V poslednom období sa na Klientske centrum odborov (KCO) KOZ SR obrátilo niekoľko zamestnancov s otázkou na podmienky poskytovania rekondičných pobytov v práci. Zamestnanci vykonávajú prácu v rozmanitých pracovných podmienkach, ktoré môžu ohrozovať ich bezpečnosť a zdravie pri práci. Zamestnávatelia by teda mali venovať dostatočnú pozornosť eliminovaniu nebezpečných a rizikových pracovných podmienok, ktoré spôsobujú nadmernú fyzickú, či psychickú záťaž na zamestnancov, ako sú stres, pracovné úrazy, či choroby z povolania. Rekondičné pobyty a rehabilitácie, poskytované v súvislosti s prácou, patria k účinným nástrojom, ako predchádzať poškodeniu zdravia a vzniku chorôb z povolania u zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolanie, zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie z hľadiska zdravotného rizika. V príspevku sú ozrejmené podmienky poskytovania rekondičných pobytov a ďalšie skutočnosti s tým spojené.
Rekondičný pobyt či rehabilitácia v súvislosti s prácou predstavujú kompenzáciu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé práce alebo vykonávajú prácu v zhoršených pracovných podmienkach. Rekondičné pobyty bližšie upravuje Zákon SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o BOZP“).
Podľa § 11 ods. 1 zákona o BOZP je rekondičným pobytom pobyt, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom, vykonávajúcim vybrané povolanie záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania. Rekondičným pobytom je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce.
Rekondičný pobyt sa teda môže poskytovať v dvoch formách, a to pobytovej alebo priebežnej. Pobytová forma sa viaže na pobyt zamestnanca vo vhodnom zariadení, v ktorom sa mu poskytujú vhodné rehabilitačné procedúry, ubytovanie a celodenné stravovanie. Rehabilitácie v súvislosti s prácou sa poskytujú popri vykonávaní pracovnej činnosti ako priebežná forma rekondičného pobytu. Zamestnanec v tomto prípade, počas výkonu práce alebo po skončení pracovných povinností, dochádza na rehabilitačné procedúry do rehabilitačného zariadenia – najlepšie v blízkosti miesta výkonu práce. Obe formy poskytovania rekondičných pobytov sú rovnoprávne.
Podľa zákona o BOZP, účelom rekondičného pobytu je predchádzať poškodeniam zdravia a vzniku chorôb z povolania zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolanie.
Dôležité je, že rekondičný pobyt nemožno chápať ako pracovný benefit, dovolenku, či zdravotnú starostlivosť poskytovanú z verejného zdravotného poistenia.
Chorobou z povolania sa pritom rozumie choroba, uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh, a za podmienok, uvedených v zozname chorôb z povolania (§8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Zoznam chorôb z povolania upravuje Príloha č. 1 k zákonu o sociálnom poistení.
Účel rekondičného pobytu definuje aj vykonávací predpis k zákonu o BOZP, ktorým je Vyhláška MZ SR č. 148/2010 Z.z. o podrobnostiach o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu. Podľa tejto vyhlášky je účelom rekondičného pobytu:
- a) kompenzácia predpokladaných možných poškodení zdravia vykonávanou prácou,
- b) zvyšovanie celkovej fyzickej a psychickej kondície,
- c) zvyšovanie celkovej odolnosti,
- d) zvyšovanie zdravotného uvedomenia,
- e) osvojenie si správnych postojov k ochrane zdravia pri práci,
- f) získanie správnych stravovacích návykov,
- g) obmedzenie fajčenia.
V zmysle vyhlášky o programoch rekondičného pobytu sa počas rekondičného pobytu zamestnancovi zabezpečuje programovo riadený zdravotný režim, prispievajúci k regenerácii zdravia zamestnanca a k zabráneniu nezvratného poškodenia zdravia, ku ktorému spravidla dochádza z dôvodu vykonávania práce v škodlivom prostredí. Obsahom rekondičného pobytu sú rehabilitačné cvičenia, odborné inštruktáže, vodoliečebné a teploliečebné procedúry, plávanie, vhodný druh športu a pobyt v prírode.
Na to, aby vznikla zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancom rekondičný pobyt, musia byť súčasne splnené 2 podmienky. Zamestnanci musia vykonávať vybrané povolania a musí byť splnená podmienka účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.
Vybraným povolaním je povolanie, v ktorom sa vykonáva riziková práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie (§11 ods. 2 zákona o BOZP).
Riziková práca a rizikové faktory
Rizikovou prácou, zaradenou do tretej alebo štvrtej kategórie, je práca, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou (§2 ods.1 písm. x) zákona o č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov. Práca sa zaradí do tretej alebo štvrtej kategórie, ak je vykonávaná s aspoň jedným zo škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia a spĺňa charakteristiku príslušnej kategórie, uvedenú v Prílohe č. 2 vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach a faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.
Týmito škodlivými faktormi práce a prostredia sú: hluk, vibrácie, elektromagnetické pole, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, lasery, intenzívne a pulzné svetlo, ionizujúce žiarenie, zvýšený tlak vzduchu, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, záťaž teplom, záťaž chladom, fyzická záťaž a psychická pracovná zaťaž.
Ak sú zamestnanci v práci vystavení jednému alebo viacerým škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia, je splnená podmienka účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie predchádzania chorôb z povolania.
Upozornenie: Nie všetky škodlivé faktory práce a pracovného prostredia však spĺňajú podmienku účelnosti pre poskytnutie rekondičného pobytu alebo rehabilitácie z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia. Znamená to, že zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť rekondičný pobyt ani rehabilitáciu zamestnancovi, ktorý je pri práci exponovaný niektorým z týchto faktorov pracovného prostredia.
Ide o tieto faktory: faktor spôsobujúci vznik profesionálnej kožnej alergie, biologický faktor, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie a laser (§11 ods.3 zákona o BOZP).
Povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní rekondičných pobytov
Zamestnávateľ navrhuje rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu a vypracúva zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania na účely rekondičných pobytov. Túto činnosť vykonáva zamestnávateľ v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov, vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
Zamestnávateľ určí deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu na základe odporúčania lekára pracovnej zdravotnej služby. Tento lekár zároveň určuje obsah rekondičného pobytu.
Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej 7 dní a spravidla by mala nadväzovať na čerpanie dovolenky a nemala by sa bez vážnych dôvodov prerušiť. Dĺžka rehabilitácie v súvislosti s prácou je najmenej 80 hodín v priebehu 2 rokov a nemusí nadväzovať na čerpanie dovolenky.
Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca pred jeho nástupom na rekondičný pobyt s jeho obsahom. Počas rekondičného pobytu sa zamestnancovi poskytuje ubytovanie a celodenné stravovanie. To neplatí pre rehabilitáciu, poskytovanú v súvislosti s prácou, pretože pri nich sa neposkytuje celodenný pobyt..
Zamestnávateľ môže aj nad rámec zákona poskytnúť rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu na dlhší čas, čo môže mať len pozitívny vplyv na zdravie zamestnanca.
Povinnosti zamestnanca pri účasti na rekondičnom pobyte
Zamestnanci, pracujúci vo vybraných povolaniach, majú zákonnú povinnosť zúčastniť sa na rekondičných pobytoch (§ 12 ods.2písm.n) zákona o BOZP). Porušenie tejto povinnosti možno klasifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny. Navyše, ak by zamestnávateľ bol pokutovaný inšpekciou práce za to, že sa jeho zamestnanci nezúčastnili na rekondičných pobytoch, hoci tak boli povinní urobiť, môže si zamestnávateľ od zamestnancov nárokovať náhradu škody.
Rekondičný pobyt musia absolvovať všetci zamestnanci, ktorí pracujú nepretržite v 3. kategórii počas najmenej piatich rokov, a tiež zamestnanci, ktorí pracujú vo 4. kategórii počas najmenej štyroch rokov. Za nepretržité vykonávanie práce sa považuje prerušenie práce na menej ako osem týždňov. Ide napr. o prerušenie práce z dôvodu čerpania dovolenky, choroby alebo neplateného voľna.
Ďalší rekondičný pobyt musia zamestnanci absolvovať raz za tri roky, ak v tomto období odpracovali vo vybranom povolaní najmenej 600 pracovných zmien. V prípade zamestnancov, pracujúcich s dokázaným chemickým karcinogénom, sa na ďalší rekondičný pobyt vyžaduje, aby v období troch rokov odpracovali najmenej 400 pracovných zmien. Zamestnanci, pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, sa na ďalšom rekondičnom pobyte musia zúčastniť raz za dva roky, ak v tomto období odpracovali najmenej 275 pracovných zmien. To znamená, že na ďalší rekondičný pobyt musí zamestnanec splniť súčasne dva predpoklady, a to odpracovať vo vybranom povolaní nepretržite určený počet rokov a počas týchto rokov odpracovať určený minimálny počet pracovných zmien.
Na rekondičný pobyt môžu zamestnanci nastúpiť, len ak nemajú príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia. Pri nástupe a pred ukončením rekondičného pobytu je potrebné vykonať vhodné vyšetrenia na preverenie účinnosti rekondičného pobytu.
Rekondičný pobyt patrí medzi občianske povinnosti, ktorých výkon patrí k prekážkam v práci z dôvodu všeobecného záujmu a na výkon ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času (§137 ods.1a 4 Zákonníka práce). Pracovné voľno na rekondičný pobyt poskytne zamestnávateľ s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch (§138 ods. 1 Zákonníka práce).
RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., samostatná vedecko-výskumná pracovníčka s bohatými skúsenosťami najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, faktorov pracovného prostredia, trhu práce a zamestnanosti, či pracovnoprávnych vzťahov. Venuje sa aj expertným aktivitám na rôznych projektoch, lektorskej a publikačnej činnosti. Na projekte Podpora kvality sociálneho dialógu sa podieľala ako garantka a odborná analytička na 3 analytických výstupoch a v súčasnosti poskytuje poradenstvo v rámci Klientskeho centra odborov.