V dňoch 14. – 15. januára 2026 sa v Dubline uskutočnil druhý workshop projektu POLARIS, ktorý realizuje Európska odborová konfederácia (ETUC) v spolupráci s odborovým výskumným inštitútom (ETUI) s cieľom posilniť kapacity národných odborových centrál v oblasti sociálneho dialógu. Podujatia sa zúčastnil aj zástupca Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR).
Je dôležité zdôrazniť, že nešlo o klasickú konferenciu ani sériu prednášok, ale predovšetkým o intenzívny pracovný workshop, založený na výmene informácií a diskusiách. Odborné vstupy slúžili najmä ako podklad pre skupinovú prácu a výmenu skúseností medzi zástupcami odborových centrál z rôznych krajín.
Prvý workshop projektu Polaris sa konal v októbri 2025 v Kodani, kde sa položili základy pre koncepčné vymedzenie projektu, návrh základnej štruktúry indikátorov a dotazníka. Úlohou druhého workshopu bolo pripomienkovať vytvorený dotazník a odporúčania na jeho vylepšenie a doplnenie.
Odborné vstupy ako východisko pre diskusiu
Program workshopu kombinoval krátke expertné prezentácie s rozsiahlymi diskusiami. Metodologický rámec projektu predstavila Silvia Sansonetti z Fondazione Giacomo Brodolini (FGB), ktorá sa dlhodobo venuje výskumu pracovných vzťahov a sociálneho dialógu. Jej príspevok otvoril diskusiu o tom, ako možno sociálny dialóg systematicky merať, bez toho, aby sa zredukoval len na formálne inštitúcie a legislatívne ustanovenia.
Medzinárodný dátový kontext doplnil Andrea Garnero z OECD (odbor riaditeľa pre zamestnanosť, prácu a sociálne veci), ktorý predstavil databázu OECD/AIAS ICTWSS – dnes najkomplexnejší zdroj porovnateľných údajov o odboroch, kolektívnom vyjednávaní a sociálnom dialógu v Európe. Zároveň otvorene pomenoval jej limity, najmä neschopnosť zachytiť kvalitu a reálny vplyv sociálneho dialógu, čo bolo impulzom pre živú diskusiu medzi účastníkmi.
Perspektívu odborového výskumu a európskych politík priniesol Marcus Meyer z Európskeho odborového inštitútu (ETUI), ktorý sa venoval tomu, ako možno analytické nástroje z dielne ETUI ako Worker participation WEB, EWCDB, ESDDB, atď., prepojiť s praktickou podporou odborov a implementáciou európskych odporúčaní v oblasti sociálneho dialógu. Jedným z odkazov Marcusa Mayera bola aj myšlienka, že nie sú dôležité len dáta, tréningy a reálne riešenia, ale aj schopnosť odborov propagovať svoju prácu, nielen smerom k členom, ale aj k verejnosti. Pretože bez podpory verejnosti odbory nedokážu rozvinúť svoj potenciál.
Výmena skúseností a vyjasňovanie rozdielov
Ťažisko podujatia však nebolo v samotných prezentáciách, ale v troch kolách workshopovej práce, teda diskusiách. Účastníci v menších skupinách diskutovali o konkrétnych skúsenostiach zo svojich krajín, porovnávali národné modely a spoločne vyjasňovali, čo sa v rôznych kontextoch považuje za „funkčný sociálny dialóg“, ako ho kultivovať, akým spôsobom posilňovať jeho pozitíva a obmedzovať limity a nedostatky.
Diskusie jasne ukázali, že každá krajina má svoje špecifiká. Legislatívne, historické aj kultúrne. Líši sa miera formalizácie, sila sektorového kolektívneho vyjednávania, sila odborov, či úloha štátu, štátnych inštitúcií, ale regionálnych vlád. Napriek týmto rozdielom sa však potvrdilo, že odborové hnutie naprieč celou Európou rieši veľmi podobné problémy: Oslabovanie reálneho vplyvu, formalizmus bez obsahu, krátkodobé ad hoc rokovania a tlak na marginalizáciu odborov i kolektívneho vyjednávania. Tento tlak sa prejavuje vo viacerých formách, od union bustingu (likvidovanie odborov a potláčania zakladania odborov), cez žlté odbory, až po fragmentáciu odborov.
Žlté odbory, spoločná európska výzva
Osobitne intenzívna diskusia sa viedla o fenoméne tzv. žltých odborov, teda organizácií, ktoré síce formálne vystupujú ako zástupcovia zamestnancov, no v skutočnosti sú plne závislé od zamestnávateľov alebo priamo podkopávajú kolektívne vyjednávanie. Aj v tomto prípade sa ukázali rôzne skúsenosti účastníkov workshopu a rôzne formy existencie týchto kvázi odborových organizácií, ale účastníci sa zhodli, že tento problém je stále prítomný a nebezpečný, nielen pre odborové hnutie, ale najmä pre pracujúcich.
Tzv. žlté odbory oslabujú vyjednávaciu silu pracujúcich, znižujú kvalitu kolektívnych zmlúv, fragmentujú odborové hnutie a vytvárajú tlak na znižovanie miezd a pracovných štandardov. Zároveň podkopávajú dôveru zamestnancov v odbory ako také a znehodnocujú samotný koncept sociálneho dialógu.
Diskusia poukázala aj na to, že problém často nespočíva len v existencii týchto organizácií, ale v nedostatočných kritériách reprezentatívnosti, slabom dohľade zo strany štátu a v politickej tolerancii voči formálnemu pluralizmu, ktorý v praxi oslabuje práva pracujúcich.
Jedným z dôležitých výstupov projektu POLARIS, ktorý je stále v pripomienkovom konaní, je dotazník, ktorého úlohou bude v budúcnosti odpovedať na otázku, ako dôkladne a presne merať kvalitu sociálneho dialógu k krajinách (nielen) Európskej únie. Jeho definitívna podoba by sa mala prijať na treťom workshope projektu POLARIS, kde bude predstavená definitívna verzia dotazníka aj výsledkov pilotného testovania vo vybraných krajinách.
Európsky impulz verzus národná zodpovednosť
V závere workshopu sa pozornosť upriamila na európsky rámec. Pre krajiny ako Slovensko je pozitívne, že smernica EÚ o primeraných minimálnych mzdách vytvára tlak na zvyšovanie pokrytia kolektívnymi zmluvami a tým aj na dôležitosť sociálneho dialógu. Ide o dôležitý impulz, ktorý môže pomôcť obnoviť význam kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu tam, kde bolo dlhodobo oslabované.
Zároveň však zaznelo jasné posolstvo, žiadna smernica ani zákon automaticky nezabezpečia kvalitu pracovných miest. To, či bude kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg nielen formálny, ale najmä kvalitný, bude v praxi znamenať, aj to, či budeme mať formálne, alebo dôstojné mzdy a dôstojné pracovné podmienky. A odpovede na tieto otázky nám nedajú zákony, ale naša vlastná práca, ako tieto legislatívne rámce chytíme do vlastných rúk.
Zvýšiť pokrytie kolektívnymi zmluvami je len prvý krok. Skutočnou výzvou je zabezpečiť, aby kolektívne zmluvy a sociálny dialóg na všetkých úrovniach prinášali kvalitný obsah, dôstojné mzdy a reálnu ochranu zamestnancov. To je úloha, ktorú za nás neurobí žiadny automat ani európska legislatíva. V tomto smere máme, nielen Slovensku, pred sebou ešte veľa práce.