Sociálny dialóg, partnerstvo či tripartita majú v krajinách svoje opodstatnenie. Hoci občania nie sú bezprostredne ich súčasťou, naopak, výsledky sa ich priamo dotýkajú. Sociálni partneri, teda odborári, zamestnávatelia a vláda, rokujú na pôde tripartity o zákonoch, ktoré majú sociálny a ekonomický rozmer. Odbornú konferenciu KOZ SR Budúcnosť práce v 21. storočí sme zakončili diskusiou o kvalite sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania.
Uplynulé udalosti a krízy mali nepochybne výrazný vplyv na fungovanie tripartity a kvalitu sociálneho dialógu. Pandémia COVID 19, energetická kríza, sociálno-ekonomická situácia, inflácia -všetky si vyžadovali prijímať a upravovať legislatívu rýchlejšie, ako za normálnych okolností. Zásadné zmeny v zákonoch posudzovali a navrhovali sociálni partneri práve na tripartite – Hospodárskej a sociálnej rade SR. Situácie, ktoré vznikli nielen u nás, ale aj vo svete, si žiadali promptné riešenia, aby sa životná úroveň občanov dramaticky neznížila. Významné postavenie, resp. pozícia sociálneho dialógu nebola vždy silná. „Úroveň sociálneho dialógu do značnej miery formovala absolútna neskúsenosť politických subjektov s jeho vedením, a to sa netýkalo iba súčasných vládnych politikov,“ upozornila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová. Dodala, že síce sociálni partneri prišli na tripartitu s konkrétnymi riešeniami, no tie nie vždy boli zakomponované do legislatívy.
Odborníci tvrdia, že tripartitný dialóg je veľmi dôležitý a ak ho nebudeme nejakým spôsobom posilňovať, oslabí sa jeho pozícia a zmysel, pre ktorý bol v minulosti zavedený. Sociologička Monika Čambáliková podotkla, že „kríza niekedy zvýrazní to, čo už jestvuje. V dobrom počasí sa to tak neprejaví. Aktéri nemajú sociálny dialóg dostatočne zvnútornený, čo znamená, že sa nestotožnili s jeho významom, postavením a možnosťami“. Obrovský potenciál máme najmä v regiónoch. Práve v nich musíme sociálny dialóg rozvíjať a podporovať. Monika Uhlerová zdôraznila, že „na národnej úrovni ťažko vyriešime všetky problémov regiónov“.
Nezastupiteľnú úlohu má samotné kolektívne vyjednávania zamestnancov a zamestnávateľov. Kolektívne vyjednávanie je však tam, kde sú odbory. Hoci v súčasnosti badáme klesajúci počet členských základní, nemení to nič na skutočnosti, že zastúpenie zamestnancov a ich hlas má svoju silu pri riešení sociálno-ekonomických problémov. Kde je kolektívne vyjednávanie, tam si vedia odborári zlepšiť a vyjednať aj priaznivejšie pracovné podmienky. „Tí, ktorí nie sú pokrytí kolektívnymi zmluvami, benefity nemajú a nemôžu ich čerpať,“ poznamenal sociálno-ekonomický analytik a odborár Ján Košč.To je len jeden z dôvodov, prečo by sa ľudia mali združovať v odboroch.
Experti vidia aktuálne problém v prípade tzv. platformových pracovníkov. Ich postavenie je v rámci pracovnoprávnych vzťahov veľmi slabé a ich práva často nevymožiteľné. Títo pracovníci majú podľa Jána Košča záujem sa združovať a práve to je pre nás, odbory, výzva, aby sme tieto aktivity podchytili a pomohli im.