Predseda vlády nedávno vyhlásil, že energopomoc bude v roku 2026 adresná. Následne však dodal, že ju aj tak dostane približne 90 percent domácností. Tento výrok vyvolal rozruch. Niektorí spochybňovali, či je takáto pomoc naozaj „adresná“, iní zas položili provokatívnu otázku: nie je to vlastne dôkaz, že väčšina Slovákov žije v chudobe?
Podľa oficiálnych čísel to tak nevyzerá. Štatistiky ukazujú, že v roku 2024 bolo na Slovensku pod hranicou rizika chudoby (tzv. AROP – At Risk of Poverty) približne 14,5 % obyvateľov. To je dokonca menej ako európsky priemer a v medzinárodných porovnaniach vyzerá Slovensko ako krajina, ktorá si v oblasti sociálnej situácie vedie nadpriemerne. Tento optimistický obraz však podľa analytikov nie je úplný.
Nedostatky merania rizika chudoby
Výskumníci z českého think-tanku PAQ Research upozorňujú, že ukazovatele AROP a AROPE majú svoje limity. Vychádzajú totiž z mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov (ďalej len medián) v rámci danej krajiny – teda chudoba sa meria „vnútroštátne“. V medzinárodnom porovnaní to môže viesť k paradoxom: krajiny, kde majú obyvatelia v priemere nízke príjmy, môžu vykazovať relatívne nízku chudobu, hoci v európskom meradle sú na tom horšie.
Sociológ Daniel Gerbery napríklad upozornil, že „ľudia žijúci v príjmovej chudobe sú na Slovensku ‚viac‘ chudobní než vo väčšine krajín EÚ. Prezrádza to ukazovateľ, ktorý sa hovorovo označuje ako ‚hĺbka‘ chudoby a ktorý vyjadruje, ako hlboko pod hranicou chudoby sa nachádza priemerný príjem chudobných ľudí“, pričom dodal, že „len Slovensko a Maďarsko sú krajinami, kde sa spája nižšia úroveň príjmovej chudoby s jej väčšou hĺbkou. Všetky ostatné krajiny, v ktorých je miera príjmovej chudoby pod priemerom EÚ, vykazujú aj podpriemernú hĺbku chudoby“(zdroj TU)
Navyše, národné mediány sa medzi krajinami výrazne líšia – kým v bohatších štátoch domácnosť s príjmom na úrovni 60 % mediánu dokáže pokryť široké spektrum potrieb a služieb, na Slovensku alebo v Bulharsku si domácnosť s rovnakým relatívnym príjmom môže dovoliť podstatne menej. To znamená, že „rovnaké percento pod mediánom“ neznamená rovnakú životnú úroveň. Práve preto je dôležité dopĺňať národné ukazovatele o medzinárodne porovnateľné pohľady, ktoré zohľadňujú aj rozdiely v kúpnej sile.
Alternatívna metodika – alarmujúce čísla
Výskumníci z PAQ research preto použil alternatívnu metodiku – príjmy Slovákov porovnali nie s domácim mediánom, ale s európskym mediánom, a to po zohľadnení cenových rozdielov (parita kúpnej sily) v jednotlivých krajinách.
Výsledok je šokujúci: podľa tejto metodiky žije na Slovensku viac než polovica obyvateľov pod hranicou chudoby – konkrétne až 51,3 % obyvateľov.
Podobný prístup pritom nie je nový. Už ekonóm Tomáš Želinský z TUKE v minulosti publikoval výpočty s porovnateľnou metodikou, podľa ktorých bolo pod hranicou chudoby v roku 2005 94,9 % v roku 2008 75,6 % a v roku 2011 50,1 % Slovákov a 43 % v roku 2017. Takýto vývoj od roku 2005 do roku 2017 naznačoval pozitívny trend poklesu miery rizika chudoby na Slovensku, čo viac-menej korelovalo aj s poklesom AROP a AROPE. Aktuálny výsledok z dielne PAQ Research, za rok 2023, tak znamená návrat k úrovni spred štrnástich rokov, čo je v súlade aj so stúpajúcimi trendami AROP a AROPE. Tieto negatívne trendy možno pripísať nielen dopadom pandémie, energetickej krízy a rekordnej inflácie, ale aj nedostatku reálnych verejných politík, ktoré by riešili príčiny chudoby na Slovensku, namiesto ich prejavov.
Nemáme jednoduchú odpoveď
Samozrejme, táto alternatívna metodika, ktorú používa ekonóm Tomáš Želinský a autori českého výskumu, má svoje limity a „je s ním spojených viacero koncepčných a metodologických problémov“. Kritici napr. upozorňujú, že hranica „60 % európskeho mediánu“ nie je oficiálnym ukazovateľom a nemusí byť korektná, keďže ju je potrebné odhadnúť. Na druhej strane ukazuje dôležitú vec: že oficiálny ukazovateľ AROP sám osebe nedokáže zachytiť medzinárodné rozdiely v životnej úrovni. Alternatívny pohľad preto nie je náhradou, ale cenným doplnením – a varovným signálom, že Slovensko nemusí byť v takej dobrej sociálnej kondícii, ako by sa mohlo zdať zo „štandardných“ tabuliek a grafov Eurostatu.
Takže, ak by sme mali odpovedať na otázku z titulky článku, tak môžeme povedať, že: „pravdepodobne nie“, no zároveň treba aj doplniť, že „chudoba je komplexný problém, ktorý nevyriešime tým, že sa budeme odvolávať na rovnako diskutabilné oficiálne dáta Eurostatu“.
Foto: Pexels