Postup Ústrednej rady odborov vyvolal silnú kritiku. Už 26. novembra 1989 bola zvolaná plenárna schôdza ÚRO v Prahe, na ktorej jej vtedajší predseda Miroslav Zavadil spolu s ďalšími členmi Sekretariátu ÚRO odstúpili z funkcií. Za nového predsedu ÚRO zvolili Karla Heneša. Miroslav Zavadil sa prihlásil k plnej zodpovednosti za situáciu, ktorá aj jeho pričinením vznikla v odboroch. Uznal, že Predsedníctvo ÚRO prijalo rozhodnutie, ktoré nezodpovedalo realite, neodhadlo ďalší možný vývoj a nedokázalo správne orientovať členskú základňu.
Na tomto rokovaní zrušili vyhlásenie Predsedníctva ÚRO z 21. novembra 1989 a označili ho „za vážnu politickú chybu, lebo nezodpovedalo vzniknutej spoločensko-politickej situácii“. V spoločnosti sa už viedli debaty o organizácii generálneho štrajku. Podľa médií nové predsedníctvo generálny štrajk považovalo „za vec demokratického rozhodnutia každého člena a pracovného kolektívu“.
Protestné zhromaždenia po celom Československu vrátane Slovenska v najrôznejších podnikoch organizovali a aj sa ich zúčastňovali práve odborári za silnej podpory zamestnancov. Nielen vplyvom Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu, ale najmä nespokojnosti vnútri ROH sa začali v závodoch, podnikoch a inštitúciách vytvárať štrajkové výbory, ktorých úlohou bolo prechodne prebrať niektoré doterajšie pôsobnosti závodných výborov ROH. Ich úlohou bolo mobilizovať odborárske masy a podporovať prebiehajúce spoločenské procesy a vytvárať tlak na vytvorenie nových nezávislých a slobodných odborov. Zreteľne sa ukazovalo, že nepružné štruktúry ROH nie sú schopné transformovať sa na nové demokratické odbory. Z vývoja udalostí možno predpokladať, že to bola práve členská základňa, čo vyvolala nespokojnosť so stanoviskami ÚRO, ČOR i SOR a ich činnosťou, a to nakoniec viedlo k už spomínaným personálnym zmenám. Preto vzniklo Koordinačné odborové centrum, ktoré pracovalo na príprave demokratickej voľby nových ľudí do čela odborov, či už v novokonštituovaných odborových zväzoch, ale aj do vedenia novej odborovej centrály.
Úlohou štrajkových výborov bolo nielen zabezpečiť proces politickej, spoločenskej a odborovej prestavby, ale venovali svoju pozornosť aj otázkam zachovania hospodárskej kontinuity a plynulého zásobovania. Tvorili občiansku „masovú“ základňu prebiehajúceho procesu. Vyvolali silný diferenciačný proces vnútri odborov, v ktorých sa staré vedenie ROH snažilo zachovať si monopolné pozície. Svojím tlakom dosiahli, že hlavné slovo v prestavbe odborov nadobudli široké členské masy reprezentované obnovenými základnými organizáciami a novým vedením profesných odborových zväzov.
- november 1989, Praha
Vznik celoštátneho združenia štrajkových výborov
- november 1989, Praha
Rokovanie mimoriadnej plenárnej schôdze ÚRO. Vtedajší predseda ÚRO s viacerými členmi sekretariátu odstúpili z funkcií, bol zvolený nový predseda ÚRO. Bolo zrušené vyhlásenie Predsedníctva ÚRO z 21. novembra 1989, ktoré nové vedenie označilo za vážnu politickú chybu. Zmenil sa aj postoj k chystanému generálnemu štrajku 27. novembra 1989.
(Na pokračovanie.)