Dnes vám prinášame návrhy riešení z „Desatora“, ktoré sú pre budúcnosť pracovného trhu jednými z najviac očakávaných, a nepopierateľne aj potrebných. Nielen digitalizácia, robotizácia, klimatické zmeny, ale aj neočakávaná pandémia ovplyvnili vnímanie potreby skracovania pracovného času.
Osemhodinový pracovný čas je na území Slovenska platný od roku 1918. Táto, vyše storočná tradícia, si zaslúži šancu na zmenu a prispôsobenie sa v dnešnej modernej dobe. Na Slovensku sa pracuje výrazne viac ako v iných krajinách Európy. Viaceré krajiny a firmy, aj v rámci Európskej únie, totiž už nielen hovoria, ale aj experimentujú so skrátením pracovného času, či dokonca so zavedením 4-dňového pracovného týždňa. Naposledy ohlásilo takýto skúšobný program Španielsko. Ďalším príkladom je holandská poisťovňa NN, ktorá má pobočku aj na Slovensku. Okolo 4-dňového pracovného času je ešte v Európe veľa nevyjasnených otázok. O to dôležitejšie je začať o nej – aj u nás – verejnú diskusiu. Na Slovensku je automatizáciou ohrozená až tretina pracovných miest. Skracovanie pracovného času je preto jedným z nástrojov, ako udržať zamestnanosť pri nižšom počte pracovných pozícií. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že okrem zvýšenia kvality života ľudí vedie skracovanie pracovného času k tomu, že zamestnanci odvedú svoju prácu efektívnejšie a zvládnu jej viac. Za rovnaký plat.
Slovensko drží v Európe nelichotivé prvenstvo, pretože až 17% pracujúcich vykonáva prácu na zmeny. Slovenskí zamestnanci pracujú najviac v neštandardných pracovných časoch, teda vo večerných a nočných hodinách, či cez víkendy. Ak sa skracovanie pracovného času urobí premyslene, férovo a zohľadňujúc aj záujmy zamestnancov, môže sa stať jedným z dôležitých riešení a odpovedí na obnovu krajín v sociálnom i ekonomickom kontexte. Pandémia si však vyžiadala aj dopady na zdravie zamestnancov. Pozorované, dlhodobé zdravotné následky prekonania choroby, spolu s už teraz vysokými nárokmi na zamestnancov spôsobujú ich vyčerpanie a vyhorenie.
V tejto súvislosti KOZ SR navrhuje:
- Zníženie nadčasovej práce.
- Zníženie počtu hodín nočnej práce.
- Diskusiu o možnostiach úpravy pracovného času.
- Zvýšenú výmeru dovolenky dohodnutej v kolektívnych zmluvách.
- Rozšírenie čerpania tzv. sick days, teda dní. hradených plnou mzdou na dočasnú zdravotnú indispozíciu.
- Podporu pružného pracovného času.