Európske priemyselné odvetvia a ich zamestnanci by mohli byť už čoskoro lepšie pripravení na ekonomické zmeny a predísť nákladným sociálnym aj hospodárskym krízovým opatreniam. Výbor pre zamestnanosť Európskeho parlamentu totiž podporil návrh Smernice o spravodlivej transformácii (Just Transition Directive), ktorej cieľom je zlepšiť predvídanie zmien, posilniť systém vzdelávania zamestnancov a koordinovať národné stratégie na udržanie európskej priemyselnej základne.
Európa stratila medzi rokmi 2019 a 2023 približne milión priemyselných pracovných miest. Aktuálne prebieha ďalšia vlna reštrukturalizácie, najmä v automobilovom, chemickom a oceliarskom priemysle. Paradoxne, viaceré sektory zároveň zápasia s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
Energetický sektor bude podľa Európskej komisie do roku 2030 potrebovať 145 000 nových pracovníkov. Ako upozorňuje správa Maria Draghiho o konkurencieschopnosti, v roku 2016 sa vzdelávania zúčastnilo len 37 % dospelých – a tento podiel sa dodnes takmer nezvýšil. Údaje Komisie zároveň ukazujú, že medzi rokmi 2023 a 2024 rástla účasť dospelých na vzdelávaní len v piatich členských štátoch, ktoré spolu tvoria iba 6 % populácie EÚ.
Smernica ako nástroj prevencie kríz
Navrhovaná smernica má zabezpečiť, aby pracovníci získali potrebné zručnosti pre prechod na zelené a digitálne hospodárstvo, čo by zároveň pomohlo znižovať náklady energií pre priemysel. Dôležitým cieľom je tiež predchádzať chaotickému prepúšťaniu a strate skúsených pracovníkov počas náhlych reštrukturalizácií.
Očakáva sa, že Európsky parlament bude o návrhu hlasovať na plenárnom zasadnutí medzi 20. a 22. januárom.
Konfederálny tajomník EOK (Európskej odborovej konfederácie) Ludovic Voet zdôraznil, že súčasná situácia neprináša nikomu výhody: „Chaotické a nákladné reštrukturalizácie, ktoré dnes vidíme v celej Európe, nemajú víťazov. Naopak, smernica o spravodlivej transformácii by bola riešením, z ktorého profitujú firmy aj pracovníci.“
Podľa Voeta by smernica pomohla podnikom lepšie predvídať zmeny spôsobené klimatickou krízou, umelou inteligenciou či globálnou konkurenciou, namiesto toho, aby len reagovali, keď je už neskoro. „Veľmi nízka účasť dospelých na vzdelávaní ukazuje, prečo musíme zmeniť tréning a rekvalifikácie na právo. Iba tak zabezpečíme, že pracovníci budú mať budúcnosť v zelených a digitálnych odvetviach a zároveň predídeme nedostatku zručností, ktorý brzdí naše podniky,“ dodal.