Obranné a sociálne výdavky by mali ísť ruka v ruke – sociálny štát sa nesmie stať obeťou zvýšenia výdavkov na obranu. Silný sociálny štát zostáva kľúčovým nástrojom na zastavenie krajne pravicových strán v ich snahách o vytvorenie autokracie kremeľského typu v EÚ.
Na začiatku štvrtého roka vojny na Ukrajine sa ozývajú hlasy volajúce po zvýšení výdavkov na obranu, najmä v súvislosti so zmenami v USA. Zdá sa, že ochrana európskych krajín už nie je zaručená. V dôsledku toho sa prelomili už mnohé tabu, nielen pokiaľ ide o diskusie o vojenských otázkach na úrovni EÚ, ale aj o zvýšenej zadlženosti.
Niektoré z týchto hlasov to však tiež túto situáciu označili za kompromis s nulovým súčtom pre sociálny štát – akoby sila americkej armády bola dôsledkom nedostatočnej riadnej sociálnej ochrany krajiny alebo akoby naše oslabené armády boli dôsledkom dôchodkov a sociálneho zabezpečenia.
Skupina Pracovníci v EHSV chce poukázať na dve otázky:
- Pokiaľ ide o výdavky na armádu, EÚ ako celok je celosvetovo//v celosvetovom meradle na druhom mieste. Hoci v niektorých prípadoch môžu byť potrebné spoločné alebo dodatočné výdavky, skutočne potrebná je koordinácia a spoločné projekty na zabezpečenie strategickej autonómie. Musíme sa brániť, nie súťažiť s USA na globálnej úrovni.
- Dobre fungujúci sociálny štát je spolu s úsilím o boj proti chudobe a nerovnosti hlavným nástrojom na zabránenie krajne pravicovému prevratu v mnohých členských štátoch. Tieto krajne pravicové strany, ktoré sú na vzostupe, veľmi neobľubujú demokraciu, sú otvorene nepriateľské voči väčšine našich hodnôt, usilujú sa o napodobnenie autokracie Kremľa v našich členských štátoch a v prípade, že sa dostanú k moci, zabezpečia, že nebude možné vytvoriť koordinovanú obrannú politiku.
Členské štáty preto musia považovať investície do obrany a sociálnej oblasti za vzájomne prospešné, pričom jedny umožňujú druhé.
Zdroj: EHSV