Hoci sa počet zamestnancov, zarábajúcich minimálnu mzdu, v Európe za posledné desaťročie zvýšil – aj vďaka jej výraznému nárastu, objavujú sa jasné rodové rozdiely. Medzi zamestnancami, pracujúcimi za minimálnu mzdu, sú totiž častejšie ženy. Osoby, odkázané na minimálnu mzdu, tiež častejšie žijú v domácnostiach v hmotnej núdzi.
Napriek pokroku v oblasti zákonom stanovených minimálnych miezd v mnohých členských štátoch EÚ vyvstávajú za posledné desaťročie významné rozdiely.
Vyššie minimálne mzdy, viac poberateľov minimálnej mzdy
V roku 2019 približne 7 % zamestnancov v EÚ poberalo zákonom stanovenú minimálnu mzdu – to znamená, že ich zárobok nebol o viac ako 10 % vyšší alebo nižší, ako je sadzba minimálnej mzdy v jednotlivých členských štátoch. Táto škála sa pohybuje od 10 do 15 % vo viacerých členských štátoch strednej a východnej Európy (Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Litva) a v Portugalsku, až po menej ako 4 % v Česku, Holandsku a Slovinsku.
Na pozadí všeobecného zvyšovania minimálnej mzdy v mnohých členských štátoch v poslednom desaťročí – pričom zákonom stanovené sadzby vo väčšine prípadov rástli nad úroveň priemernej mzdy – sa čoraz väčší podiel zamestnancov dostal do rozpätia zákonných úrovní minimálnej mzdy. Podiel zamestnancov s minimálnou mzdou sa v EÚ zvýšil z 5,5 % v roku 2010 na 7 % v roku 2019.
K tomuto nárastu došlo najmä v tých členských štátoch, kde sa úroveň minimálnej mzdy zvýšila najviac, teda najmä v strednej a východnej Európe (Rumunsko, Poľsko, Bulharsko, Slovinsko a Slovensko). K výraznému nárastu došlo aj v krajinách, ako je Španielsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo, a to po výraznom zvýšení minimálnej mzdy v posledných rokoch, ako aj v Nemecku po zavedení zákonom stanovenej minimálnej mzdy v roku 2015.
Hoci sa situácia môže zdať byť čoraz pozitívnejšia, bližšie skúmanie odhaľuje výrazný rozdiel medzi mužmi a ženami: viac žien zarába menej.
V EÚ je medzi zamestnancami s minimálnou mzdou vyšší podiel žien (8,7 %) ako mužov (5 %) a ženy tvoria viac ako 60 % zamestnancov s takýmto zárobkom. Takmer v každom členskom štáte tvoria ženy viac ako polovicu z celkového počtu zamestnancov, poberajúcich minimálnu mzdu – v niektorých krajinách tento podiel dosahuje dve tretiny, napríklad na Slovensku, v Česku, Belgicku a Lotyšsku (obrázok 1).
Vzhľadom na skutočnosť, že ženy zvyčajne tvoria menej ako 50 % pracovnej sily, je ich zastúpenie v tejto kategórii výrazne nadmerné.
Obrázok 1: Podiel osôb zarábajúcich minimálnu mzdu podľa pohlavia a podiel žien medzi osobami zarábajúcimi minimálnu mzdu (%)
Poznámka: Krajiny sú zoradené podľa podielu celkového počtu zamestnancov s minimálnou mzdou, od najvyššej po najnižšiu a zľava doprava. Údaje za Írsko a Spojené kráľovstvo sa vzťahujú na vlnu EU-SILC 2018. Agregát EÚ nezahŕňa členské štáty bez zákonnej minimálnej mzdy (nie sú zobrazené) a vzťahuje sa na vlnu EU-SILC 2018, ktorá zahŕňa Írsko a Spojené kráľovstvo.
Zdroj: EU-SILC, 2019
Osoby s minimálnou mzdou zvyčajne pôsobia v horšie platených odvetviach (hotely, reštaurácie a stravovanie, maloobchod, zdravotníctvo a iné služby) a povolaniach (základné profesie a pracovníci v službách a obchode). Týka sa to najmä žien, poberajúcich minimálnu mzdu, keďže ženy častejšie pracujú v týchto najmenej platených odvetviach a povolaniach.
Okrem toho sú ďalšími oblasťami, v ktorých môžu byť typicky zamestnané ženy s minimálnou mzdou, sektory vzdelávania a priemyslu a kancelárske (administratívne) profesie. Na druhej strane, muži, poberajúci minimálnu mzdu, často pracujú v priemyselných a výrobných odvetviach, ako aj v povolaniach, ako sú remeselníci a obchodníci a obsluha strojov a zariadení.
Osoby s minimálnou mzdou častejšie trpia hmotnou núdzou
V skupine s minimálnou mzdou sú nadmerne zastúpené ženy a zamestnanci s minimálnou mzdou oveľa častejšie žijú v domácnostiach v hmotnej núdzi. Z údajov vyplýva, že 15 % zamestnancov s minimálnou mzdou v EÚ žije v materiálne znevýhodnených domácnostiach v porovnaní so 6 % ostatných zamestnancov (obrázok 2).
Miera hmotnej núdze domácností odráža schopnosť domácnosti dovoliť si niekoľko položiek, ktoré sa považujú za žiaduce na dosiahnutie primeranej životnej úrovne, ako napríklad možnosť zaplatiť nájomné, udržiavať teplo v domácnosti, čeliť neočakávaným výdavkom, ísť na dovolenku a vlastniť práčku alebo telefón.
Rozsah zamestnancov posRozsah zamestnancov, postihnutých hmotnou núdzou domácností, sa v jednotlivých krajinách výrazne líši: od viac ako 20 % v niekoľkých členských štátoch strednej a východnej Európy (Rumunsko, Maďarsko, Bulharsko a Chorvátsko), Grécko a Malta až po menej ako 10 % v krajinách Beneluxu a Nemecku.
Obrázok 2: Podiel zamestnancov žijúcich v materiálne znevýhodnených domácnostiach (%)
Poznámky: Krajiny sú zoradené podľa podielu osôb s minimálnou mzdou žijúcich v chudobných domácnostiach, od najvyššieho po najnižší zľava doprava. Údaje za Írsko a Spojené kráľovstvo sa vzťahujú na vlnu EU-SILC 2018. Agregát za EÚ nezahŕňa členské štáty bez zákonom stanovenej minimálnej mzdy (nie je zobrazený) a vzťahuje sa na vlnu EU-SILC 2018, ktorá zahŕňa Írsko a Spojené kráľovstvo.
Zdroj: EU-SILC, 2019
Súvislosť medzi minimálnou mzdou a hmotnou núdzou domácností oslabuje skutočnosť, že ide o komplexný jav spôsobený viacerými faktormi. Štúdie zdôraznili, že hlavným dôvodom chudoby na úrovni domácností v Európe je nezamestnanosť ostatných členov domácnosti, a nie nízke mzdy. Napriek tomu údaje Eurofoundu ukazujú, že zamestnanci s minimálnou mzdou sú vo všetkých členských štátoch oveľa viac postihnutí hmotnou núdzou ako zamestnanci s vyššou mzdou, čo odhaľuje súvislosť medzi minimálnou mzdou a hmotnou núdzou. V súčasnom kontexte je tiež dôležité poznamenať, že zamestnanci s minimálnou mzdou – a materiálne deprivované domácnosti, v ktorých s väčšou pravdepodobnosťou žijú – sú obzvlášť zraniteľní voči hospodárskym poklesom.
Vplyv pandémie si už v mnohých oblastiach vyžiadal neprimerane veľkú daň na ženách, čo bude pravdepodobne pokračovať. Tvorcovia politík musia zabezpečiť komplexnú politickú stratégiu (zahŕňajúcu nielen zákonné sadzby minimálnej mzdy, ale okrem iného aj sociálne dávky, ochranu príjmu, zariadenia starostlivosti o deti a starších ľudí a aktívne politiky trhu práce), ktorá zlepší pracovné a životné podmienky osôb zarábajúcich minimálnu mzdu a ich domácností.
Zdroj: Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (EUROFOUND)
Fotografia a grafy: © EUROFOUND
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (EUROFOUND) – Cieľom nadácie je prispievať k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok prostredníctvom opatrení určených na zvyšovanie a rozširovanie vedomostí, ktoré môžu podporiť tento vývoj.