Absurdná doba prináša absurdné nariadenia. Potom ako ministerka kultúry Martina Šimkovičová odvolala riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú a na uvoľnený post vymenovala Antona Bittnera, verejnosť s napätím čakala, ako sa svojej funkcie zhostí nový riaditeľ. Ten však zatiaľ nijako neprekvapil.
„Človek peňazí a čísel“, ako sám seba označil, sa po svojom príchode do SNG zaujímal najmä o to, koľko je v nej nainštalovaných diel na počet metrov štvorcových, koľko stoja vstupenky a za svoj cieľ si stanovil, aby galéria zvýšila svoj zisk aj príjmy od súkromných sponzorov, lebo vraj ministerstvo stojí priveľa peňazí a mala by si na seba zarobiť sama (svätá prostota!).
Už to samo osebe v plnej nahote ukázalo, že riadeniu kultúrnej inštitúcie ako je SNG tento kovaný technokrat, ktorý sa chce v galérii venovať iba ekonomickým otázkam, vôbec nerozumie. Žiadna vízia, žiadne plány, len účtovnícky pohľad na svet: mal dať/dal. Vzhľadom na to, že ide o nominanta SNS azda nikoho neprekvapilo, že pred galériou sa rozhodol postaviť stožiar, na ktorom by viala slovenská vlajka.
Pokiaľ spomínané vyjadrenia možno vnímať len ako určitú insitu odzrkadľujúcu mentálne nastavenie krízového manažéra, ktorý nikdy neriadil žiadnu kultúrnu inštitúciu, jeho príkaz na odstránenie „nenávistných a politických príspevkov z webového sídla SNG, zo sociálnych sietí SNG, webového sídla www.webumenia.sk, ako aj všetkých iných webových sídel pod správou SNG“ je už z iného cesta.
Vzhľadom na to, že súčasné dianie v rezorte kultúry vyvoláva u ľudí vlnu nevôle, na facebookovom a instagramovom účte SNG sa objavuje množstvo kritických odkazov. Vykonanie príkazu mazať spomínané príspevky je tak problematické z viacerých hľadísk: predovšetkým z pracovno-právneho. Kým v médiách existuje poverená osoba – administrátor, ktorý sa snaží zabrániť tomu, aby diskusie pod príspevkami neskĺzli do úplného suterénu (čo sa mu nie vždy úplne darí), SNG nemá na to vytvorené personálne kapacity. Majú azda zamestnanci mazať kritické príspevky aj po skočení pracovnej doby alebo cez víkendy?
Odhliadnuc od personálneho problému, je tu aj problém slobody slova. Nový riaditeľ sa darmo hnevá na to, že ľudia mu na sociálnych sieťach adresujú nelichotivé odkazy. Je to akoby sa hneval na zrkadlo, to však iba zobrazuje tvár toho kto sa doň díva. Zrkadlo nemôže za to, či je tvár pekná alebo škaredá…
No a v neposlednom rade treba zdôrazniť, že od cenzúry je len krôčik k diktatúre. To treba mať stále na pamäti.