V posledných rokoch sme svedkami čoraz častejších vyhlásení o úspešnosti daňovej reformy a zavedenia rovnej dane na Slovensku. S touto témou sa často spájajú mená ako Ivan Mikloš, ktorý ako bývalý minister financií, nepochybne zohral kľúčovú rolu v jej zavádzaní a Richard Sulík, ktorý ju navrhol a presadil. Ivan Mikloš, ktorý ju celkom na začiatku odmietal, ju dnes čoraz častejšie obhajuje. Jeho obhajoba rovnej dane v rámci jeho politických a odborných vyjadrení je však spojená s niekoľkými neúplnými alebo nepresnými tvrdeniami, ktoré by sme mali podrobiť kritickej analýze. Na základe dostupných údajov a odborných štúdií sa zdá, že rovná daň nebola tým zázrakom, ktorý nám mal priniesť dlhodobý ekonomický rast a prosperitu.
Rovná daň, ktorá sa na Slovensku zaviedla v roku 2004, je často považovaná za jeden z hlavných motorov rýchleho hospodárskeho rastu v rokoch 2004 až 2008. Keď sa však pozrieme na širší kontext, zistíme, že náš ekonomický úspech bol dôsledkom vstupu do EÚ a otvorenia sa spoločnému trhu. Tento fakt ignoruje väčšina obhajcov rovnej dane, ktorí tvrdia, že reforma bola kľúčová pre náš ekonomický vzostup. V skutočnosti je ťažké izolovať vplyv tejto reformy, pretože nárast ekonomiky sme mohli vidieť aj v iných nových členských štátoch EÚ, ktoré rovnakú reformu nezaviedli. V realite pri „rovnej dani“ išlo o zníženie väčšiny daňových sadzieb, najmä tých, ktoré sa týkali bohatých. Apologéti rovnej dane túto zmenu zdôvodňovali Lafferovou krivkou. Touto krivkou si dodnes vysvetľujú aj rýchly hospodársky rast na Slovensku v rokoch 2004 až 2008.
Prípad Kansas
V tejto súvislosti je dobré sa pozrieť niekam, kde sa taktiež významnou mierou znižovali daňové sadzby. Štát Kansas ležiaci na stredozápade USA v roku 2012 prijal významnú daňovú reformu, ktorá mala za cieľ znížiť daňové zaťaženie a podporiť ekonomický rast. Reforma bola vedená republikánskym guvernérom Samom Brownbackom. Niektoré, najmä firemné dane znížila na „nulu“, čo malo zvýšiť investície, zamestnanosť a naštartovať ekonomiku. Aj táto reforma bola inšpirovaná Lafferovou krivkou a teóriou presakujúcej ekonomiky (trickle-down), že nižšie daňové sadzby prinesú hospodársky rast a prilákajú investície. Na rozdiel od Slovenska, v Kansase, okrem samotnej daňovej reformy neprišlo k žiadnym iným zmenám, ktoré by sa dali porovnať so vstupom Slovenska do EÚ, takže sa vieme pozrieť výlučne na dôsledky samotnej daňovej reformy v Kansase, ktoré boli tristné. Ekonomika Kansasu nerástla rýchlejšie ako ekonomiky susedných štátov USA, dokonca ani oproti vlastnému rastu v rokoch predchádzajúcich zavedeniu daňovej reformy. Jediným výsledkom bol zásadný pokles výberu daní. Experiment s daňovou politikou bol takým neúspechom, že republikánmi ovládaný zákonodarný zbor nielenže hlasoval za zvýšenie daní, ale dokonca prelomil guvernérovo veto.
Krajiny bez rovnej dane sú úspešnejšie
Zaujímavé je porovnanie krajín, ktoré zaviedli rovnú daň s tými, ktoré ju odmietli. Kým Slovensko po zavedení tejto reformy zažilo obdobie rastu, dnes už sme zaostali za krajinami ako Poľsko, ktoré nezaviedlo rovnú daň, a dnes nás vo všetkých ukazovateľoch hospodárskeho úspechu predbehlo. Rovná daň zostala naďalej populárna najmä v Maďarsku a Bulharsku, ale skutočnosť, že tieto krajiny nepatria medzi lídrov v raste hospodárstva alebo životnej úrovne, vyvoláva vážne pochybnosti o dlhodobej účinnosti tohto systému. Maďarsko ustúpilo od konceptu rovnej dane a momentálne sa stalo daňovým rajom po vzore Írska, ale aj tamojšie výsledky sú značne rozpačité. Dôležitým príkladom sú aj pobaltské krajiny, ktoré zaviedli rovnú daň, ale postupne od tejto politiky upustili (Estónsko ako posledné od 1. januára 2025), čo naznačuje, že táto daňová reforma nie je najlepším riešením.
Rovná daň zvyšuje nerovnosti
Jedným z kritických problémov, ktorý je často prehliadaný, je negatívny vplyv rovnej dane na sociálnu spravodlivosť. Tento daňový systém totiž neprimerane znižuje daňovú záťaž pre bohatších jednotlivcov a firmy, čím sa zvyšujú sociálne nerovnosti. Tieto nerovnosti potom vedú k spomaleniu rastu ekonomiky ako celku, pretože znižujú spotrebu a ekonomickú mobilitu nižších a stredných vrstiev. Naopak, zrušenie rovnej dane a zavedenie progresivity, by mohli podporiť rovnomernejší ekonomický rozvoj a zlepšiť celkovú konkurencieschopnosť Slovenska.
Zásadné chyby pri nastavovaní hospodárskej politiky
Jedným z najväčších omylov pri nastavovaní hospodárskej politiky na Slovensku bolo dlhodobé spoliehanie sa na nízke mzdy ako hlavný nástroj konkurencieschopnosti. Tento prístup síce krátkodobo lákal zahraničné investície (PZI) a podporoval rast exportne orientovanej výroby, no zároveň vytvoril závislosť od nízkonákladového modelu, ktorý brzdí rast produktivity a životnej úrovne. Firmy, ktoré prosperujú len vďaka lacnej pracovnej sile, sa často stávajú tzv. „zombie podnikmi“ – prežívajú nie kvôli inováciám a efektivite, ale vďaka nízkym mzdovým nákladom – čo poškodzuje z dlhodobého hľadiska ekonomiku, ale aj samotných zamestnancov takýchto spoločnosti a znižuje životnú úroveň na Slovensku. Chýbajúca strategická hospodárska a priemyselná politika tak viedla k situácii, kedy Slovensko síce dokázalo prilákať tzv. montovne a subdodávateľov, no nedokázalo si vybudovať vlastné silné ekonomické odvetvia s vyššou pridanou hodnotou.
Žiaden zázrak
Na záver môžeme konštatovať, že rovná daň nie je zázrak, ktorý nás oslobodí od problémov v ekonomike. Naopak, pri dlhodobom pohľade ide o systém, ktorý má svoje výrazné slabiny a ktorý nevedie k udržateľnosti. Mikloš a iní obhajcovia tejto reformy by mali priznať svoje chyby pri nastavovaní hospodárskej politiky a prijať fakt, že „zjednodušenie daňového systému“ nemusí automaticky viesť k lepším hospodárskym výsledkom, najmä ak táto reforma nie je sprevádzaná ďalšími nevyhnutnými krokmi, ako je tvorba a implementácia hospodárskej/priemyselnej politiky. Na Slovensku nastal čas na zásadnú reformu daňového systému, ktorý bude spravodlivejší a nebude udržiavať krajinu v móde nízkonakladovosti, s následkami, ktoré vidíme okolo seba vo forme investičných dlhov v každom sektore.
Použitá literatúra:
20 rokov v EÚ. KOZ, 2025. online
Slovak Experience With Capitalism: The Myth of the Tatra Tiger In: Modeling Economic Growth in Contemporary Slovakia. Emerald Publishing Limited, 2024. online
Tatranský tiger. Zn.: za nízky plat. CVP, 2021. online
The limits of foreign-led growth: Demand for skills by foreign and domestic firms. In: Review of International Political Economy, 2020. online
O firmách a ľuďoch. IFP, 2019. online
Kansas Provides Compelling Evidence of Failure of “Supply-Side” Tax Cuts. Center on Budget and Policy Priorities, 2018. online
Rovná daň a zdanenie práce – česká a slovenská skúsenosť. Ekonomický časopis, 2010. online
ECB: Flat Taxes in Central and Eastern Europe. ECB, 2007. online