Extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa – princíp, realizácia, dopady

V rámci realizácie národného projektu Podpora kvality sociálneho dialógu, financovaného z ESF a Fondu regionálneho rozvoja, bola jednou z prvých projektových úloh sociálneho partnera – Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR – téma Extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa – princíp, realizácia, dopady.

Dôvodov, pre ktoré autorský tím, pracujúci  pod gesciou JUDr. Moniky Benedekovej, zvolil práve tému extenzií (rozširovania)  je viacero a ani jeden z nich nie je v podmienkach Slovenska marginálny. Jedným z najdôležitejších nástrojov participácie zamestnancov na riadení podnikov je kolektívne vyjednávanie a jeho výsledok – kolektívna zmluva. V jednotlivých členských štátoch EÚ sa kolektívne zmluvy vyjednávajú na viacerých úrovniach – národnej, sektorovej, medzisektorovej aj podnikovej. Vyššie percento pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami existuje práve v krajinách, kde sa vyjednáva prevažne na sektorovej alebo medzisektorovej úrovni. Napríklad v roku 2016 bola miera pokrytia kolektívnymi zmluvami v Dánsku 82 %, v Rakúsku 98 %, v Nemecku 56 %, v Belgicku 96 % v Taliansku 80 %.

Viaceré realizované analýzy a štúdie potvrdili, že centralizované vyjednávanie (na sektorovej, odvetvovej alebo medzisektorovej úrovni) a vysoká miera pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami vedie k vyšším mzdám a lepším pracovným podmienkam a zároveň znižuje mieru rizika chudoby. V členských štátoch OECD bolo v roku 2017 priemerné pokrytie kolektívnymi zmluvami na úrovni 32,4 %, zatiaľ čo na Slovensku dosahuje pokrytie kolektívnymi zmluvami vo všeobecnosti menej ako 25 %. Aj po tridsiatich rokoch fungovania sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania na podnikovej aj odvetvovej úrovni však na Slovensku stále prevažuje podniková úroveň, ktorá je určujúca a signifikantná.

V poslednej dekáde je možné pozorovať v celej EÚ výrazné snahy o decentralizáciu kolektívneho vyjednávania a jeho sústredenie sa na podnikovú úroveň, čo negatívne ovplyvňuje vyjednávaciu pozíciu odborov. V tejto súvislosti treba konštatovať, že v Slovenskej republike nikdy nezohrávali odvetvové kolektívne zmluvy prioritnú úlohu v systéme kolektívneho vyjednávania, čo viedlo postupne aj k prehlbujúcim sa regionálnym rozdielom, aj rozdielom v rámci jednotlivých odvetví. Navyše sa v ostatných rokoch stále častejšie objavujú v obsahu kolektívnych zmlúv tzv. opt-out klauzuly a derogačné klauzuly, ktoré umožňujú zamestnávateľom vyhnúť sa uplatňovaniu niektorých záväzkov z kolektívnej zmluvy alebo ich uplatňovanie oddialiť, čím dochádza k ďalšiemu oslabovaniu kolektívneho vyjednávania a jeho vplyvu na stav pracovného prostredia.

Jedným z najvýznamnejších faktorov, ovplyvňujúcich úroveň pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami, je miera využívania mechanizmu rozširovania (extenzie) záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS). Slovenská republika je úrovňou pokrytia kolektívnymi zmluvami pod priemerom krajín OECD aj EÚ, no paradoxne sa inštitút extenzie záväznosti KZVS na Slovensku využíva v obmedzenej miere. Z 28. existujúcich platných KZVS v súkromnej aj verejnej sfére bolo v roku 2019 vyhlásených za reprezentatívne kolektívne zmluvy iba 6, čo predstavuje 21 %.

Cieľom tohto projektu bol komplexný analytický výstup, zameraný na právnu úpravu extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, mieru pokrytia zamestnávateľov a zamestnancov, efektívnosť vymožiteľnosti nárokov z kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, analýzy ekonomických, príp. iných dopadov kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na zamestnávateľov z hľadiska ich obsahu, interpretáciu analytických dát, definovanie hlavných prekážok a rizík extenzií kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, návrh legislatívnych aj nelegislatívnych odporúčaní s cieľom zvýšiť mieru pokrytia kolektívnymi zmluvami, návrh opatrení na zvýšenie efektívnosti aplikácie a vymožiteľnosti kolektívnych zmlúv.

Analytický výstup je rozdelený na tri časti. Prvou časťou je teoretická časť, zameraná na historický exkurz a analýzu právnej úpravy kolektívnych zmlúv, a to tak podnikových, ako aj kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa,  analýzu procesu kolektívneho vyjednávania, komparáciu rôznych právnych úprav z hľadiska času, ako aj právnu úpravu extenzií kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

Druhá časť je analytická a zameriava sa na analýzu obsahu vybranej vzorky platných kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré boli uložené  Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v roku 2019.

Tretia časť je návrhová a obsahuje zistenia a závery realizovaných analýz s odporúčaniami na legislatívne zmeny, ako aj nelegislatívne opatrenia, ktorých cieľom by malo byť odstránenie prekážok vyššieho pokrytia kolektívnymi zmluvami a posilnenie najmä odvetvového kolektívneho vyjednávania.

Kolektívne vyjednávanie na odvetvovej, resp. sektorovej úrovni má nepochybne svoj význam pre spoločnosť, nielen zabezpečovaním sociálneho zmieru a zvyšovaním úrovne pracovnoprávnych i sociálnych nárokov, ale aj vyrovnávaním konkurenčného prostredia v podnikateľskej sfére a ochranou proti mzdovému a sociálnemu dumpingu. Dôkazom toho je fakt, že v krajinách, kde predstavuje odvetvové kolektívne vyjednávanie základnú platformu sociálneho dialógu a pokrytie odvetvovými kolektívnymi zmluvami osciluje okolo 80 % a viac, existuje vysoká miera sociálnej súdržnosti, stability a odolnosti jednotlivcov i celej spoločnosti.

V rámci záverov projektu bolo identifikovaných viacero rizikových faktorov a prekážok, ktoré znižujú uplatniteľnosť inštitútu extenzií kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, a tým znižujú aj celkovú mieru pokrytia kolektívnymi zmluvami v SR.  Jedným z nich bola nízka informovanosť o existencii a právnej záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa – tak na strane zamestnávateľov, ako aj zamestnancov.   Vo všeobecnosti možno konštatovať, že faktorom, ktorý výrazne znižuje mieru pokrytia kolektívnymi zmluvami, je aj nízka miera organizovanosti v odboroch. Miera odborovej organizovanosti na Slovensku, podľa štatistických údajov OECD, je na úrovni 10,7 %. Nízka miera organizovanosti a z nej rezultujúca nízka miera pokrytia podnikovými kolektívnymi zmluvami nepôsobí motivujúco na zamestnávateľské zväzy, aby tieto zvyšovali počet zamestnávateľov, viazaných vyššími kolektívnymi zmluvami, a tým znižovali ich konkurenčnú výhodu.

Ďalším faktorom je rastúci nezáujem zamestnávateľov byť viazaní odvetvovou kolektívnou zmluvou, dokonca ich snaha vyhnúť sa rôznymi obštrukciami povinnosti plniť záväzky z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Situáciu by mohla zlepšiť pozitívna motivácia zamestnávateľov, ktorá by zvýšila ich záujem o participáciu na odvetvovej kolektívnej zmluve.

Nízka reprezentatívnosť  kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ako dôsledok toho, že o subjektoch, na ktoré sa kolektívna zmluva vzťahuje priamo, rozhodujú  výlučne zamestnávateľské zväzy, výrazne negatívne determinuje možnosť rozširovania účinkov a záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.  

Trendom ostatných rokov je neuplatňovanie  odvetvového princípu v štruktúre členstva zamestnávateľských zväzov, v dôsledku čoho  obsah  kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nemusí korešpondovať s potrebami a požiadavkami členov  zamestnávateľských zväzov.  Priamym dôsledkom nízkej reprezentatívnosti je aj nízka úroveň podpory členskej základne v prípadných nátlakových aktivitách. Komplikovanosť a nejednoznačnosť  právnej úpravy extenzií, neaktuálnosť štatistických kódov SK NACE, ale aj právna úprava podmienok vyhlásenia  štrajku na úrovni sektora boli identifikované ako ďalšie,  významné prekážky vyjednávania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a rozširovania ich záväznosti.

Posilnenie sociálneho dialógu na odvetvovej úrovni v podobe kolektívneho vyjednávania KZVS môže pozitívne ovplyvniť ekonomickú a sociálnu stabilitu, konkurencieschopnosť a udržateľnosť celej spoločnosti. Ak budú rozhodnutia, ovplyvňujúce život zamestnancov a ich pracovné podmienky, ako aj rozhodnutia, majúce zásadný vplyv na fungovanie podnikov a ich výkonnosť prijímané konsenzom sociálnych partnerov aj prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, môže to viesť k redukcii častých a zásadných zmien v legislatíve, ktoré sťažujú jej transparentnosť, predvídateľnosť a spoločenskú akceptáciu.

Závery a zistenia, získané v rámci tohto analytického výstupu, môžu byť základom pre potrebné zmeny nielen v legislatíve, ale aj vo verejných politikách, stratégiách a koncepčných materiáloch, zameraných na väčšie zapojenie sociálnych partnerov do rozhodovacích procesov na podnikovej, odvetvovej aj národnej úrovni.

Dokumenty na stiahnutie TU: Analytický výstup: EXTENZIA KOLEKTÍVNYCH ZMLÚV VYŠŠIEHO STUPŇA – PRINCÍP, REALIZÁCIA, DOPADY

JUDr. Monika Benedeková, Mgr. Michal Drobný, Mgr. Martina Bartovicová, JUDr. Mária Kasanová, Mgr. Ivana Stolárová, Ing. Mgr. Jozef Krabáč

Analytický výstup: EXTENZIA KOLEKTÍVNYCH ZMLÚV VYŠŠIEHO STUPŇA – PRINCÍP, REALIZÁCIA, DOPADY sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.employment.gov.sk a www.esf.gov.sk