Nízka odborová organizovanosť, nízke pokrytie kolektívnymi zmluvami, nedostatočná občianska aktivita obyvateľov Slovenska. Tieto fakty poznáme asi všetci. Rovnako ako rôzne mýty typu: odbory nič nerobia, nezastávajú sa ľudí, nie sú viditeľné v médiách, môžu za nekvalitné pracovné prostredie…
Zmes skutočných problémov a mýtov, ktoré zaznievajú vo verejnej debate, je značne obsiahla. Vedenie KOZ SR si uvedomilo, že mnohé doteraz používané postupy nie sú dostatočne efektívne, pretože aj napriek čiastočnej stabilizácii členskej základne odborových zväzov združených v KOZ SR, sa nepodarilo dostať počet členov a základných organizácií na pravidelnú rastovú trajektóriu. Z tohto dôvodu došlo v rámci Národného projektu Podpora kvality sociálneho dialógu k realizácii bloku analýz s názvom „Bariéry členstva v odboroch“, rozdeleného na tri časti.
Úlohou prvého výstupu bolo zisťovanie názorov členov odborov a neorganizovaných zamestnancov na odbory, ich fungovanie, efektivitu a hľadanie odpovede na otázku, čo vlastne bráni v rozširovaní členskej základne.
Druhý výstup popisoval základne fakty o jednotlivých krajinách EÚ z hľadiska odborovej organizovanosti, pokrytia kolektívnymi zmluvami a najmä reálnych skúseností a príkladov dobrej praxe v nábore členstva.
V týchto dňoch autorský kolektív dokončil tretí výstup s názvom „Bariéry členstva v odboroch 3: Stratégia budovania nových kapacít odborov v Slovenskej republike“. Hlavnou úlohou bolo navrhnúť a popísať odporúčania pre členov odborov, základné organizácie, odborové zväzy a Konfederáciu odborových zväzov SR. Publikácia sa venuje témam zvýšenia odborovej organizovanosti a pokrytia kolektívnymi zmluvami, efektívnej činnosti odborov či zlepšenia mediálnej prezentácie, vrátane sociálnych sietí.
Jednotlivé problematiky sú spracované komplexne, návrhy sú podložené realizovanými výskumami z prvých dvoch výstupov a na prelome rokov 2022/2023 boli zrealizované aj ďalšie kvalitatívne a kvantitatívne prieskumy a výskumy. Jedným z najcennejších zdrojov boli rozhovory s úspešnými odborovými funkcionármi základných organizácií z rôznych odborových zväzov. Na základe vyhodnotenia týchto dát autorský tím zosumarizoval množstvo odporúčaní, ktoré nasmeroval na jednotlivé úrovne odborov – od základných organizácií až po konfederáciu, ale aj z hľadiska krátkodobých, strednodobých a dlhodobých cieľov.
Základné rozdelenie odporúčaní pre rast členskej základne sa dá zjednodušene rozdeliť do nasledujúcich oblastí:
- mládež (stredné a vysoké školy),
- zamestnanci bez odborovej príslušnosti,
- ženy,
- zamestnanci platforiem a neštandardné pracovné pomery,
- migranti,
- budovanie dobrého mena odborov,
- vzťahy s médiami,
- odbory a politika,
- sociálne hnutia a mimovládne organizácie,
- sociálne siete,
- odborársky think-tank (odborná inštitúcia),
- vnútroodborová demokracia,
- legislatíva,
- digitálne platformy a vyjednávanie v tomto sektore,
- sektorové kolektívne vyjednávanie,
- fragmentácia odborov na Slovensku.
Odporúčania z takmer 200 stranovej publikácie sa nadajú úplne ľahko zosumarizovať do jednej vety, preto si pomôžeme len naozaj nedostatočným zhrnutím: Odbory musia masívne zapracovať na vlastnej sebaprezentácii a propagácii, ako aj „zamakať“ na rozvoji vlastných vnútorných zdrojov, rozvoji personálnych kapacít a vyhľadávaní talentov, ako aj na zásadnom rozšírení medziodborovej spolupráce, aj spolupráce s externými organizáciami. Asi najdôležitejším odporúčaním je zriadenie vlastnej odbornej inštitúcie, ktorá by pomáhala odborom analytickými a výskumnými podkladmi a zároveň pomáhala s edukáciou a odborným rozvojom odborových funkcionárov.
Akademický text tretieho výstupu vyjde v najbližšom čase v skrátenej verzii, v ktorej budú spracované najdôležitejšie odporúčania, najmä pre základné organizácie. Ak by ste sa ho nevedeli dočkať, pokojne sa začítajte do štúdie celého výstupu alebo iných odborných publikácií, ktoré vznikli vďaka Národnému projektu Podpora kvality sociálneho dialógu.
Autori: Ján Košč a Adam Šumichrast