Rast slovenských miezd sa výrazne spomalil a inflácia opäť ukrojila z kúpnej sily zamestnancov. Priemerná hrubá mzda v druhom štvrťroku síce medziročne vzrástla na 1 707 eur, reálne však klesla o 0,5 percenta. Najväčšie rozdiely pritom zostávajú nielen medzi odvetviami, ale aj medzi regiónmi.
Údaje Štatistického úradu SR ukazujú, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca dosiahla v druhom štvrťroku 2026 1 707 eur. Medziročne sa zvýšila o 3,2 percenta, čo znamená približne 53 eur navyše. Problémom je, že tempo rastu miezd už nestačilo na kompenzáciu rastu cien.
Po zohľadnení inflácie tak priemerná reálna mzda klesla o 0,5 percenta. Naposledy sa reálne mzdy medziročne znížili v treťom štvrťroku 2023. Nasledujúcich desať štvrťrokov pritom prinášalo ich nepretržitý rast.
Ešte dôležitejšie než samotný pokles je však spomalenie mzdovej dynamiky. Nominálne mzdy rástli najpomalšie za posledných šesť rokov. V 16 z 19 sledovaných odvetví síce boli vyššie ako pred rokom, no tempo rastu sa výrazne líšilo.
Situácia za prvý polrok však vyznieva o čosi priaznivejšie. Priemerná mzda dosiahla 1 659 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 4,6 percenta. Reálna mzda bola za prvých šesť mesiacov stále o 0,9 percenta vyššia ako pred rokom.
Za poklesom sú aj minuloročné odmeny
Pri interpretácii druhého štvrťroka však treba byť opatrný. Medziročné porovnanie totiž výrazne ovplyvnili mimoriadne odmeny, ktoré časť zamestnancov verejného sektora dostala v minulom roku. Tento rok sa v takej miere neopakovali.
Práve preto môže byť pohľad na priemernú mzdu zavádzajúci. Neznamená to, že všetkým zamestnancom jednoducho výplaty klesli. Skôr sa stretli dva efekty: tohtoročný slabší rast miezd a vysoká porovnávacia základňa z minulého roka.
Vo verejnej správe bol pokles nominálnej mzdy najvýraznejší – dosiahol 4,8 percenta. Po započítaní inflácie bol pokles reálnej mzdy ešte výraznejší. V siedmich z 19 sledovaných odvetví sa reálne mzdy medziročne znížili.
Naopak, v dvanástich odvetviach reálne zárobky naďalej rástli. Najvýraznejšie sa nominálne mzdy zvýšili v oblasti nehnuteľností, kde vzrástli o 9,8 percenta.
Rozdiely zostávajú obrovské
Najvyššie priemerné mzdy, viac ako 2 900 eur, mali v druhom štvrťroku zamestnanci vo finančných a poisťovacích činnostiach a v odvetví dodávky elektriny a plynu.
Na opačnom konci rebríčka zostávajú ubytovacie a stravovacie služby. Priemerná mzda tu dosiahla iba 974 eur a ako v jedinom zo sledovaných odvetví zostala pod hranicou tisíc eur.
Zaujímavý je aj rozdiel medzi nominálnym a reálnym rastom. Najviac sa zvýšili nominálne mzdy v činnostiach v oblasti nehnuteľností, a to o 9,8 percenta. Po zohľadnení inflácie si zamestnanci v tomto odvetví polepšili o 5,9 percenta, čo bol zároveň najvyšší reálny rast.
V priemysle, ktorý patrí medzi najvýznamnejších zamestnávateľov, dosiahla priemerná mzda 1 878 eur. Medziročne vzrástla o 4,9 percenta a reálne o 1,2 percenta. V obchode bola priemerná mzda 1 596 eur a jej reálna hodnota sa zvýšila len o 0,3 percenta.
Naopak, v siedmich z 19 odvetví reálne mzdy klesli. Najvýraznejšie v oblasti verejnej správy a obrany, kde sa ich reálna hodnota znížila až o 8,2 percenta.
Bratislava je stále úplne inde
Ešte výraznejšie rozdiely než medzi odvetviami pretrvávajú medzi regiónmi. Bratislavský kraj zostáva jediným regiónom s nadpriemernou mzdou. V druhom štvrťroku dosiahla priemerná mzda v hlavnom meste a okolí 2 012 eur.
V ostatných krajoch sa priemerné mzdy pohybovali od 1 359 eur v Prešovskom kraji po 1 643 eur v Košickom kraji. Nominálne mzdy pritom medziročne vzrástli vo všetkých ôsmich krajoch. Po zohľadnení inflácie však reálne mzdy rástli iba v troch.
Najvyšší nominálny aj reálny rast zaznamenal Prešovský kraj. Mzdy tam medziročne vzrástli o 4,6 percenta a reálne o 0,9 percenta. Napriek tomu zostáva Prešovský kraj regiónom s najnižšou priemernou mzdou na Slovensku.
Reálna mzda vzrástla ešte v Žilinskom kraji, o 0,8 percenta, a v Nitrianskom kraji, o 0,3 percenta. V Trenčianskom kraji zostala na približne rovnakej úrovni. V ostatných štyroch krajoch klesla. Najvýraznejší pokles zaznamenal Košický kraj, kde sa reálna mzda znížila o 2,7 percenta.
Údaje za druhý štvrťrok tak prinášajú dôležité upozornenie: rast výplat automaticky neznamená rast životnej úrovne zamestnancov. Ak ceny rastú rýchlejšie ako mzdy, priemerná výplata môže byť na papieri vyššia, no za peniaze si ľudia v skutočnosti kúpia menej. Po dvoch a pol roku rastu reálnych miezd sa tento rozdiel opäť začína prejavovať.
Zdroj: Štatistický úrad SR