Európsky parlament prijal nové zmeny v oblasti regulácie umelej inteligencie, ktoré opätovne otvorili diskusiu o potrebe jasných pravidiel pre jej využívanie na pracoviskách. Najnovšie hlasovanie posilnilo argumenty pre prijatie samostatnej legislatívy, ktorá by sa špecificky venovala umelej inteligencii v pracovnom prostredí.
V roku 2024 prijala Európska únia svoj prvý komplexný právny rámec pre AI, známy ako AI Act. Tento právny predpis uznal, že využívanie umelej inteligencie na pracovisku predstavuje vysoké riziko, najmä z pohľadu práv zamestnancov a bezpečnosti práce. Aktuálne je však tento rámec upravovaný prostredníctvom tzv. Digitálneho omnibusu, ktorý prináša viaceré zmeny.
Nová správa prijatá Európskym parlamentom síce zachováva niektoré kľúčové prvky pôvodného návrhu, napríklad povinnosť zamestnávateľov podporovať digitálnu gramotnosť zamestnancov v oblasti AI, no zároveň oslabuje viaceré ustanovenia dôležité pre ochranu pracovníkov. Ide najmä o oblasti súvisiace s bezpečnosťou, transparentnosťou a kontrolou nad rozhodnutiami založenými na umelej inteligencii.
Európska odborová konfederácia preto vyzýva, aby pripravovaný legislatívny balík Quality Jobs Act obsahoval aj osobitnú úpravu využívania umelej inteligencie na pracovisku. Podľa odborov by takáto legislatíva mala zabezpečiť najmä:
- princíp „človek má posledné slovo“, vrátane práva zamestnancov napadnúť a zvrátiť automatizované rozhodnutia,
- transparentnosť a vysvetliteľnosť AI systémov, vrátane prístupu k relevantným údajom pre zástupcov zamestnancov,
- posilnenie kolektívnych práv a povinné zapojenie odborov do procesov zavádzania AI,
- zákaz invazívnych praktík, ako je spracovanie osobných či psychologických údajov nesúvisiacich s prácou,
- ochranu zdravia a bezpečnosti prostredníctvom povinných posúdení rizík,
- opatrenia proti koncentrácii trhu a podporu technologickej suverenity Európy.
Zástupkyňa generálneho tajomníka EOK Isabelle Schömann upozornila, že hoci AI Act predstavoval dôležitý prvý krok, nedokázal dostatočne ochrániť pracovníkov v kontexte rýchleho nasadzovania umelej inteligencie.
„Niektoré už aj tak obmedzené ustanovenia týkajúce sa pracovného prostredia sú teraz ohrozené ďalším oslabovaním. O to viac je zrejmé, že potrebujeme samostatnú legislatívu pre AI na pracovisku,“ uviedla.
Zároveň zdôraznila, že umelá inteligencia má potenciál zlepšiť produktivitu aj bezpečnosť práce, no len za predpokladu, že budú existovať jasné pravidlá chrániace zamestnancov. Podľa dostupných údajov má verejnosť v EÚ silnú podporu pre reguláciu AI a výskumy ukazujú, že pracovníci vnímajú jej dopady pozitívnejšie vtedy, keď sú do jej zavádzania zapojené odbory.
Najnovší vývoj tak naznačuje, že diskusia o umelej inteligencii v pracovnom prostredí sa posúva do novej fázy a tlak na prijatie konkrétnych pravidiel bude v najbližšom období pravdepodobne narastať.
Foto: EK