Generácia Z (narodená v rokoch 1995 – 2010) postupne vstupuje na pracovný trh. Mladým ľuďom sa vo všeobecnosti vytýka, že majú „vlažný“ postoj k práci, čo je typický prejav generačného konfliktu.
V prípade Generácie Z panuje presvedčenie, že prikladá práci vo svojom živote malý význam, no o to viac je orientovaná na zábavu a voľný čas. Sú teda dnešní mladí ľudia skutočne ochotní venovať svojmu pracovnému životu menej času ako predchádzajúce generácie?
Štúdia Nemeckého ekonomického inštitútu (IW) naznačuje, že ide iba o lamentovanie nad tým, „čo z nich len bude“, ako to robí každá generácia v určitom momente, keď už sama nie je celkom mladá.
Štúdia analyzovala priemerný týždenný pracovný čas, ktorý by zamestnanci chceli mať v rôznych vekových kategóriách. Ukazuje sa, že kratší pracovný čas ani zďaleka nepožadujú iba mladí, ale prakticky všetci zamestnanci v Nemecku. Povzdych „ach tí mladí“ tak nie je celkom na mieste.
Z porovnávaných údajov medzi rokmi 2007 až 2021 vyplýva, že vo všeobecnosti poklesol záujem o prácu a to o tri hodiny týždenne. Želaný týždenný pracovný čas klesol aj medzi 26- až 40-ročnými (približne o dve hodiny týždenne na 33,7 hod.) a najviac vo vekovej skupine nad 40 rokov (o necelé tri hodiny týždenne na 31,9 hod).
V roku 2021 chceli ženy pracovať v priemere približne 29,5 hodiny týždenne, zatiaľ čo muži chceli pracovať 35,4 hodiny týždenne. Ešte na začiatku 90. rokov bol medzi obomi pohlaviami deväťhodinový rozdiel, ktorý sa výrazne zmenšil na približne šesť hodín. Podľa IW došlo k poklesu želaného pracovného času u mužov vo všetkých vekových skupinách. Podobná situácia je aj u žien do 25 rokov, zatiaľ čo želaný pracovný čas starších žien zostal v priebehu času pomerne stabilný.
Bližší pohľad na skupinu mladších zamestnancov ukazuje, že pokles želaného pracovného času možno pozorovať najmä u tých, ktorí majú skrátení pracovný úväzok a nižšiu kvalifikáciu. Ak sa však vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, pokles je menej výrazný.
V Nemecku stúpa záujem aj o prácu na čiastočný pracovný úväzok, a to najmä vo vekovej skupine nad 50 rokov. V rokoch 2010 až 2021 sa tento podiel zvýšil z 23 na 51 percent.
Výskumníci Andrea Hammermann a Holger Schäfer svoju analýzu uzatvárajú konštatovaním: „Vývoj preferencií mladých ľudí v oblasti pracovného času naznačuje, že ich preferencia voľného času sa zvýšila. V tomto smere by sa dala považovať téza voľnočasovo orientovanej generácie Z za potvrdenú. Ukazuje sa však, že preferencie trávenia voľného času starších vekových skupín sa v menšej miere nezvýšili, nejde teda o nič vlastné len mladšej generácii. Tézu, že mladší ľudia znižujú ponuku práce, pretože sú saturovaní a majú nižšie spotrebiteľské túžby, nemožno potvrdiť dostupnými údajmi.“