné minimálne mzdy, ak existujú.

Postoj Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a názor odborov

Stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je síce podporné smerom k smernici, na druhej strane žiada zmenu v niektorých ustanoveniach, čím výrazne oslabuje účinnosť smernice a jej hlavné ciele.

1. Preambula

Odbory považujú za zásadné, že MPSVaR SR na jednej strane deklaruje, že „Slovenská republika vyjadruje podporu hlavným cieľom predmetnej iniciatívy“, na strane druhej žiada oslabiť samotnú preambulu smernice a znížiť prípadné nároky pre tých najzraniteľnejších, ako sú napríklad znevýhodnení na trhu práce. MPSVaR SR totižto žiada, aby preambula obsahovala záväzok „o možných negatívnych dopadoch nesprávneho nastavenia systému minimálnej mzdy na flexibilitu pracovného trhu, zamestnanosť, a to predovšetkým vo vzťahu k znevýhodneným uchádzačom, hospodárskemu rastu a konvergencii“, čo je pre odbory neprípustné.

Odbory považujú za nešťastné, aby MPSVaR SR požadovalo oslabovanie smernice, prípadne zdôrazňovalo nejaké negatívne dosahy nesprávneho nastavenia systému minimálnej mzdy, keďže má práve chrániť záujmy zamestnancov, znevýhodnených osôb a sociálne slabších.

Samotná Komisia konštatuje, že podiel ľudí, ktorí pracujú, ale stále čelia chudobe, sa zvýšil z 8,3 % v roku 2007 na 9,4 % v roku 2018 z celkovej pracovnej sily v EÚ, čo je alarmujúce číslo, ktoré sa v nasledujúcich rokoch môže významne zvýšiť, najmä v dôsledku ekonomických a sociálnych dosahov pandémie nového koronavírusu.

Nízke minimálne mzdy prehlbujú aj rodové rozdiely a zhoršujú postavenie žien v spoločnosti, keďže takmer 60 % zamestnancov, poberajúcich minimálnu mzdu v EÚ, sú práve ženy. Aj z uvedených dôvodov je nepatričné uprednostňovať ekonomické záujmy a oslabovať preambulu smernice, ktorá aj tak už v návrhu nesie požiadavku na primeranosť minimálnej mzdy. Je potrebné si uvedomiť, že minimálna mzda má primárne sociálnu a ochrannú funkciu, a nie ekonomickú v zmysle úspory nákladov zamestnávateľov.

2. Podpora kolektívneho vyjednávania

MPSVaR SR má výhrady najmä k percentuálnemu vyjadreniu pokrytia kolektívnym vyjednávaním, keďže SR ho ani zďaleka nenapĺňa. MPSVaR SR odôvodňuje nevôľu s percentuálnym vyjadrením tým, že nastavenie v návrhu smernice „navyšuje jeho povinnosti (t. j. mať ustanovený akýsi rámec podmienok, umožňujúcich kolektívne vyjednávanie a vypracovať akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania, obsah akčného plánu nie je v návrhu smernice stanovený, je to na členských štátoch, akčný plán sa bude musieť zverejniť a oznámiť aj EK)“.

Odbory sú toho názoru, že práve Slovensko, so svojim nízkym odborovým pokrytím, nevyhnutne potrebuje posilniť kolektívne vyjednávanie. Silné kolektívne vyjednávanie umožní stanoviť primerané a spravodlivé mzdy pre väčší okruh zamestnancov a naplniť ciele smernice, ktorými sú: Zabezpečiť dôstojné živobytie pre pracovníkov, udržať domáci dopyt, zvýšiť motiváciu pracovať, znížiť chudobu pracujúcich i nerovnosť na dolnom konci mzdovej distribúcie a podporiť rodovú rovnosť.

Posledné dostupné údaje za rok 2019 ilustrujú, že celkové pokrytie podnikovými kolektívnymi zmluvami bolo na Slovensku na úrovni 26,4 %. Pri rozdelení na súkromný a verejný sektor – v rámci súkromného sektora je pokrytých 15,4 % a v rámci verejného sektora 65,3 %.

Na úrovni vyšších kolektívnych zmlúv platí, že tieto sú registrované na stránke MPSVaR SR, ale na národnej úrovni sa nevyhodnocuje ich dosah na pokrytie, ani sa nezohľadňuje prekrytie vyšších zmlúv a podnikových zmlúv.

(KOZ SR vypracovala analytický výstup v rámci projektu NP Podpora kvality sociálneho dialógu – Extenzia kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa – princíp, realizácia, dopady)

Na dosiahnutie míľnika – 70 % pokrytie kolektívnymi zmluvami – je nevyhnutné aktívne podporovať vznik odborových organizácii, ale aj ich partnerov. Na úrovni vyššieho stupňa sa často stáva, že odborový zväz nemá partnera zo strany zamestnávateľov, s ktorým by bolo možné rokovať. Podpora vyšších kolektívnych zmlúv a ich extenzie ďalej významne pomôže zvýšeniu pokrytia kolektívnymi zmluvami. Ďalšími aspektami sú celková podpora a zjednodušenie zakladania odborových organizácií na podnikovej úrovni, keďže častokrát samotní zamestnávatelia kladú v tomto smere prekážky. Súčasné kroky a zmeny v zákonoch – ako Zákonník práce a Zákon o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite) – ešte prehlbujú neistotu a oslabujú kolektívne vyjednávanie, ktoré je na Slovensku na výrazne nižšej úrovni pokrytia, ako uvádzaných 70 %.

Vyžadovanie od členských štátov, aby prijali kroky na podporu kolektívneho vyjednávania a aby zaviedli národné akčné plány na zvýšenie pokrytia v prípade, že je kolektívnou dohodou pokrytých menej ako 70 % zamestnancov, je v kontexte SR namieste.

3. Verejné obstarávanie

MPSVaR SR má výhrady aj k tomu článku smernice a zastáva názor, že „návrh smernice umožní vytvorenie prekážok v obstarávaní z iných členských štátov“ a že úpravy v zákone o verejnom obstarávaní, platnom v súčasnosti, dostatočne chránia aj zamestnancov firiem, ktoré sa do verejného obstarania zapoja, teda že zákon „už dnes dostatočne efektívne a adresne reaguje na problematiku regulácie navrhovanej v čl. 9 návrhu smernice o primeraných minimálnych mzdách“.

Odbory zásadne nesúhlasia s takouto formuláciou stanoviska a s jeho odôvodnením. Férové súťažné podmienky, najmä v prístupe k verejným financiám, považujú odbory za významne určujúce a posilňujúce zdravú hospodársku súťaž, keď podniky nepodliezajú hodnotu zákazky súbojom v čo najlacnejšej pracovnej sile.

Cieľom smernice je predchádzať neférovej súťaži a sociálnemu dumpingu v tej podobe, že krajiny východnej Európy sa často uchádzajú o zákazky a získavajú ich len na základe lacnej pracovnej sily, pričom zisky si udržiavajú na porovnateľnej úrovni s ostatnými krajinami. Sprísnenie podmienok vo verejnom obstarávaní prinesie spravodlivé súťažné podmienky a tým férovú hospodársku súťaž, ale môže pomôcť aj konvergencii miezd východných krajín Európy smerom k vyspelým západným krajinám. Navrhovaná úprava môže pomôcť dosiahnuť spravodlivé a porovnateľné mzdy zamestnancom, ktorí sú vysielaní na výkon zahraničných zákaziek.

Pokiaľ by slovenská právna úprava dostatočne efektívne a adresne reagovala na problematiku regulácie, navrhovanej v čl. 9 návrhu smernice, nebola by potrebná uvedená výhrada a stanovisko SR by bolo súhlasné a už transponované. Podľa § 32 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní sa môže zúčastniť verejného obstarávania len hospodársky subjekt, ktorý sa  nedopustil v predchádzajúcich troch rokoch od vyhlásenia alebo preukázateľného začatia verejného obstarávania závažného porušenia povinností v oblasti sociálneho práva alebo pracovného práva podľa osobitných predpisov, za ktoré mu bola právoplatne uložená sankcia. Avšak dodržiavanie práva v tejto oblasti primárne kontroluje Národný inšpektorát práce, ktorý je personálne poddimenzovaný a nedokáže efektívne kontrolovať všetky subjekty,  takže počet takýchto kontrol by bolo potrebné výrazne zvýšiť. Navyše, uvedená platná formulácia umožňuje zapojiť sa aj takému hospodárskeho subjektu, ktorý môže porušovať tieto práva, pokiaľ u neho nebola vykonaná kontrola a udelená sankcia, a teda nebude vylúčený z obstarávania.

Formulácia, navrhovaná v smernici, zjednodušuje kontrolu dodržiavania sociálneho a pracovného práva, v tomto prípade férových miezd, keďže je možné jednoducho skontrolovať a dokladovať dodržiavanie miezd, zakotvených v kolektívnych zmluvách pre príslušné odvetvie a geografické územie, prípadne zákonné minimálne mzdy, ak existujú.

Odbory sa nestotožňujú ani s tvrdením, že by takáto administratívna povinnosť predlžovala rýchlosť a dĺžku trvania procesu verejného obstarávania a spravila proces zložitejším. Fungujúci hospodársky subjekt nemôže mať problém jednoducho preukázať zazmluvnenie zamestnancov s primeranou mzdou.

Následný proces a očakávania

Návrh smernice bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania (viac informácií nájdete TU), ktoré sa musí vyhodnotiť. Zatiaľ nevieme, ako sa MPSVaR SR vysporiada s predloženými pripomienkami a s akým stanoviskom bude reprezentovať Slovensko na úrovni Európskej komisie. Výsledný návrh smernice tak závisí nielen od stanoviska Slovenska, ale aj ostatných členských štátov. Výsledná smernica, pokiaľ bude prijatá, sa transponuje v jednotlivých členských štátoch a bude sa musieť dodržiavať.

Odbory očakávajú, že MPSVaR SR bude podporovať názor odborov a nebude oslabovať účinnosť smernice, okrem vyššie spomenutého napríklad  aj oslabením tzv. regresnej klauzuly, ktorá je štandardným ustanovením, ktoré členským štátom umožňuje poskytnúť vyššiu úroveň ochrany, ako je ochrana zaručená v navrhovanej smernici, a ktoré im zabraňuje zneužiť ju na zníženie platných noriem v tých istých oblastiach.

Je nemysliteľné požadovať v smernici EÚ možnosť „podliezať“ minimálne štandardy, požadované smernicou. V tomto kontexte by to znamenalo, že prakticky nie je potrebné dodržiavať záväzky smernice a znížila by sa tak jej právna záväznosť. Je to v priamom rozpore s cieľom smernice, ako aj s filozofiou záväznosti smerníc pre členské štáty.

KOZ SR trvala na zavedení smernice práve z dôvodu, aby bola záväzná a určovala minimálny štandard, ktorý je nevyhnutné dodržať. Zavedenie klauzuly o „výnimkách“ z dodržiavania smernice, ktorú navrhuje MPSVaR SR, dostáva smernicu na úroveň odporúčania, čo je neprípustné.

Postoj MPSVaR SR ako ochrancu sociálnych práv ľudí je nešťastný a je absurdné, aby MPSVaR SR požadovalo oslabovanie smernice, prípadne zdôrazňovalo nejaké negatívne dosahy nesprávneho nastavenia systému minimálnej mzdy, keďže má práve chrániť záujmy zamestnancov, znevýhodnených osôb a sociálne slabších.