Na Slovensku pribúdajú seniori, ktorí si hľadajú prácu. Hlavný dôvod je prozaický. Keďže za posledných šesť rokov prudko zdraželi potraviny, bývanie a energie, mnohí ľudia z dôchodku jednoducho nedokážu vyžiť. Práca sa tak pre časť seniorov stáva spôsobom, ako si udržať životnú úroveň.
Čísla slovenského pracovného portálu Profesia.sk ukazujú zaujímavý trend. Od začiatku roka do septembra 2026 reagovali ľudia vo veku 63 rokov a viac na pracovné ponuky 12 231-krát. Išlo o životopisy, v ktorých uchádzači uviedli svoj vek. Takéto reakcie predstavovali 0,69 percenta zo všetkých reakcií, pri ktorých bol vek známy. Za celý rok 2025 bol ich podiel 0,52 percenta.
Neznamená to, že 0,69 percenta všetkých slovenských dôchodcov si hľadá prácu. Ide o podiel reakcií na pracovné ponuky na konkrétnom portáli. Trend je však pozoruhodný: ľudia vo veku nad 63 rokov sú na pracovnom trhu viditeľnejší ako pred rokom.
Najčastejšie reagovali na ponuky pre operátorov výroby, predavačov, skladníkov, administratívnych pracovníkov či vodičov. Priemerný ponúkaný plat v inzerátoch, na ktoré seniori reagovali, dosiahol 1 388 eur. Objavili sa však aj záujemcovia o kvalifikované manažérske pozície.
Za týmto trendom sa skrývajú dva rozdielne príbehy. Jeden poznáme zo západnej Európy: človek je na dôchodku, ale chce ďalej pracovať, pretože ho práca baví, nechce stratiť kontakt s ľuďmi alebo chce zostať aktívny. Druhý je omnoho menej romantický: dôchodok jednoducho nestačí na život, na aký bol človek zvyknutý, a preto si musí privyrábať. Na Slovensku treba počítať s oboma dôvodmi.
Keď dôchodok nestačí
Najmä posledné roky pritom situáciu slovenských dôchodcov výrazne zhoršili. Po dlhom období relatívne nízkej inflácie prišiel prudký rast cien. Eurostat uvádza, že ceny v EÚ vzrástli v roku 2022 o 9,2 percenta. V roku 2023 nasledoval ďalší rast o 6,4 percenta, v roku 2024 o 2,6 percenta a v roku 2025 o 2,5 percenta. Ceny teda ani po odznení inflačného šoku neklesali – iba rástli pomalším tempom. Navyše, Slovensko patrilo v roku 2025 medzi krajiny s vyššou infláciou, ktorá dosiahla 4,2 percenta.
Pre dôchodcu je pritom dôležité najmä to, čo zdraželo. Ak väčšinu príjmu minie na potraviny, bývanie, energie a lieky, priemerná inflácia celej ekonomiky nemusí dobre vystihovať jeho osobnú skúsenosť.
Štatistický úrad SR uvádza, že slovenské domácnosti v roku 2025 minuli priemerne 444 eur mesačne na osobu. Až 46 percent spotrebných výdavkov išlo na potraviny a nealkoholické nápoje a na bývanie s energiami. V priemere teda približne 205 eur mesačne na osobu smerovalo práve do týchto dvoch oblastí.
Pre domácnosť s nízkym dôchodkom preto nie je rast cien iba štatistickým údajom. Znamená menej peňazí na všetko ostatné.
Ohrození chudobou
Aj širšie údaje o životnej úrovni ukazujú, že Slovensko má v tejto oblasti problém. V roku 2024 označilo svoju finančnú situáciu za takú, že sa považovalo za subjektívne chudobných až 28,7 percenta obyvateľov Slovenska. Priemer EÚ bol 17,4 percenta.
Ešte výrečnejší je údaj o schopnosti dovoliť si primerané jedlo. V roku 2024 bolo na Slovensku medzi ľuďmi ohrozenými chudobou 39,8 percenta takých, ktorí si nemohli dovoliť jedlo obsahujúce mäso, rybu alebo vegetariánsku náhradu každý druhý deň.
Tieto čísla sa netýkajú výlučne dôchodcov. Ukazujú však ekonomické prostredie, v ktorom slovenskí seniori žijú. Preto by bolo zavádzajúce vysvetľovať rastúci záujem starších ľudí o prácu iba ich túžbou po aktivite.
Slovensko verzus západ: rovnaký trend, iné dôvody
Eurostat poskytuje zaujímavé porovnanie dôvodov, pre ktoré ľudia pokračujú v práci aj po získaní prvého starobného dôchodku. V celej EÚ bol v roku 2023 najčastejším dôvodom fakt, že ich práca baví a chcú zostať produktívni – uviedlo ho 36,3 percenta pracujúcich dôchodcov. Finančná nevyhnutnosť bola druhým najčastejším dôvodom, uviedlo ju 28,6 percenta.
Medzi krajinami sú však obrovské rozdiely. V Dánsku uviedlo radosť z práce a produktivity až 61 percent ľudí, ktorí pokračovali v práci po odchode do dôchodku, v Holandsku 59,6 percenta a v Taliansku 51,7 percenta. Na Slovensku to bolo iba 20,4 percenta.
Naopak, finančná nevyhnutnosť bola dominantným dôvodom najmä v chudobnejších členských štátoch. V Rumunsku ju uviedlo 54,3 percenta a v Bulharsku 53,6 percenta respondentov.
Na Slovensku síce nemožno automaticky tvrdiť, že väčšina pracujúcich dôchodcov pracuje z núdze, údaje však ukazujú podstatne menšiu úlohu práce ako zdroja osobnej sebarealizácie než v niektorých bohatších západoeurópskych krajinách.
Chcem alebo musím?
Zaujímavé je porovnanie s okolitými krajinami V4. Kým Česku dosahuje zamestnanosť ľudí vo veku 55 až 64 rokov až 78,3 percenta a v Maďarsku 72,1 percenta, na Slovensku je to iba 66,6 percenta, teda prakticky na úrovni priemeru EÚ (66,4%). Poľsko zaostávalo s 60,1 percenta.
Okrem toho Česko má nielen výrazne vyššiu zamestnanosť ľudí v tejto vekovej kategórii, ale aj nízky podiel tých, ktorí uvádzajú finančnú nevyhnutnosť ako dôvod pokračovania v práci.
Rozdiely medzi krajinami teda nie sú iba otázkou toho, či seniori „chcú pracovať“. Ide aj o to, koľko si za svoj dôchodok môžu dovoliť a aké možnosti im pracovný trh ponúka.
Európa starne a zamestnanosť starších ľudí preto bude rásť na význame. Pre Slovensko je však podstatné, aby sa z toho nestala iba stratégia typu „pracujte dlhšie, pretože dôchodok nestačí“. Starší človek môže pracovať preto, že chce. Ak však musí pracovať preto, aby zaplatil účty za energie a potraviny, ide o úplne inú spoločenskú otázku.
Rastúci záujem slovenských seniorov o prácu preto možno čítať dvoma spôsobmi. Ako dobrú správu o tom, že ľudia zostávajú aktívni aj vo vyššom veku. Ale aj ako varovanie, že pre časť z nich sa hranica medzi „chcem ešte pracovať“ a „musím ešte pracovať“ začína nebezpečne stierať.
Zdroj: Alma Career
Foto: Pexels