Ako (ne)prebieha medzirezortné pripomienkové konanie
Spôsob, akým v súčasnosti prebieha legislatívny proces, ilustruje príklad medzirezortného pripomienkového konania k Zákonu, ktorým sa zrušuje zákon č. 371/2019 Z. z. o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (proces môžete nájsť tu).
Pripomienkové konanie
Proces tvorby právnych predpisov sa riadi zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (celý zákon nájdete TU). V zmysle tohto zákona sa podľa § 10 „návrh právneho predpisu povinne zverejňuje na pripomienkové konanie na portáli. (…) Pripomienkové konanie k návrhu právneho predpisu sa vykonáva na portáli tak, aby bola zabezpečená aj možnosť uplatnenia pripomienok verejnosťou.“ K zásadným pripomienkam, s ktorými sa predkladateľ nestotožní, sa uskutočňuje rozporové konanie s cieľom dôjsť k dohode.
Skryté novely
KOZ SR si pravidelne uplatňuje pripomienky ku každej legislatívnej úprave, ktorá by potenciálne mohla negatívne ovplyvniť ľudí a zamestnancov. Preto KOZ SR uplatnila pripomienky aj k zdanlivo „neškodnému“ návrhu na zrušenie zákona o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska. V návrhu zákona sa totiž novelizuje aj ďalší zákon, prostredníctvom ktorého predkladateľ ruší vyhlášku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, a to napriek tomu, že zákon o tvorbe právnych predpisov § 6 hovorí, že „jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov, len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca. (…) Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona.“
Je však zaužívaná legislatívna prax, ktorá pretrváva, a stále sa skryto novelizujú priamo nesúvisiace právne predpisy, a tak otázka znie, či si niekto vôbec všimne, že k novelizácií určitého predpisu došlo.
Tak sa stalo aj v tomto prípade, keď pri zrušení akýchkoľvek bezpečnostných nárokov na detské ihriská sa úplne deregulujú požiadavky na ubytovanie v cestovnom ruchu. Nie je jasné, ako súvisia detské ihriská s ubytovaním, a jediné prepojenie je otvorenie zákona o živnostenskom podnikaní.
Čo spôsobí zrušenie vyhlášky, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried
Na objasnenie, zrušením vyhlášky nebude existovať žiadna norma, ktorá určí, čo možno považovať napríklad za hotel, penzión, ubytovňu a pod. a aký je v nich rozdiel z hľadiska poskytovaných služieb a vybavenia. Takisto sa už nebudú klásť nároky na to, kedy si ubytovanie prizná jednu, dve alebo viac hviezdičiek, ale môže si ich priradiť ľubovoľne bez toho, že by dosiahol určitú úroveň a kvalitu poskytovaných služieb a vybavenia.
Odôvodnenie zrušenia zo strany Ministerstva hospodárstva SR nie je vôbec prekvapujúce:
- sú viazaní uznesením vlády SR, ktoré si v podstate sami napísali, predložili a nechali schváliť na zasadnutí vlády, keď v rámci slávneho prvého „kilečka“ na zlepšenie podnikateľského prostredia všetko, čo neprešlo z akýchkoľvek dôvodov do legislatívnej podoby, vložili priamo do uznesenia vlády. A tak žiadna odborná diskusia ani neprebehne, keďže si už rovno určili záver;
- znižuje sa administratívna záťaž pre podnikateľov, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia. Ubytovacie zariadenia už nebudú musieť spĺňať určité podmienky pri zaraďovaní do kategórií a tried. V skutočnosti už nemusia spĺňať žiadne podmienky. Akú administratívnu záťaž vyhláška predstavovala, ani to, prečo sa len neaktualizovala, sa nikde nedozvieme. A čo so spotrebiteľom? Odpoveď: „Trh to vyrieši.“
Štandardne v neštandardnom svete
V rámci rozporového konania sa KOZ SR snažila vysvetliť predkladateľovi, že mohol pristúpiť k aktualizácií a zjednodušeniu vyhlášky, ale nerušiť ju úplne, aby sa poskytované služby nedostali na úroveň africkej krajiny (pri všetkej úcte). Predkladateľ sa s pripomienkami KOZ SR nestotožnil, a tak zostal rozpor.
V štandardnom procese by nasledovalo ďalšie kolo rozporového konania na úrovni štátneho tajomníka, prípadne by návrh zákona bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady. V prípade pretrvávania rozporu by sa zákon predložil na rokovanie vlády SR s rozpormi a vláda SR môže rozhodnúť, v akej forme zákon schváli. Následne zákon putuje na rokovanie Národnej rady SR a všetko je na poslancoch. Každý zákon po schválení Národnou radou SR musí podpísať prezidentka SR.
Rok 2020 sa zatiaľ javí veľmi neštandardne, a tak ďalší postup nie je jasný. Zákony sa prijímajú v zrýchlených konaniach a bez diskusie s odborníkmi a dotknutými subjektami. Pokiaľ bude zákon schválený v podobe, ako bol predložený, odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR hotel nemusí byť hotelom, ale ubytovňou, ktorá môže mať pokojne aj päť hviezdičiek ***** – trh to vyrieši.
Vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR:
„Ministerstvo hospodárstva pristúpilo k spojeniu oboch vecí do jedného právneho predpisu, pretože oboma procesmi – tzn. aj zrušením zákona č. 371/2019 Z. z. o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov aj zrušením Vyhlášky MH SR č. 277/2008 Z. z. z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried – je nutné novelizovať zákon č. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Rešpektujúc zásady lepšej regulácie MH SR spojilo legislatívne procesy, aby nebolo nutné novelizovať živnostenský zákon kvôli obom veciam v priebehu krátkeho obdobia. Navyše, obe úlohy boli zverené MH SR a MDV SR a MH SR bodmi C. 1 a C.21 uznesenia vlády SR č. 400/2020 z 24. júna 2020.