Najnovšie dáta z dielne holandskej nadácie prinášajú nepríjemne zistenia. Významná časť zamestnancov na Slovensku pracuje za mzdu, ktorá im neumožňuje dôstojne žiť. Ide o problém, ktorý nemožno redukovať len na individuálne zlyhania alebo „trh“, ale je priamo výsledkom nastavenia ekonomiky, inštitúcií a sily sociálneho dialógu. Podľa výpočtov expertov WageIndicator Foundation dosiahla dôstojná mzda na Slovensku v prvom kvartáli 2026 úroveň 1 344 eur v hrubom. Zákonná minimálna mzda bola pritom určená automatom vo výške 915 eur v hrubom, čo znamená, že dosahuje len 68 % dôstojnej mzdy. Rozdiel medzi minimálnou mzdou a dôstojnou mzdou predstavuje 32 %.
Ešte znepokojivejšie je, že minimálna mzda „mnohým zamestnancom stále neumožňuje pokryť ani 70 % základných nákladov na dôstojný život“ . Ide teda o systémový problém, nie marginálny jav. Napriek miernemu zlepšeniu oproti roku 2025 (keď bola medzera 34 %) ostáva realita rovnaká, pracovať neznamená automaticky žiť dôstojne. Kľúčový rozmer problému ilustruje aj regionálna nerovnosť. Kým v Bratislave sa dôstojná mzda pohybuje minimálne na úrovni 1 457 eur, v ostatných regiónoch je to približne 1 250 až 1 350 eur . Aj mimo hlavného mesta tak minimálna mzda výrazne zaostáva za reálnymi životnými nákladmi.
Výstižne to pomenúva aj citát zakladateľa a výskumného riaditeľa CELSI, ktorý hovorí, že: „Ľuďom ani v roku 2026 nebude stačiť minimálna mzda na zabezpečenie potrieb pre dôstojný život,“ pričom k tomu dodáva aj: „To bude mať dopad na ich sociálnu situáciu, ale aj na ich motiváciu, investície a v konečnom dôsledku aj na produktivitu, dopyt a schopnosť investovať do vzdelania svojich detí, čo ohrozuje prosperitu a udržateľnosť ekonomiky“.
Nejde len o mzdu, ale o moc
Hoci by sa mohlo zdať, že približne 150-tisíc ľudí pracujúcich (6 % zo zamestnancov) za minimálnu mzdu, podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, je relatívne malé číslo, tieto údaje treba čítať v širšom kontexte. Pretože v roku 2024, podľa posledných dát o štruktúre miezd, až 44 % pracujúcich malo mzdu pod úrovňou 1 344 €, čo sa dá vzhľadom na vývoj v roku 2025 a 2026 – keď síce mzdy rástli, ale pomalšie než náklady na život a dôstojná mzda – interpretovať tak, že dnes môže byť tento podiel ešte vyšší. Keďže ide skoro o polovicu pracujúcich na Slovensku, problém dôstojnej mzdy sa tak môže týkať zhruba 0,9 až 1,2 milióna zamestnancov.
Pritom definícia „dôstojnej mzdy“ nehovorí o luxuse, ale o základnom štandarde dôstojného žvota. Ide o príjem, ktorý pokrýva bývanie, stravu, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie detí či nepredvídateľné výdavky. Ak ho pracovný trh systematicky negeneruje, zlyháva nielen trh, ale aj inštitucionálne nastavenie. Pretože povedme si to ešte raz, skoro polovica zamestnancov na Slovensku poberá mzdu nižšiu, ako je dôstojné.
Kontext európskej smernice o minimálnych mzdách
Európska únia tento problém reflektovala prijatím smernice o primeraných minimálnych mzdách v roku 2022. Slovensko ju transponovalo novelou zákona v roku 2024, ktorá zaviedla automatický výpočet minimálnej mzdy na úrovni 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, ak nedôjde k dohode medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov. Zavedenie takejto regulácie bol krok správnym smerom – problémom však je, že ani tieto hodnoty sa zatiaľ nepribližujú k dôstojnej mzde. A tu sa treba pozrieť znova do smernice o primeraných minimálných mzdách, ktorá nehovorí len o nastavení rámcov (50 % z priemernej mzdy a 60 %z mediánu v reálnom čase), ale aj o iných ekonomických fundametoch, ako sú životná úroveň, produktivita práce, atď.
Smernica má však ešte jeden, často prehliadaný pilier, povinnosť zavádzať také pravidlá, ktoré zabezpečia zvýšenie pokrytia zamestnancov kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi zmluvami. Práve to je kľúčové. Ak chceme preklenúť rozdiel medzi minimálnou a dôstojnou mzdou, nestačí upravovať vzorec v zákone. Potrebujeme posilniť systém, ktorý umožňuje vyjednávať vyššie mzdy naprieč sektormi. Dáta aj skúsenosti zo západnej Európy jasne ukazujú, že krajiny s vysokým pokrytím kolektívnymi zmluvami dosahujú vyššie mzdy, nižšie mzdové nerovnosti a lepšiu ochranu pracujúcich.
Dokonca aj dáta zo Slovenska dlhodobo poukazujú, že zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami, majú vyššiu priemernú mzdu, ak zamestnanci napokrytí kolektívnymi zmluvami.
Tabuľka: Rozdiel medzi zamestnancami pokrytými kolektívnymi zmluvami a nepokrytími kolektívnymi zmluvami v roku 2024
| Pokrytí/nepokrytí | Priemerná mzda | Hodinová mzda | Odpracované hodiny |
| Rozdiel | + 20,60% | + 20,80% | -2,50% |
Zdroj: Trexima a vlastné výpočty
Na Slovensku je však pokrytie kolektívnymi zmluvami jedno z najnižších v EÚ, poda dát Treximy len 24 % v roku 2024.. To znamená, že veľká časť pracujúcich je odkázaná len na zákonné minimum – ktoré, ako vidíme, nestačí.
Dôstojná mzda ako test ekonomiky
Dôstojná mzda je viac než len číslo. Je to test toho, či ekonomika slúži ľuďom, alebo len kapitálu. Súčasné dáta poukazujú skôr na to, že Slovensko týmto testom zatiaľ neprešlo. Ak má byť hospodársky rast udržateľný, musí byť aj inkluzívny. A to bez silných odborov, kolektívneho vyjednávania a aktívnej mzdovej politiky jednoducho nepôjde.
Obrázok: CELSI