Vo svete práce a ekonomiky bývajú odborári a hlavný prúd ekonómie vnímaní ako prirodzení protivníci. Odbory sa snažia o ochranu zamestnancov pred neobmedzenými trhovými silami, zatiaľ čo ekonómovia často zdôrazňujú význam flexibilných pracovných trhov. Nový výskum Assafa Bondyho a Ronena Mandelkerna však poukazuje na pozoruhodný fenomén: rastúcu úlohu ekonómov v odboroch a ich vplyv na kolektívne vyjednávanie.
Nie všetci ekonómovia sú rovnakí
Keď sa povie „ekonóm“, mnohí na Slovensku si predstavia neoliberálnych trhových fundamentalistov, ako Ivan Mikloš a Richard Sulík, ktorí neznášajú odbory a obhajujú masívnu dereguláciu vo všetkých oblastiach, vrátane pracovného trhu. No realita je oveľa pestrejšia. Existujú rôzne ekonomické školy a prístupy:
- Neoliberálni ekonómovia – zástancovia minimálnych štátnych zásahov – odbory často vnímajú ako prekážku trhovej efektivity.
- Liberálni ekonómovia – síce taktiež podporujú trhové mechanizmy, no do istej miery uznávajú aj význam regulácie a ochrany pracovníkov.
- Konzervatívni ekonómovia – zdôrazňujú stabilitu a poriadok, pričom niektorí z nich podporujú odbory ako nástroj na udržiavanie sociálneho zmieru.
- Ekonómovia kritickí voči tradičným trhovým prístupom – vidia odbory ako dôležitý prvok hospodárskej rovnováhy, ktorý chráni pracovníkov pred nerovnosťou a vyjednávacou nerovnováhou a zároveň ich vnímajú ako jednu z podmienok zvyšovanie životnej úrovne.
Histadrut, izraelská odborová federácia, sa rozhodla pre spoluprácu s ekonómami, ktorí majú konštruktívny prístup k odborovým právam. Výskum ukazuje, že práve títo odborníci pomáhajú odborom získavať argumentačnú prevahu vo vyjednávaniach.
Podobná forma spolupráce prebieha aj vo viacerých krajinách Európy. Európske odborová konfederácia zriadila výskumný inštitút ETUI, v Nemecku fungujú nadácie Hans-Böckler-Stiftung a Bertelsmann Stiftung, v Rakúsku Institut für Öffentliche Dienste, v Maďarsku Társadalomkutató Intézet. Okrem toho na pôde EÚ funguje úzka spolupráca odborov aj s inštitúciami zriadenými EÚ a Európskou komisiou, agentúrou OSN (MOP) a mnohými univerzitami.
Všetky tieto výskumné organizácie poskytujú odborom interné, ale aj verejne dostupné podklady, ktoré pomáhajú odborový organizáciám v ich aktivitách. Na Slovensku sa KOZ zapojila do viacerých podobných projektov, ako Podpora kvality sociálneho dialógu, Aliancia sektorových rád, atď. Z týchto projektov vzišlo množstvo odborných prác na základe ktorých môžu odborové zväzy stavať svoje stratégie, ale aj rozhodnutie, že v týchto odborných aktivitách bude KOZ pokračovať.
Ekonomická profesionalizácia odborov
Izraelská odborová federácia pracujúcich prechádza procesom, ktorý autori štúdie nazývajú „ekonomická profesionalizácia“. To znamená, že ekonómovia sa stávajú kľúčovými aktérmi v kolektívnom vyjednávaní, v prípade Izraela nielen na sektorovej úrovni, ale aj na úrovni podnikov, analyzujú ekonomické údaje a pomáhajú formovať stratégie kolektívneho vyjednávania.
Dôvodom tohto posunu je oslabenie tradičných mocenských nástrojov odborov – nižšia ochota zamestnancov štrajkovať, oslabenie legislatívnej ochrany pracovných práv a rastúca flexibilizácia pracovného trhu. Ekonómovia prinášajú alternatívny zdroj moci: odborné znalosti, presné analýzy a schopnosť formulovať argumenty, ktoré zamestnávatelia či verejnosť nemôžu odmietnuť s takou ľahkosťou ako v minulosti.
Tento trend posilňuje vyjednávaciu silu odborov, keďže odbory už nehovoria len „my chceme“, ale svoje požiadavky opierajú o dáta, analýzy ekonomického dopadu a komparatívne štúdie zo zahraničia. Verejnosť a odborná verejnosť vníma takýto prístup odborov ako kompetentnejší a dôveryhodnejší.
Dôsledky: Menej politiky, viac trhu?
Zistenia štúdie naznačujú aj potenciálne nevýhody tejto transformácie. S narastajúcou úlohou ekonómov dochádza k odpolitizovaniu kolektívneho vyjednávania. Kým tradiční odboroví lídri často zdôrazňovali ideologický boj proti nerovnostiam, ekonómovia sa sústreďujú na „racionálne a pragmatické“ riešenia.
To vedie k prijímaniu trhovo orientovaných kolektívnych zmlúv, ktoré zahŕňajú výkonové odmeňovanie či bonusové systémy viazané na produktivitu. Tento model zvyšuje akceptáciu odborov medzi zamestnávateľmi, ale zároveň môže oslabiť tradičné princípy kolektívneho vyjednávania.
Konflikty medzi ekonómami a odborármi
Profesionalizácia odborov nie je bez vnútorného napätia. Výskum identifikoval prípady, keď odborári vnímali ekonómov ako „technokratov“, ktorí síce zlepšujú ich vyjednávacie pozície, no zároveň oslabujú schopnosť odborov mobilizovať zamestnancov.
Táto transformácia však nie je unikátna pre Izrael. Podobné trendy sa objavujú aj v iných krajinách, kde odbory čoraz viac využívajú právnikov, manažérov a ekonómov. To vyvoláva otázky o budúcnosti odborového hnutia. Posilní sa efektivita odborov, alebo sa vzdialia od svojho pôvodného poslania?
Zdá sa, že tento trend má svoje pozitívne dopady, len treba nájsť rovnováhu medzi technokratickým (servisným modelom) a aktivizačným (organizačným modelom), pričom z pohľadu odborov je potrebné klásť dôraz najmä na organizačný model, ktorý majú odborníci len podporovať a dopĺňať.
Benefity odborov: Dôveryhodnosť a vyššia akceptácia
Jedným z hlavných pozitívnych efektov spolupráce s ekonómami je zlepšenie verejného obrazu odborov. Dlhé roky boli odbory často vykresľované ako rigidné organizácie, ktoré len požadujú vyššie mzdy bez ohľadu na ekonomické dôsledky – čo samozrejme ani vtedy nebola pravda.
Spolupráca s odborníkmi im však umožňuje vystupovať ako seriózni partneri s dátovo podloženými argumentmi. Keď odbory dokážu preukázať, že ich požiadavky sú ekonomicky udržateľné a prínosné aj pre ekonomiku ako celok, získavajú väčšiu podporu zo strany verejnosti aj politických aktérov.
Budúcnosť odborov: Spojenectvo alebo kompromis?
Štúdia Bondyho a Mandelkerna ponúka cenné pohľady na to, ako sa odbory prispôsobujú novým výzvam. Profesionalizácia im umožňuje lepšie vyjednávať a adaptovať sa na komplexné ekonomické podmienky, ale prináša aj otázky o ich politickej podstate.
Ostáva nejasné, či sa v budúcnosti podarí nájsť rovnováhu medzi profesionalizáciou a tradičným odborovým bojom. Jedno je však isté: odbory, ktoré sa adaptujú na nové podmienky, majú väčšiu šancu prežiť v meniacom sa svete práce.
Odporúčame tieto zdroje:
https://www.kozsr.sk/publikacie/
https://www.kozsr.sk/analyticke-vystupy-pksd/
https://www.etui.org/listing/publication
https://www.boeckler.de/en/publications-15049.htm