V Bruseli sa minulý týždeň konal ďalší seminár z cyklu Connecting EU, organizovaný Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (EHSV). Tentokrát jeho hlavnou témou bola súčasná situácia médií a ich miesto v spoločnosti. Na podujatí Bašta demokracie: ako pomôcť žurnalistike prežiť a prosperovať sa v rámci svojho bruselského pracovného programu zúčastnila aj prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová spolu so svojim mediálnym tímom.
Žurnalistika v súčasnosti čelí bezprecedentným výzvam. Falošné správy a rôzne konšpiračné teórie systematicky podkopávajú autoritu tradičných médií. Okrem rastúcich politických tlakov a obmedzení slobody médií je to predovšetkým rýchly nárast umelej inteligencie (AI), ktorá so sebou prináša mnohé pozitíva ale aj negatíva. Môže si žurnalistika zachovať relevantnosť vo svete, kde sa podľa niektorých správ viac ako 20 percent mladých ľudí spolieha pri získavaní informácií výlučne na TikTok?
Novinári v ohrození
„Pred 20 rokmi len málokto mohol predpovedať, že v roku 2024 už väčšina z nás nebude čítať ranné noviny pri rannej káve, ale bude si prechádzať správy v telefóne na webových stránkach a čoraz častejšie aj na sociálnych sieťach,“ povedal na úvod seminára Aurel Laurenţiu Plosceanu, podpredseda EHSV pre komunikáciu a ďalej dodal: „okrem nových výziev však zostávajú aj tie staré. Novinári stále bojujú so svojimi starými nepriateľmi: cenzúrou, neprehľadným vlastníctvom médií, nedostatočným financovaním a zákonmi namierenými proti médiám, aby sme vymenovali aspoň niektoré z nich.“
„Čo je pravda? To je odveká otázka, ktorá sa znovu vynorila v súvislosti s AI, v kontexte falošných správ, konšpiračných teórií a autoritárskych vlád, ktoré systematicky podkopávajú informovanú diskusiu, presnosť a slušnú diskusiu. Je veľmi aktuálne, že sme sa zišli, aby sme hľadali otázky a odpovede, ktoré nás v EÚ spájajú,“ povedal predseda EHSV Oliver Röpke.
Spomenul aj zlú situáciu v Moldavsku, kde je zo strany Ruska vedená masívna dezinformačná kampaň na dennej báze. Pravdivé informácie sú však kľúčové. Podľa jeho slov viac ako polovica obyvateľov EÚ považuje pravdivé informácie za jeden z najdôležitejších aspektov pre férové voľby.
Generálny tajomník Európskej federácie novinárov Ricardo Gutiérrez zdôraznil, že prácu novinárov treba považovať za „verejnú službu občianskej spoločnosti”, ktorú však ohrozujú nielen ekonomické problémy, ako je rastúci počet novinárov v slobodnom povolaní bez pravidelného zdroja príjmu, ako aj narastajúce množstvo žalôb či rastúce násilie (Od roku 2015 bolo v EÚ zabitých 14 novinárov, pričom 8 prípadov je stále neobjasnených, najviac útokov na novinárov sa udialo vo Francúzsko a Taliansku).
„Žurnalistika sa stáva nebezpečnejším povolaním ako kedykoľvek predtým,“ tvrdí Jerzy Pomianowski, výkonný riaditeľ Európskej nadácie pre demokraciu, a uvádza príklad prenasledovania novinárov v Bielorusku: „Lukašenkovo Bielorusko sa stalo najväčším žalárom novinárov v Európe.“
Dôveryhodné informácie vo veku umelej inteligencie
Profesorka Alexandra Borchardtová, v súčasnosti vedúca výskumná pracovníčka Reuters Inštitútu pre štúdium žurnalistiky na Oxfordskej univerzite, vyslovila provokatívne tvrdenie, že „žurnalistika a umelá inteligencia sú v rozpore, pretože žurnalistika je o faktoch a umelá inteligencia počíta pravdepodobnosti, takže nie je o faktoch. Preto je potrebné overovať fakty,“ povedala vo svojom hlavnom prejave Dôveryhodné informácie vo veku AI.
Bývalá editorka denníka Süddeutsche Zeitung varovala médiá pred tým, aby sa nedostali do pasce „digitálnej priepasti“, v ktorej jedna časť spoločnosti prijíma éru umelej inteligencie a zvyšok sa stavia k novým technológiám odmietavo alebo dokonca nepriateľsky. Ak by sa médiá dostali do druhého tábora, znamenalo by to kapituláciu novinárov v boji o využívanie a prínosy umelej inteligencie na tvorbu moderného obsahu a efektívnejšie oslovovanie publika.
Podľa nemeckej žurnalistky je zrejmé, že niektoré pracovné miesta v médiách zaniknú, no AI zasa môže novinárom pomôcť pri analýzach a rešeršovaní a písaní textov postavených na veľkom množstve dát. Napriek najmodernejším technológiám sa však podľa nej jedna vec nezmení – stále zostane dôležité byť blízko k ľudom, dokázať rozprávať príbehy a predovšetkým budovať si s čitateľmi stabilné lojálne vzťahy. Podľa profesorky Borchardtovej „clicbajtová“ žurnalistika nemá budúcnosť.
Jednou z výziev pre médiá vyplývajúcich z AI, ako spomenula Alexandra Borchardtová, je strata viditeľnosti novinárov v obchodnom modeli založenom na AI. Existuje aj riziko straty kontroly nad novinárskym obsahom zo strany technologických platforiem. Nadbytok informácií, ktoré môže AI masovo produkovať, môže viesť k preťaženiu publika. „A otázkou zostáva, či sa mladí ľudia budú chcieť stať novinármi, ak to bude znamenať súperenie s AI?“ opýtal sa Borchardtová. Dôležité bude kto napokon zvíťazí – dezinformátori alebo tí, čo si fakty overujú? No najdôležitejšie zo všetkého však podľa nej bude to, že média „musia vytvoriť bezpečné miesto pre informácie.“
Zodpovedná žurnalistika v ére postpravdy
Jean-Paul Marthoz, publicista z belgického denníka Le Soir, ktorý sa zúčastnil na paneli Zodpovedná žurnalistika v ére postpravdy, poukázal na to, že súčasné hrozby pre médiá sú súčasťou strategického útoku na systém liberálnej demokracie. Okrem toho v niektorých redakciách pracujú novinári, ktorí sú proti slobode prejavu a západnému demokratickému systému.
Seamus Boland, predseda skupiny EHSV pre organizácie občianskej spoločnosti, zdôraznil potrebu zakotvenia práce novinárov v občianskej spoločnosti, bez ktorej nie je možné poctivo vyzdvihovať a presadzovať podstatu novinárskeho príbehu. „Kto bude platiť za dôveryhodné informácie? To je základná otázka, ktorá si vyžaduje sociálny dialóg,“ uviedla Milena Angelova zo skupiny zamestnávateľov EHSV. Lucie Studničná, predsedníčka skupiny zamestnancov EHSV, bila na poplach v súvislosti s pracovnými podmienkami novinárov a vyzvala, aby sa novinári s tým, ako nové technológie vrátane umelej inteligencie zvyšujú produktivitu médií, podieľali na týchto výhodách.
„Chcú ma zabiť za to, že hovorím pravdu,“ povedal vo svojom videoposolstve Andrej Gňot, novinár a filmár z Bieloruska, ktorý je v súčasnosti v domácom väzení v Belehrade. Srbský súd zvažuje žiadosť o Gňotovo vydanie do Bieloruska na základe politicky motivovaných obvinení, ktorých skutočnou príčinou je potláčanie slobody prejavu. Ako tvrdí bieloruský novinár, najväčšou hrozbou pre žurnalistiku nie je umelá inteligencia a iné budúce výzvy, ale „hrubá sila, ktorá chce zničiť pravdu a slušnosť“.
Ďalšia rečníčka z Bieloruska Hanna Liubakova uviedla, že cena informácií je v jej krajine vysoká: „Za mrežami je 33 novinárov, blogerov nevynímajúc,“ povedala a dodala, že vláda označila 5 000 účtov na sociálnych sieťach za extrémistické vrátane jej účtu X. „Ak sa ľudia v Bielorusku prihlásia na môj kanál, môžu skončiť vo väzení,“ povedala. Ju samotnú bieloruská vláda v neprítomnosti odsúdila na 10 rokov väzenia.
Lukaš Diko, riaditeľ Investigatívneho centra Jána Kuciaka, poukázal na ruské dezinformácie ako na jeden z faktorov, ktoré prispievajú k nedôvere v médiá a novinárov na Slovensku. To je dôvod, prečo sa len niekoľko rokov po masových protestoch po vražde novinára Jána Kuciaka krajina stáva čoraz viac nepriateľskou voči novinárom. „Útoky na novinárov sú takmer na dennej báze,“ povedal Diko. Ako príklad uviedol kauzu týkajúcu sa šéfredaktora portálu Aktuality Petra Bárdyho. Toho premiér Robert Fico nedávno zažaloval za to, že na obálku svojej knihy použil jeho fotografiu a súdnou cestou od neho žiada ospravedlnenie a 100 tisíc euro. Žaluje aj vydavateľa knihy, spoločnosť Ringier Slovakia Media, od ktorej žiada takisto 100 tisíc euro.