Pôsobí v najvyšších štátnych inštitúciách v Českej republike, na akademickej pôde, tvorí úspešný zábavno-ekonomický podcast Škrty a je spoluautorom konceptu Minimálna dôstojná mzda. Ekonóm Jan Bittner priznáva, že zo všetkých skúseností ho najviac zocelila osobná skúsenosť s materskou a rodičovskou dovolenkou.
Predpokladám, že materská dovolenka sa nedá charakterizovať slovami pláž, voda, pohoda.
Nie som prívrženec používania tohto výrazu v porovnaní napríklad s dovolenkou v Grécku. A to najmä pre úplnú absenciu vlastného spánku z dôvodu márnej snahy o uspávanie inej osoby.
Poďme ale k vašej motivácii, prečo ste vytvorili koncept minimálnej dôstojnej mzdy?
Prvotnou motiváciou bola určite úplne absurdná verejná debata o chudobe a mzdách v Českej republike. Ešte dnes vo verejnom priestore pretrváva predstava, že chudoba sa týka bezdomovcov a ostatní ľudia žijú normálny a bezproblémový život. V tom nás napríklad falošne utvrdzuje aj každoročná publikácia európskeho porovnania miery ohrozenia chudobou. Česko sa v nej opakovane umiestňuje najlepšie z európskej dvadsaťsedmičky. Konštrukcia takéhoto indikátora vedie k absurdite, že pravdepodobne najnižšiu mieru chudoby na svete by sme našli v KĽDR.
Inšpirovaní zahraničnými konceptmi sme chceli otvoriť debatu o chudobe a nízkych českých mzdách, avšak s alternatívnym indikátorom, ktorý by poukázal na problém prehliadanej skupiny ľudí. To sú tí, ktorí sa snažia, pracujú, ale aj napriek tomu musia voliť také životné stratégie, aby na konci mesiaca vyšli s príjmom. Chceli sme ukázať, aké môžu mať nízke mzdy dopady na ich zdravie, vzdelanie, kultúrnu či občiansku participáciu.
Počíta minimálna dôstojná mzda, okrem toho, že by mala pokryť náklady na základný životný štandard, aj so sebarozvojom, vzdelávaním a zvyšovaním kvalifikácie?
Naša metodológia sa každoročne snaží vyčísliť mzdu, ktorá by zaistila jednotlivcovi a jednej závislej osobe (dieťaťu) dôstojný životný štandard. Na našej stránke dustojnamzda.cz je detailnejší popis výpočtu. Každopádne, jej súčasťou sú aj položky, na ktoré sa pýtate. Počítame so sebarozvojom v tom najširšom zmysle slova. Pravidelná návšteva kultúrnych akcií, šport a starostlivosť o zdravie, každoročné vzdelávacie kurzy v prípade dospelého človeka a doučovanie a krúžky v prípade detí.
Často počúvame, že ľudia, ktorí zarábajú na úrovni minimálnej mzdy, majú slabú kvalifikáciu a nie sú dostatočne produktívni.
Je to tak, ako hovoríte. Tieto položky síce netvoria veľkú časť celkových výdajov, ale predstavujú dôležitú súčasť dôstojnosti. Ak má niekto nízky príjem, v prvom rade škrtne práve takéto výdaje. Nedostatočné príjmy obmedzujú možnosti rozvoja ľudského kapitálu, čo ale následne tie nízke príjmy aj zapríčiňuje. Stáva sa z toho začarovaný kruh na individuálnej úrovni. My sa snažíme upozorňovať aj na štrukturálny problém nízkej mzdovej hladiny na makroekonomickej úrovni. To už potom nie je otázka jednotlivcov, ale politických a ekonomických elít, ktorým častokrát takýto stav vyhovuje.
Pred časom sme robili s kolegami z OZ KOVO výskum o dôstojnej životnej úrovni. Až 40-percent opýtaných domácností nedáva žiadne peniaze napríklad na vzdelávanie, rekreáciu, kultúru, pretože na to reálne nemajú. Z môjho pohľadu ide o závažný problém, keď si uvedomíme, aké zmeny nás čakajú napríklad s priemyslom 4.0 a 5.0, zelenou transformáciou, umelou inteligenciou atď.
To sú presne tie slepé škvrny bežnej predstavy o živote ľudí, či už v Česku alebo na Slovensku. Niečo, čo môže znieť ako normálny štandard, že si raz za čas zájdeme do divadla, alebo že si vyrazíme na týždeň na hory. Pre veľkú časť pracujúcej populácie sú to celkom výnimočné pôžitky.
Aký je momentálne rozdiel medzi „dôstojnou minimálnou mzdou“ a skutočnou výškou minimálnej mzdy v Čechách? Čo podľa vás z tohto rozdielu vyplýva?
Minimálna dôstojná mzda sa každoročne pohybuje okolo mzdového mediánu. Polovica zamestnancov túto hranicu viac či menej nedosiahne. Z toho je zrejmé, že minimálna mzda tej dôstojnej nie je na dohľad. Náš koncept je so zákonnou minimálnou mzdou porovnávaný, ale našou ambíciou nikdy nebolo, aby sa tieto čiastky nejako radikálne zbližovali. Nízka minimálna mzda v Česku, aj v porovnaní so Slovenskom a ostatnými krajinami z regiónu, jasne ukazuje, že na politickej úrovni chýba snaha s tým niečo robiť. Našu rolu vnímame tak, že poukazujeme na to, aká časť spoločnosti je touto skutočnosťou zasiahnutá v bežnom každodennom živote.
Na výšku minimálnej mzdy sú, zjednodušene povedané, dva názory. Buď, že je príliš nízka, alebo že je príliš vysoká. Aký je váš názor?
Minimálnu mzdu vnímam ako jeden z nástrojov, ako riešiť sociálne a ekonomické problémy krajiny. Máme už dostatok empirických štúdií, ktoré dokazujú jej účinnosť v boji s chudobou a nerovnosťami. Myslím si, že sa podceňuje jej rola v štrukturálnej politike. Minimálna mzda môže slúžiť ako urýchľovač ekonomickej transformácie z „montovne“ na ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou a kvalitnými pracovnými miestami. Zároveň si od nej nemôžeme sľubovať zázraky. Je to jeden z mnohých potrebných nástrojov.
Na Slovensku sa, naopak, dosť často stretávame s názormi, že minimálna mzda je brzdou rozvoja. Podľa tých, čo to tvrdia, by sa mala minimálna mzda zmraziť, alebo celkom zrušiť. Ako sa na to pozeráte?
Záleží to od toho, čo si kto predstavuje pod pojmom rozvoj. Pokiaľ ide o rozvoj v zmysle zvýšenia produkcie súčiastok potrebných pre výrobu nárazníkov, tak sa vyššia minimálna mzda môže zdať ako bariéra pri naberaní ďalšej pracovnej sily. Pokiaľ si ale pod rozvojom predstavíme zavádzanie technológií tak, aby tie súčiastky montoval robot namiesto dvadsiatich ľudí, potom je rast minimálnej mzdy funkčným nástrojom na motiváciu investovať do zavádzania takýchto technológií.
Na Slovensku sa stretávame s návrhom na zavedenie regionálnych minimálnych miezd, keďže tu máme veľmi vysokú regionálnu nerovnosť. Vy vo svojom koncepte tiež upozorňujete na to, že dôstojná minimálna mzda je vyššia v Prahe, ako inde v Česku. Tí, čo to navrhujú u nás, však nehovoria o tom, že v Bratislave by mala byť vyššia. Podľa nich by mala byť nižšia v chudobnejších regiónoch.
O tom sme pri tvorbe minimálnej dôstojnej mzdy intenzívne debatovali. Nakoniec sme zvolili kompromisnú cestu – počítať čiastku pre Prahu zvlášť. Dôvodom nie je to, aby mali ľudia v Prahe vyššie mzdy ako vo zvyšku republiky. My sa pozeráme na životné náklady a dôstojnú mzdu odvodzujeme od nich. Nakoľko sú náklady na bývanie v Prahe veľmi odlišné od ostatných krajov, potom je dôležité to v koncepte rozlišovať. V prípade minimálnej mzdy a mzdovej politiky som za jednotnú reguláciu. Jedným z cieľov minimálnej mzdy, ktorý sa jej mimochodom darí plniť, je práve znižovanie mzdových rozdielov.
Často sa stretávame s tvrdením, že zvyšovanie minimálnej mzdy spôsobuje nezamestnanosť. Stotožňujete sa s tým?
V odbornej literatúre nenájdeme veľa dôkazov o tak silnom tvrdení. Ekonómia ako veda sa postupom času poučila. Mám za to, že konsenzus je v tom, že minimálna mzda môže na zamestnanosť vplývať pozitívne, aj negatívne, záleží od kontextu. Napríklad v Česku máme z posledných rokov len štúdie, ktoré žiadny vplyv na nezamestnanosť nezaznamenali.
Ak vedecké štúdie namerali negatívne vplyvy rastu minimálnej mzdy, tak ich autori zväčša navrhujú robiť aktívne opatrenia v rôznych politikách na trhu práce, nie ju zmrazovať a rušiť.
Najčastejšie sa hovorí o tom, že negatívny dopad vysokého nárastu minimálnej mzdy môže (nemusí) byť sústredený v konkrétnych skupinách, ako sú napríklad mladí absolventi. Štát ale má nástroje aktívnej politiky zamestnanosti, ktorými týmto ľuďom môže pomáhať v integrácii na pracovný trh a k využitiu ich schopností a zručností, aj napriek absencii pracovných skúseností.
Pozrime sa na minimálnu mzdu cez dáta. Vieme si pozrieť a porovnať výšky minimálnych miezd v nominálnej hodnote, ale aj v parite kúpnej sily.
Rôzne porovnania môžem ilustrovať na českej minimálnej mzde od tohto januára. V nominálnej výške činí 18 900 Kč, čo je nárast o 9,2 % oproti vlaňajšku, kedy sme čelili ešte o 1,5 percentuálneho bodu vyššej inflácii. Už z toho je zrejmé, že kúpna sila minimálnej mzdy aj cez výrazný nominálny rast klesla. Najhoršie odmeňovaní zamestnanci si toho môžu dovoliť menej než vlani. Kúpna sila minimálnej mzdy tak bola šiesta najhoršia. V tomto porovnaní nie je poľahčujúcou okolnosťou, že tá slovenská je na tom ešte horšie. Množstvo ekonomicky menej vyspelých krajín je na tom výrazne lepšie, či už ide o Chorvátsko, Poľsko alebo Rumunsko.
Niektorí analytici sa na výšku minimálnej mzdy pozerajú aj cez podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde a hovoria, že ak je tento priemer vysoký, tak je minimálna mzda príliš vysoká. Dokonca porovnávajú tieto podiely aj medzinárodne. Aký je na to váš názor?
Pri medzinárodných porovnaniach sa skutočne najčastejšie používa porovnanie so mzdovou hladinou, teda v pomere k priemernej alebo mediánovej mzde. Tá česká by mala tento rok podľa odhadov narásť na 41 % priemeru, čo z nej naďalej robí jednu z najnižších. Novozavedený automatický mechanizmus sa má zastaviť na 45 % priemernej mzdy. V poslednom dostupnom porovnaní z roku 2021 bola česká minimálna mzda šiesta najnižšia v pomere k priemeru a druhá až tretia od konca v pomere k mediánu. Síce neexistuje objektívna mierka, ktorá by určitú minimálnu mzdu mohla označiť za nízku alebo vysokú, ale medzinárodné porovnania spolu s ďalšími sprievodnými ukazovateľmi, medzi ktoré bezpochyby patrí aj minimálna dôstojná mzda, poskytujú jasné indície.
Na Slovensku bol podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v roku 2022 – 44 %. Je to podľa vás veľa? Keď sa pozrieme na kúpyschopnosť, tak naša minimálna mzda patrí medzi najnižšie v EÚ.
Pri hodnotení výšky minimálnej mzdy môže výrazne pomôcť európska smernica o primeraných minimálnych mzdách. Tá ukladá štátom právo sa tomuto hodnoteniu venovať. Sama dokonca zmieňuje indikatívne hranice na 50 % priemernej alebo 60 % mediánovej mzdy v krajine. Hranice, ku ktorým by európske krajiny mali, alebo mohli smerovať.
Ak ale porovnávame podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde, asi sa treba pozrieť aj na iné dáta. Napríklad ako vyzerá celková mzdová úroveň v krajine, aká je výška a porovnanie priemerných miezd v parite kúpnej sily, aký je podiel miezd na HDP, alebo aký je podiel miezd na pridanej hodnote, nie?
Samozrejme, že tieto podielové indikátory podávajú informácie o tom, ako vzdialená je minimálna mzda od tej priemernej alebo mediánovej. Nič to ale nehovorí o skutočnej situácii pracovníkov, ktorí také mzdy poberajú. Krajiny v našom regióne sa v týchto porovnaniach ešte umiestňujú relatívne dobre, práve kvôli nízkej mzdovej hladine. To sa už zase vraciam k otázke ekonomického modelu. Pokiaľ totiž fungovanie ekonomiky stojí na nízkej cene práce, potom nestačí len tlačiť na rast minimálnej mzdy. Ekonomika musí prejsť určitým typom transformácie.
A nie je ekonomický model, ktorý sa nám na Slovensku prejavil uviaznutím našej ekonomiky v pasci stredných príjmov, práve dôsledkom toho, že sme sa roky spoliehali na to, že politika nízkych miezd nám zabezpečí konkurencieschopnosť, prílev zahraničných investícií a hospodársky rast?
Ešte počas transformácie Československa a následne dvoch samostatných štátov bola táto stratégia úplne racionálna. Žiaľ, tento model sa rýchlo vyčerpal a zhruba od polovice nultých rokov sa malo začať s akýmsi „upgradeom“. To sa nestalo okrem iného aj preto, že model lacnej ekonomiky vyhovuje veľkej časti podnikateľov. To sa zatiaľ nezmenilo. Domnievam sa, že veľkú príležitosť predstavuje zelená transformácia. Žiaľ, k tomu by sa museli politické elity postaviť ako k príležitosti.
Podľa viacerých vedeckých prác je možné množstvo firiem na Slovensku označiť ako zombie firmy, ktoré majú nízku produktivitu a nie sú schopné sa rozvíjať a tým dostať slovenské hospodárstvo z módu montovne do módu mozgovne.
Pokiaľ viem, ak sa človek raz stane zombie, už nie je možnosť návratu. V prípade firiem by som nebol taký porazenecký. Podľa mňa len mnohým taký „status quo“ vyhovuje. Výsledkom ale je, že celá ekonomika potom nastálo ostane v pasci stredno-príjmovej ekonomiky. Podľa mňa je to apel na hospodársku politiku, aby firmy motivovali k rozvoju, ktorý prospeje celku.
Existuje podľa vás nejaké riešenie nízkych miezd, ktoré by bolo pre Česko a Slovensko spoločné?
Osobne verím, že kľúčovú rolu v takejto ekonomickej premene musí hrať kolektívne vyjednávanie. To je v oboch krajinách relatívne slabé. Dôsledky môžeme pozorovať na výške miezd, ich podielu na pridanej hodnote, ale aj ich zdanenie oproti zdaneniu kapitálových príjmov a podobne. Dôležité ekonomické rozhodnutia proste nebudú brať do úvahy záujmy zamestnancov, pokiaľ budú mať slabú vyjednávaciu pozíciu. Pritom aj z výskumov vyplýva, že vyššia odborová organizovanosť a väčšie pokrytie kolektívnymi zmluvami sa premieta nielen do kvality pracovných miest, ale aj do výšky miezd.
| Jan Bittner:
Je ekonóm a pedagóg, vyštudoval odbor Hospodárska politika na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Pôsobí na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, kde sa venuje téme miezd. Pracuje na Ministerstve práce a sociálnych vecí ČR ako analytik trhu, je spoluautor úspešného zábavno-ekonomického podcastu Škrty a v neposlednom rade je spoluautor konceptu Minimálna dôstojná mzda. V minulosti pracoval na Úrade vlády ČR a bol najmladším členom poradného tímu predsedu vlády Bohuslava Sobotku. |