Pracujú vo dne aj v noci, či je sviatok alebo víkend. Práca v takzvaných neštandardných pracovných časoch sa týka mnohých Slovákov. Do tejto kategórie zaraďujeme večernú alebo nočnú prácu, prácu v soboty alebo nedele a prácu na zmeny (mimo bežných pracovných hodín od 8-ej do 18-ej hodiny v pracovných dňoch).
Z hľadiska sociálno-ekonomickej skupiny, v neštandardných pracovných časoch pracujú najmä kvalifikovaní pracovníci v priemysle, kde až 49,5% týchto pracovníkov má neštandardný pracovný čas. Spôsobené je to nepretržitými prevádzkami v priemysle, čo má za následok, že títo zamestnanci vykonávajú prácu aj cez víkendy, v noci a na zmeny. Podľa štatistík pracuje na zmeny až 25,4 % zamestnancov, pričom priemer Únie je 18,1 %. Ide o 7. najvyšší podiel z krajín Európskej únie. Vysoká miera práce na zmeny tak prirodzene zvyšuje podiel zamestnancov, vykonávajúcich prekérnu prácu v neštandardných pracovných časoch. Slovensko – z hľadiska porovnania sa s európskymi štátmi – nelichotivo vyniká aj v tzv. nočnej práci, kedy až 11,1% zamestnancov vykonáva svoju prácu v noci, čo je suverénne najvyšší podiel so všetkých krajín Európy. Priemerný podiel zamestnancov, vykonávajúcich prácu v noci v rámci krajín EÚ, je 4,3%.
Dlhodobou úlohou odborov je obmedzovať prácu v neštandardných pracovných časoch na nevyhnutné minimum. Na kvalitu pracovného miesta totiž dokázateľne, okrem samotnej dĺžky pracovného času, vplýva aj jeho kvalita, v zmysle ktorej je práca vykonávaná, teda odpracované hodiny nadčas, v noci, v soboty, nedele a pod. Medzi nástroje motivácie zamestnávateľov zmenšovať prácu v neštandardných pracovných časoch, ako aj odmeniť takto pracujúcich zamestnancov, patrí mzdové zvýhodnenie, teda príplatky.
Z hľadiska práce v neštandardných pracovných časoch garantuje Zákonník práce niekoľko mzdových zvýhodnení (príplatkov), a to za:
- za prácu vo sviatok
- za prácu v sobotu
- za prácu v nedeľu
- za nočnú prácu
Príplatky za nočnú prácu a prácu v sobotu a nedeľu sú od 1. januára 2021 stanovené v Zákonníku práce pevnou sumou. Zamestnanec má počas práce v deň sviatku nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 100 % svojho priemerného zárobku. Namiesto mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok je možné sa dohodnúť na čerpaní náhradného voľna. Zamestnanci, ktorí pracujú v sobotu, majú okrem svojej mzdy nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej 1,79 € za každú odpracovanú hodinu. Za prácu v nedeľu im patrí mzdové zvýhodnenie najmenej 3,58 € za každú odpracovanú hodinu. Zákonník práce upravuje pravidlá posudzovania začiatku a konca soboty, nedele, sviatku a v prípade pracovísk s nočnými zmenami.
Odborové organizácie v podnikoch, kde pracuje viac ako 20 zamestnancov, môžu v kolektívnej zmluve vyjednať aj lepšie podmienky ako stanovuje zákon. Špecifické pravidlá platia pre zamestnancov v štátnej službe a vo verejnom záujme, pri ktorých zamestnancovi na jednej strane prislúcha väčšie mzdové ohodnotenie, no odbory nemôžu v kolektívnej zmluve vyjednať lepšie podmienky nad rámec zákona. V minulosti neexistovalo mzdové ohodnotenie za prácu v nedeľu alebo v sobotu. Aj presadenie príplatkov za prácu v tieto dni patrí medzi úspechy, ktoré sa podarilo vybojovať aj vďaka tlaku slovenských odborov.
Výška príplatkov bola, podľa pôvodného zákona platného do roku 2020, naviazaná na hodinovú minimálnu mzdu. Spolu s valorizáciou minimálnej mzdy tak automaticky rástlo aj mzdové ohodnotenie za prácu v neštandardných pracovných časoch. V roku 2021, ako bolo už vyššie uvedené, došlo k výraznému zásahu do procesu stanovenia minimálnej mzdy, a to v podobe ústupku zamestnávateľom tak, že došlo k zmrazeniu príplatkov a zníženiu minimálnych mzdových nárokov. Mzdové zvýhodnenia v Zákonníku práce sa určili pevnou sumou v eurách, ktoré sa už automaticky nevalorizujú. Minister práce Milan Krajniak vymenil garantovaný rast minimálnej mzdy za zmrazenie mzdových zvýhodnení za prácu v sobotu, v nedeľu, a v noci. Ustanovené pevné sumy predmetných mzdových zvýhodnení, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce, vychádzajú zo sumy minimálnej mzdy pre rok 2021. Znamená to, že prvýkrát, kedy reálne nedošlo k zvýšeniu súm predmetných mzdových zvýhodnení, sa tak udialo v roku 2022.
Zamestnanci tak od tohto roku nedostali ani o cent navyše za svoju prácu v neštandardných pracovných časoch, pritom súčasná nepriaznivá ekonomická situácia spôsobuje historicky najvyšší rast cien. Zohľadnením rastu cien tak zamestnanci dostávajú za svoju prácu ohodnotenie výrazne nižšie, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Tento stav sa prenáša aj do nasledujúcich rokov, keďže príplatky sa zatiaľ neplánujú zvýšiť ani pre rok 2023. KOZ SR bola zásadne proti odpojeniu mzdových zvýhodnení a najmä proti ich dlhodobému zmrazeniu a pravidelne žiada zmenu Zákonníka práce tak, aby došlo k zvýšeniu a systémovému nastaveniu mzdových zvýhodnení . V prípade slovenských zamestnancov majú totiž príplatky nezanedbateľný vplyv na celkovú výšku mesačnej mzdy, práve z dôvodu vysokej zmennosti práce a nepretržitej prevádzky. Zamestnanci, vykonávajúci prácu pravidelne v noci, čo má preukázateľne negatívne dopady na ich zdravie, si ho budú niekoľko ďalších rokov ničiť za rovnaké peniaze, vplyvom inflácie dokonca za nižšie. Zmrazenie príplatkov malo pozitívny vplyv len na náklady zamestnávateľov, ktorí zavedením tejto úpravy významne ušetrili na vlastných zamestnancoch. Odhadujeme, že za prácu v sobotu sa na zamestnancoch ušetrí 8,3 miliónov eur, za prácu v nedeľu ďalších 13,1 milióna a za prácu v noci sa ušetrí 26,6 milióna eur.
Práca v neštandardných pracovných časoch sa vo veľkej miere týka zamestnancov, ktorých zastupuje Odborový zväz KOVO. Ide o zamestnancov, pracujúcich v ťažkom priemysle, hutníctve, strojárskom, elektrotechnickom alebo aj sklárskom priemysle. V týchto podnikoch je často nerovnomerne rozdelený pracovný čas, niekde sa pracuje v trojzmennej, inde aj v nepretržitej prevádzke, a preto príplatky tvoria významnú časť mzdy týchto zamestnancov. Podpredsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková považuje zmrazenie príplatkov za veľmi zlé a nesprávne politické rozhodnutie, ktorého dôsledky možno vidieť aj v poklese dynamiky rastu miezd. Rozmrazenie príplatkov patrí medzi absolútne priority OZ KOVO. Do budúcnosti M. Benedeková pripúšťa viaceré modely valorizácie príplatkov, medzi nimi aj návrat k viazaniu na minimálnu mzdu. Na druhej strane upozorňuje aj na riziká, ktoré hrozia v prípade mimoriadnych udalostí, keď môže dôjsť nedostatočnému rastu minimálnej mzdy. Potrebná je podľa nej hlbšia analýza, či existuje lepší parameter, na ktorý by mohli byť príplatky naviazané, aby sa eliminovala hrozba zastavenia ich rastu.
Na budúcnosť príplatkov sme sa v tejto súvislosti spýtali aj ministerstva práce, ktoré ale neodpovedalo na otázku, ako si predstavuje dlhodobý model valorizácie príplatkov. Uviedlo len, že akákoľvek zmena v oblasti určovania súm mzdových zvýhodnení musí byť vykonaná zmenou legislatívy po prerokovaní s reprezentatívnymi zástupcami sociálnych partnerov. Konkrétnejšie sa nevyjadril ani samotný minister práce Milan Krajniak, ktorý ale pripustil otvorenie debaty o tejto otázke. Viceprezident KOZ SR František Gajdoš vidí priestor na takúto diskusiu. Kľúčové, podľa neho, bude vybrať taký ukazovateľ, ktorý bude odzrkadľovať realitu a zabezpečí, aby príplatky systémovo rástli a udržali si svoju hodnotu.