Desatoro KOZ SR: Aktívne opatrenia trhu práce a politiky zamestnanosti

Desatoro KOZ SR: Aktívne opatrenia trhu práce a politiky zamestnanosti

V dôsledku pandémie koronavírusu napriek opatreniam na jej zmiernenie prišlo o prácu veľké množstvo zamestnaných osôb. V mnohých prípadoch to boli ľudia z najohrozenejších sociálnych skupín. V blízkej budúcnosti bude preto veľmi dôležité pristúpiť k oživeniu trhu práce s ohľadom na rýchle zaradenie ľudí dotknutých pandémiou do pracovného života.

Niektoré z aktívnych opatrení trhu práce na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sa už v minulosti pozitívne prejavili pri znižovaní miery nezamestnanosti, ale nie všetky. Očakávame nadrezortné reformy, ktoré zabezpečia tvorbu kvalitných pracovných miest vo všetkých regiónoch Slovenska a pripravia kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá nebude nútená odchádzať za prácou do zahraničia. Práca s nezamestnanými a uchádzačmi o zamestnanie by mala byť adresná, s individuálnym prístupom, pričom by sa mal klásť dôraz a posilnené kapacity na prácu so znevýhodnenými uchádzačmi o prácu. Špecifickou skupinou sú dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú v evidencii dlhšie ako 12 mesiacov a ktorým treba venovať adekvátnu pozornosť a vyhodnocovať ich sociálnu situáciu. Nezamestnanosť má výrazný sociálny, ekonomický, zdravotný či psychologický rozmer a generuje ďalšie vážne sociálne riziká. Konfederácia odborových zväzov SR dlhodobo upozorňuje, že dávky v hmotnej núdzi sú neprimerane nízke a nestačia ani na uspokojenie základných potrieb. Nedosahujú ani výšku životného minima, ktoré takisto nezodpovedá reálnym životným nákladom. Rovnako systém podporných dávok je zložitý – je potrebné individuálne žiadať o rôzne dávky, aj keď sa očakáva, že odkázanosť na hmotnú núdzu predpokladá nárok aj na niektorú inú dávku. Zjednodušený systém a univerzálnejší vyšší príjem by uľahčili prístup k sociálnej podpore aj tým, ktorí sa v spletitom systéme nevyznajú a nevedia, na čo majú nárok. V neposlednom rade by odbremenil pracovníkov spracovávajúcich žiadosti a umožňoval by im budovať individuálny prístup ku klientom. K prehlbovaniu rozdielov v príjmoch jednotlivých skupín obyvateľstva dlhodobo negatívne prispievala stagnácia v politike podpory v hmotnej núdzi. Výška pomoci pre domácnosť bez vlastného príjmu zostala od roku 2009 do roku 2019 nezmenená, čo spôsobilo pokles oproti hranici rizika chudoby v prípade jednotlivca o 22 % a v prípade dvojice s dvomi deťmi o 23 %. Valorizácia pomoci v hmotnej núdzi nebola až do roku 2019 upravená v zákone a závisela od rozhodnutia vlády. Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi s účinnosťou od apríla 2019 zvýšila základnú dávku a príspevky, s výnimkou príspevku na bývanie, o zhruba 5 % a zaviedla automatickú valorizáciu v nadväznosti na zvyšovanie životného minima. Zvyšujúci sa tlak na nezamestnanosť otvára otázku nastavenia systému poistenia v nezamestnanosti. Tvorba fondu poistenia v nezamestnanosti je stále výrazne prebytková oproti použitým výdavkom, a to aj v časoch výraznej miery nezamestnanosti a krízy. Vybraté poistné dáva možnosť účelne použiť prostriedky fondu na podporu nezamestnaných, navýšenie dávok v nezamestnanosti alebo predĺženie podporného obdobia, hľadanie pracovných miest a individuálny prístup.

KOZ SR na riešenie tejto situácie odporúča:

  • prehodnotenie aktívnych opatrení trhu práce,
  • individuálne služby zamestnanosti s proklientskym prístupom,
  • zvýšenie dávok v hmotnej núdzi,
  • pokračovanie schém podpory zamestnancov a SZČO aj po uvoľnení opatrení,
  • zmeny v dávkach v nezamestnanosti (napr. stupňovanie dĺžky podporného obdobia vzhľadom na vek, zvýšenie dávok a pod.).

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *