Rastúce ceny bývania sa v Európe stávajú jedným z najvážnejších sociálno-ekonomických problémov. Najnovšia analýza ETUI ukazuje, že náklady na nájomné v hlavných mestách Európskej únie vo väčšine prípadov presahujú príjmy pracovníkov s minimálnou mzdou.
Priemerný nájom bytu s jednou alebo dvoma spálňami je podľa dát o 218 eur mesačne vyšší než zákonom stanovená minimálna mzda. V niektorých mestách je situácia ešte dramatickejšia. V mestách ako Praha, Lisabon či Dublin presahuje nájom minimálnu mzdu o viac než 700 eur mesačne.
Znepokojivé čísla sa týkajú aj Slovenska. V Bratislava dosahuje priemerný nájom približne 1 445 eur, zatiaľ čo minimálna mzda je 915 eur. To znamená, že nájom predstavuje takmer 158 percent minimálnej mzdy. Podobne nepriaznivá situácia je aj v mestách ako Budapešť či Atény.
Kríza dostupnosti bývania sa však netýka iba metropol. Pri zohľadnení celých krajín tvoria náklady na nájom v priemere až 42 percent minimálnej mzdy. V niektorých štátoch, ako napríklad Írsko, Holandsko či Luxembursko, dávajú nízkopríjmoví pracovníci na bývanie viac než polovicu svojho príjmu.
Takýto vývoj výrazne znižuje životnú úroveň pracujúcich. Po zaplatení nájmu, energií a potravín zostáva mnohým domácnostiam minimum prostriedkov na bežné výdavky, nehovoriac o úsporách.
Odbory žiadajú zásah
EOK a KOZ SR preto vyzýva na okamžité opatrenia. Medzi hlavné požiadavky patria:
- zvyšovanie miezd prostredníctvom kolektívneho vyjednávania
- zohľadňovanie nákladov na bývanie pri určovaní minimálnej mzdy
- regulácia nájomného a jeho zmrazenie v kritických prípadoch
- vyššie investície do sociálneho bývania
Generálna tajomníčka Esther Lynch upozorňuje, že kombinácia vysokých nákladov na bývanie a nízkych miezd tlačí ľudí do chudoby a zároveň oslabuje ekonomiku. „Keď pracujúci nemajú peniaze, nemôžu ich míňať v reálnej ekonomike,“ zdôraznila.
Podľa František Gajdoš, viceprezidenta KOZ SR, je situácia na Slovensku dlhodobo neudržateľná: „Rast cien bývania na Slovensku ďaleko predbieha rast miezd. Pre mnohých pracujúcich sa dostupné bývanie stáva nedosiahnuteľným cieľom. Ak chceme zabrániť prehlbovaniu sociálnych rozdielov, musíme zásadne posilniť kolektívne vyjednávanie, zvýšiť mzdy a zároveň prijať opatrenia na reguláciu cien bývania.“
Nedostupné bývanie nepredstavuje len individuálny problém, ale aj širšie riziko pre ekonomiku. Klesajúca kúpna sila domácností môže viesť k spomaleniu hospodárskeho rastu a zvýšeniu sociálneho napätia. Európska komisia pripravuje odporúčania v rámci plánu dostupného bývania, no podľa odborov budú potrebné výraznejšie a systémové riešenia.