Pre Európsky hospodársky a sociálny výbor je cieľom tejto každoročne udeľovanej ceny odmeniť a povzbudiť iniciatívy fyzických osôb (jednotlivcov) alebo právnických osôb (organizácií občianskej spoločnosti atď.), ktoré výraznou mierou prispeli k posilneniu európskej identity a európskej integrácie. Hlavným účelom ceny je preto zvýšiť informovanosť o tom, ako sa môže občianska spoločnosť podieľať na budovaní európskej identity a európskeho občianstva takým spôsobom, aby sa posilnili spoločné hodnoty, ktoré sú základom európskej integrácie.
Téma 14. ročníka Ceny pre občiansku spoločnosť: Duševné zdravie.
WHO definuje duševné zdravie ako stav duševnej pohody, ktorý ľuďom umožňuje vyrovnať sa so životným stresom, realizovať svoje schopnosti, dobre sa učiť a pracovať a zapájať sa do života svojej komunity. Ide o neoddeliteľný prvok nášho zdravia a pohody, o ktorý sa opierajú naše individuálne a kolektívne schopnosti prijímať rozhodnutia, budovať vzťahy a formovať svet, v ktorom žijeme. Duševné zdravie je základným ľudským právom. Má tiež zásadný význam pre osobný, komunitný a sociálno-ekonomický rozvoj.
Duševné zdravie je vo svojej podstate zložité a ovplyvňujú ho biologické, psychologické, vzdelávacie, sociálne, hospodárske, pracovné a kultúrne faktory. K zhoršeniu duševného zdravia môžu prispieť: nízky príjem, zlé životné podmienky, finančné ťažkosti, nízka úroveň vzdelania, pracovné problémy, neistá práca alebo nezamestnanosť, osamelosť, nedostatok podporných vzťahov, vnímaná stigmatizácia a diskriminácia, pokročilý vek a negatívne životné udalosti. Duševnú pohodu ovplyvňujú aj environmentálne faktory súvisiace s klímou, prírodné katastrofy, ako sú povodne alebo zemetrasenia, stupeň urbanizácie atď.
Zatvorenie škôl a materských škôl, izolácia, pocity hnevu a nespokojnosti, či nedôvera k informáciám počas pandémie COVID-19 viedli k zhoršeniu duševného zdravia a bezprecedentnému výskytu úzkosti a depresie, najmä medzi mladými ľuďmi, staršími ľuďmi a zraniteľnými skupinami, zatiaľ čo zdravotnícki pracovníci v prvej línii čelili ďalšiemu stresu2 . Narušenia služieb starostlivosti o duševné zdravie a rastúci dopyt po podpore duševného zdravia mali zároveň za následok, že na jar 2022 priznalo 23 % občanov EÚ neuspokojené potreby v oblasti starostlivosti o duševné zdravie. Obzvlášť znepokojujúci je v tejto súvislosti vplyv pandémie na mladých ľudí. Podľa OECD sa podiel výskytu depresívnych príznakov u mladých ľudí vo veku 18 – 29 rokov vo viacerých európskych krajinách viac ako zdvojnásobil.
Vojna na Ukrajine, migrácia, nestabilná politická situácia, energetická kríza, rastúce životné náklady a neistá budúcnosť spolu so zmenami v hodnotových systémoch a ich uznávanie novými generáciami riziko vzniku duševných problémov ešte viac zvyšujú. Stav duševného zdravia má závažné dôsledky. Podľa Eurostatu je 3,9 % všetkých úmrtí v EÚ spôsobených duševnými poruchami a poruchami správania. Z hospodárskeho hľadiska predstavujú priame a nepriame náklady v dôsledku problémov súvisiacich s duševným zdravím v EÚ takmer 4 % HDP, pričom viac ako tretinu týchto nákladov zapríčiňuje nižšia miera zamestnanosti a nižšia produktivita práce
Jej celková hodnota je 50 000 EUR a môže byť rozdelená až medzi päť víťazov. Termín na predkladanie žiadostí je 30. septembra 2023 do 10.00.
Pravidlá súťaže a formulár prihlášky sú k dispozícii na stránke TU.
