V Ženeve sa od pondelka koná 114. zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce. Už prvé dni ukázali, že tento ročník nebude len o technických úpravách pracovného práva, ale o zásadných otázkach budúcnosti práce – a teda aj budúcnosti pracovných podmienok na Slovensku.
To, o čom sa dnes rokuje v Ženeve, totiž nezostane iba medzi stenami konferenčných miestností. Postupne sa to premietne do európskej legislatívy, rozhodovania súdov, národných zákonov, kolektívnych zmlúv aj do každodenného života zamestnancov.
Rodová rovnosť
Samostatný výbor sa počas prvých dní konferencie venoval aj rodovej rovnosti vo svete práce. Diskusie sa zameriavali najmä na pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, neplatenú opatrovateľskú prácu, zosúladenie pracovného a rodinného života, zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách či dopady digitalizácie a umelej inteligencie na postavenie žien na trhu práce. Delegáti zároveň upozorňovali, že bez silných verejných služieb, dostupnej starostlivosti o deti a kvalitného sociálneho dialógu nebude možné dosiahnuť reálny posun v oblasti rodovej rovnosti.
Diskusiu však sprevádzal aj moment, o ktorom sa následne intenzívne hovorilo v kuloároch konferencie aj na sociálnych sieťach. Zástupca vlády USA navrhol, aby sa v dokumentoch namiesto slovného spojenia „gender equality“ (rodová rovnosť) používal pojem „sex equality“ (rovnosť pohlaví). Návrh v rokovacej sále vyvolal najprv vlnu smiechu a následne aj hlasný nesúhlas časti delegátov, pričom americký delegát bol vypískaný.
V praxi išlo o spor medzi tým, či sa má hovoriť len o rovnosti medzi mužmi a ženami z biologického pohľadu („sex equality“), alebo širšie aj o tom, ako spoločnosť nastavuje postavenie mužov a žien v práci, platoch, kariére či rodinnom živote („gender equality“), pričom práve druhý pojem dnes používajú medzinárodné organizácie štandardne, práve preto, aby zamedzili úzkemu chápaniu problematiky.
Celá situácia ukázala, že aj otázky rodovej rovnosti sa dnes stávajú súčasťou širších politických a kultúrnych sporov, ktoré čoraz výraznejšie zasahujú nielen medzinárodné inštitúcie, ale aj naše pracoviská.
Platformová práca
Najväčšiu pozornosť pútajú rokovania výboru pre platformovú prácu o novom medzinárodnom dohovore a odporúčaní pre tento moderný sektor svetovej ekonomiky. Ide o historický proces, ktorý môže priniesť prvé globálne pravidlá pre digitálne platformy, kuriérov, vodičov a ďalších pracovníkov vykonávajúcich prácu prostredníctvom aplikácií. V centre diskusie sú otázky pracovnoprávneho postavenia pracovníkov, algoritmického riadenia, transparentnosti automatizovaných rozhodnutí, sociálneho zabezpečenia či práva na kolektívne vyjednávanie. Veľkým sporom sa však stala aj otázka, či majú mať odbory právo kontaktovať a organizovať platformových pracovníkov. Odbory a viaceré vlády presadzujú, aby odborové organizácie mali reálny prístup k pracovníkom digitálnych platforiem – podobne, ako ho majú v tradičných firmách. Zamestnávatelia to však často odmietajú s argumentom, že nejde o zamestnancov, ale o „obchodných partnerov“.
Táto rétorika pritom vôbec nie je vzdialená ani Slovensku. Aj slovenské platformy a zamestnávatelia pravidelne označujú doručovateľov jedla či kuriérov za „partnerských kuriérov“, akoby nešlo o ľudí ekonomicky závislých od platformy, ale o rovnocenných podnikateľských partnerov. Práve o tom sa dnes vedie jeden z najdôležitejších sporov modernej ekonomiky, či digitálne platformy budú rešpektovať pracovné práva, alebo si vytvoria vlastný režim s nižšou mierou ochrany pracovníkov.
Sociálny dialóg nie je minulosť, ale budúcnosť
Veľmi dôležitý signál vyslal aj Výbor pre sociálny dialóg a tripartitu, ktorý prijal návrh záverov o budúcnosti sociálneho dialógu. Dokument opakovane zdôrazňuje, že kolektívne vyjednávanie zostáva „základným pilierom sociálneho dialógu“ a že oslabovanie odborových práv podkopáva nielen pracovné vzťahy, ale aj demokratické procesy a dôveru v inštitúcie.
To je mimoriadne dôležité aj pre Slovensko, kde sektorové kolektívne vyjednávanie dlhodobo stagnuje a kde časť verejnej diskusie stále vykresľuje odbory ako prekážku konkurencieschopnosti. ILO pritom hovorí presný opak – sociálny dialóg podľa MOP pomáha zvládať krízy, znižovať nerovnosti, podporovať produktivitu aj sociálnu stabilitu.
Umelá inteligencia
Výraznou témou prvých dní sa, hoci neplánovane, stala aj umelá inteligencia. Generálny riaditeľ MOP Gilbert Houngbo zdôraznil, že budúcnosť práce nebude určovať samotná technológia, ale predovšetkým pravidlá, inštitúcie a sociálny dialóg, ktoré budú určovať spôsob jej využívania. Nie je náhoda, že MOP už dnes pripravuje samostatné expertné rokovania o umelej inteligencii a sociálnom dialógu. Aj táto debata bude mať veľmi konkrétne dôsledky pre Slovensko. Slovensko patrí medzi najviac priemyselne orientované ekonomiky v Európe a práve automatizácia, AI či digitalizácia výroby budú v nasledujúcich rokoch výrazne meniť pracovné miesta v automobilovom, logistickom aj administratívnom sektore.
Dočasné zrušenie niektorých pravidiel rokovania MOP
Silnú pozornosť vyvolala aj otázka Palestíny. Delegáti konferencie schválili návrh na suspendovanie časti rokovacích pravidiel Medzinárodnej konferencie práce, aby bolo možné rozšíriť účasť Palestíny v rámci rokovaní aktuálnej konferencie MOP. Návrh prešiel výraznou väčšinou – za hlasovalo 394 delegátov, proti bolo 17 a 42 sa zdržali hlasovania. Výsledok ukázal, že väčšina členských štátov podporuje posilnenie postavenia Palestíny v rámci organizácie.
Popri tom sa medzi delegátmi intenzívne diskutovalo aj o dokumente Arabskej organizácie práce (AOP) venovanom ekonomickým a sociálnym dopadom izraelskej okupácie na palestínskych pracovníkov a zamestnávateľov. Hoci nejde o oficiálny dokument MOP a text má výrazne politický a aktivistický charakter, zaujímavé je, akým spôsobom sa snaží pretransformovať palestínsku otázku na pracovnoprávnu a sociálnu tému. Dokument sa totiž nesústredí len na geopolitický konflikt, ale detailne rozoberá pracovné podmienky, nezamestnanosť, pracovné povolenia, sociálne zabezpečenie, pracovné úrazy, dôchodkové práva či ekonomické dôsledky okupácie na palestínsky trh práce. Práve tým sa palestínska otázka čoraz viac prenáša aj do priestoru medzinárodného pracovného a odborového hnutia.
Prvé dni konferencie tak ukazujú, že rozhodujúce otázky dnešného sveta práce už dávno nie sú len o výške miezd či počte pracovných miest. Čoraz viac ide o to, kto bude kontrolovať algoritmy, aké práva budú mať pracovníci v digitálnej ekonomike, či si odbory dokážu udržať prístup k pracovníkom aj v nových formách práce a či bude technologická transformácia prebiehať sociálne spravodlivým spôsobom.
Iné svety práce
Zároveň však konferencia pripomína aj to, v akej rozdielnej realite žijú pracovníci v jednotlivých častiach sveta. Pri počúvaní delegátov z krajín Afriky, Ázie či niektorých štátov strednej a južnej Ameriky sa niekedy naše slovenské problémy môžu zdať až banálne. Mnohí hovoria o zatýkaní a vraždách odborárov, zákazoch kolektívneho vyjednávania a štrajkov, o detskej práci, o nútenej či doslova otrockej práci alebo o situáciách, keď samotná snaha založiť odbory môže človeka pripraviť o slobodu či život. V mnohých týchto krajinách ešte nemajú vybudované ani základy a už riešia platformovú prácu, na rozdiel od Európy kde platformová práca tlačí na eróziu základov sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania.
V porovnaní s týmito krajinami môžeme povedať, že na Slovensku žijeme v úplne inej dimenzii pracovnoprávnej ochrany. To však neznamená, že nie je čo zlepšovať aj u nás. Aj slovenský svet práce čelí tlaku na dereguláciu, oslabovaniu kolektívneho vyjednávania, rastu neistých foriem práce či otázkam, ktoré prináša digitalizácia a umelá inteligencia.
Práve preto sú diskusie, ktoré dnes prebiehajú v Ženeve, dôležité aj pre Slovensko. Odpovede na ne budú formovať pracovný život miliónov ľudí po celom svete, vrátane slovenských zamestnancov, na celé nasledujúce desaťročie.
O ďalšom priebehu a záveroch konferencie vás budeme informovať.