Vláda aj pri prijímaní rozpočtu obišla zákon

Vláda aj pri prijímaní rozpočtu obišla zákon

Aj keď odborári opustili tripartitu v auguste 2020, nie je to dôvod na to, aby sa ohýbal zákon.

Konfederácia odborových zväzov SR do 14. 10. 2020 nedostala plán práce Hospodárskej a sociálnej rady SR (HSR SR), ktorý žiadala, a pred predložením návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 na rokovanie vlády neprišla žiadna pozvánka na rokovanie HSR ani na plenárne zasadnutie HSR. Predstavitelia štátu nepožiadali o prerokovanie tak závažného dokumentu, akým je rozpočet verejnej správy, len ho predložili a schválili.

Ako je to s rokovaniami

Ministerstvo financií tvrdí, že nemohli rokovať, lebo odbory zablokovali rokovania. Pravda je však taká, že Ministerstvo financií nerokovalo s nikým. Rozpočet nebol k dispozícií žiadnemu zo sociálnych partnerov a nebol zverejnený skôr ako po otvorení rokovania vlády SR, a to 14. 10. 2020 pravdepodobne o 6:55. Ministerstvo nevysvetlilo dôvod, prečo tento dokument neposkytlo žiadnemu zo sociálnych partnerov.

Čo je v rozpočte

Rozpočet verejnej správy je zostavený v odlišnej forme oproti predchádzajúcemu roku, a to najmä na strane výdavkov, ktoré sa rozpočtujú podľa vybraných oblastí (investície, vzdelávanie vrátane vedy, výskumu a športu, doprava a bývanie, sociálne veci a podpora zamestnanosti, zdravotníctvo, pôdohospodárstvo, verejný poriadok a bezpečnosť, obrana, financie, životné prostredie, ekonomika, kultúra a verejné služby), a nie podľa rezortov, teda ministerstiev. V zásade ide o podobný prístup, keďže v každej oblasti sa nájde konkrétne ministerstvo, ktoré za ňu zodpovedá. Pripájajú sa tam aj náklady iných rezortov, pokiaľ majú nejakú činnosť v danej oblasti. Rozpočet síce ukazuje ucelenú formu výdavkov na jednotlivé oblasti, ale absentujú podrobné výdavky jednotlivých ministerstiev (najmä osobné výdavky, počet zamestnancov, priemerná hrubá mzda a pod.).

Schodok rozpočtu verejnej správy sa aktuálne v tomto roku odhaduje v metodike ESA 2010 na úrovni 9,68 % HDP. Návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte. Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2021 sa rozpočtujú sumou 15 815 257 145 eur. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2021 sa určujú sumou 23 864 618 285 eur. Schodok štátneho rozpočtu na rok 2021 sa určuje sumou 8 049 36  40 eur. Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2021 poskytujú do rozpočtov obcí a do rozpočtov vyšších územných celkov dotácie, v celkovej sume 1 641 918 704 eur; z toho do rozpočtov obcí 1 047 964 320 eur a do rozpočtov vyšších územných celkov 593 954 384 eur. Rezervy štátneho rozpočtu sa v roku 2021 rozpočtujú v celkovej sume 1 698 104 291 eur.

Zamestnanosť verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2021 vychádza z predpokladu, že vo verejnom sektore bude zamestnanosť na úrovni 427 388 osôb, čo predstavuje medziročný nárast o 166 osôb. V ústrednej správe však dochádza k poklesu zamestnanosti o 2 783 osôb a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia o 129 osôb. Zamestnanosť v územnej samospráve, ktorá zohľadňuje predovšetkým dosiahnutú skutočnosť za I. polrok 2020, rastie o 3 078 osôb.

Zamestnanosť vo verejnom sektore bola ovplyvnená realizáciou niektorých opatrení vyplývajúcich z „Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe“ – príloha č. 3 Programu stability Slovenskej republiky na roky 2020 až 2023 schváleného vládou SR 18. 5. 2020. Do Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 sa premietlo zníženie osobných výdavkov a počtov úradníkov v ústrednej štátnej správe, zníženie počtu vysokoškolských učiteľov a nepedagogických zamestnancov, reflektujúce zmenu počtu študentov a medzinárodné ukazovatele, a postupná optimalizácia počtu policajtov do roku 2027.

Ako sa rozpočet dotkne zamestnancov verejnej správy

Minister financií odkazuje, že v súčasnej krízovej situácií bude štát šetriť na sebe, keďže občania, najmä zamestnanci v súkromnom sektore čelia prepúšťaniu a znižovaniu miezd. Asi si nevšimol, že v zmysle „Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe“ – príloha č. 3 Programu stability Slovenskej republiky na roky 2020 až 2023 schváleného vládou SR 18. 5. 2020 sa do návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 premietlo zníženie osobných výdavkov a počtov úradníkov v ústrednej štátnej správe, zníženie počtu vysokoškolských učiteľov a nepedagogických zamestnancov, reflektujúce zmenu počtu študentov a medzinárodné ukazovatele, a postupná optimalizácia počtu policajtov do roku 2027.

Štát teda nešetrí len na sebe, ale hlavne na svojich zamestnancoch, ktorí v dôsledku krízovej situácie čelia prepúšťaniu a existenčným problémom. Zároveň zvyšným zamestnancom odkazuje, že si nezaslúžia žiadnu valorizáciu ani len na úrovni rastu cien.

Na platy ústavných činiteľov sa peniaze nájdu

Čo je zarážajúce, na strane 64 rozpočtu verejnej správy v Hlavnej knihe sa uvádza:

V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2021 sa pre zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu s valorizáciou platov neuvažuje. V súlade s príslušnou legislatívou, v nadväznosti na makroekonomickú prognózu Inštitútu finančnej politiky zo septembra 2020, medziročne vzrastú platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a ostatných zamestnancov naviazaných na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR.“

Teda bežní zamestnanci plniaci si svoje povinnosti, pracujúci v prvej línií, preťažení z vybavovania pomoci pre podnikateľské subjekty a pod., dostanú k svojím výplatám 0 %, ale na ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a ostatných zamestnancov naviazaných na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR sa financie našli. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR bola v roku 2019 na úrovni 1 092 € a stúpla z 1 013 € v roku 2018, teda o 7,8 %. To je naozaj pekný nárast platov!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *