Rozhodnutie zrušiť voľno počas štyroch štátnych sviatkov je akt čistého zúfalstva. Vláda zjavne nevie ako ušetriť, a preto sa uchýlila k takému krajnému riešeniu. Navyše, efekt takéhoto opatrenia je veľmi otázny.
Začiatkom roka 2024 premiér Robert Fico mnohých šokoval, keď na konferencii v Davose hrdo vyhlásil, že „Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú 4-dňový pracovný týždeň ako experiment, samozrejme.“ Neubehli ani dva roky a všetko je inak. Namiesto krátenia pracovného času sa vláda rozhodla krátiť počet štátnych sviatkov ako dní pracovného voľna.
S tým, že pôjdeme do práce 1. septembra sa už asi väčšina ľudí zmierila, lebo vláda prijala toto rozhodnutie ešte minulý rok. Koniec koncov, tento deň sa v našich končinách tradične spája so začiatkom školského roka, a tak je to možné vnímať tak, že sme sa len vrátili k zaužívaným zvyklostiam. A mimochodom, prečo by sme mali oslavovať ústavu, ktorú za uplynulých 30 rokov novelizovali viac ako 20-krát…?
Vzhľadom na to, že Roberta Fica Fico v minulosti vyhlásil, že November 89 si ani nevšimol, tak asi nikoho neprekvapilo, že druhým „obetovaným“ sviatkom bude 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu.
O to viac však prekvapila správa, že vláda sa „dočasne“ rozhodla zrušiť deň voľna 8.mája, kedy si pripomíname Deň víťazstva nad fašizmom. V minulosti premiér viackrát zdôraznil, že Smer stojí pevne na antifašistickej pozícii a ešte začiatkom júna na tlačovej konferencii rezolútne vyhlásil, že rušenie ďalšieho sviatku, ktorý má občiansky charakter „neprichádza do úvahy“: „Nech každý zabudne na 1. máj, smrteľne vážne hovorím, nech každý zabudne na 9. máj (sic…), a nech každý zabudne na 29. august. Jednoducho zabudnite na to, takéto niečo neprichádza do úvahy!“ Nehovoriac o tom, že ak by takýto krok urobil ktokoľvek iný, zo strany súčasnej koalície by okamžite padali obvinenia z podpory fašizmu a pod…
Nuž, prešli tri mesiace a veci, ktoré neprichádzali do úvahy, sú zrazu možné. Otázna je preto aj dočasnosť týchto opatrení. Hoci minister financií avizoval, že 8. máj ako deň voľna sa ruší iba v r. 2026, vieme ako to u nás chodí –aj zvýšenie DPH z 19 na 20 percent od r. 2011 malo byť iba dočasné, kým sa nepodarí znížiť schodok verejných financií, no napokon táto sadzba platila až do r. 2025 (keď ju zvýšili na 23%!). A aj Sovietske vojská mali byť v Československu iba „dočasne“, a napokon tu boli viac ako dve desaťročia…
Rovnako prekvapujúci je aj návrh, aby bol dočasne zrušený 6. január (najnovšie sa hovorí aj o 15. septembri). Vatikánska zmluvu totiž Slovensko zaväzuje zachovať desať cirkevných sviatkov ako dní pracovného voľna. Vzhľadom na to, že cirkevné sviatky sú „prakticky nedotknuteľné“ (opäť slová premiéra), sa takýto krok javí ako nanajvýš trúfalý. Nevedno, akým spôsobom chce vláda túto záležitosť so Svätou stolicou dojednať, no v každom prípade už teraz stratila sympatie mnohých veriacich. A nielen pravoslávnych, ktorí 6. januára slávia Vianoce…
Rušenie sviatkov sa javí ako veľmi neprezieravé rozhodnutie, lebo to nie je niečo abstraktné, ale pocíti to každý na vlastnej koži, a preto je proti. V niektorých krajinách vnímajú sviatok ako naozaj niečo výnimočné – napr. vo Veľkej Británii majú systém nastavený tak, že ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, tak ho posunú na pondelok.
Navyše tí, ktorí pracujú v nepretržitej prevádzke, prídu o nemalé príplatky. „Zamestnanci tak budú na Slovensku pracovať za štandardnú priemernú mzdu, pričom dôjde k poklesu ich príjmu,“ uviedla Konfederácia odborových zväzov. Keďže príplatok za prácu cez sviatok dnes predstavuje 5,26 eura na hodinu, pri osemhodinovom pracovnom čase tak zamestnanec príde o 42,08 eura za jeden deň. Ak sa opatrenie dotkne dvoch dní, stratí 84,16 eura a pri troch dňoch až 126,24 eura.
Zrušením dní pracovného pokoja tak ľudia stratia vlastne hneď dvakrát – prídu o deň voľna a zároveň pre mnohých to bude znamenať priamy výpadok v príjme.
Vláda argumentuje tým, že Slovensko má v porovnaní s inými európskymi krajinami najviac dní pracovného voľna, až 14. Minister Kamenický však zabudol dodať, že samotné porovnanie počtu voľných dní má len malú výpovednú hodnotu, nakoľko Slovensko patrí medzi štáty, kde ľudia priemerne odpracujú viac hodín ako ich európski susedia. Týždenne pracujeme 39,6 hodiny, kým európsky priemer je 37,1 hodiny. Navyše z celej EÚ máme najviac hodín v nočnej práci. Argument Konfederácia odborových zväzov, že „ tento systém ohrozuje zdravie a kvalitu života zamestnancov,“ je preto namieste, lebo upozorňuje, na pálčivý problém, ktorý tu vzhľadom na štruktúru našej ekonomiky bude ešte dlho pretrvávať. Jednoducho povedané: Nútiť uštvaných ľudí dlhšie pracovať, je neľudské. Naopak , oddýchnutejší ľudia sú spokojnejší, a teda aj produktívnejší.
Otázny je aj ekonomický efekt rušenia sviatkov. Podľa prepočtov má jeden takýto deň do rozpočtu priniesť približne 100 až 150 miliónov eur. Podľa analytikov však jednorazové zrušenie sviatkov ani zďaleka nemusí mať taký očakávaný efekt, nakoľko ekonomike sa v súčasnosti veľmi nedarí a okrem toho firmy potrebujú dlhší čas, aby preorganizovali svoj systém práce, takže vzorec viac pracovných dní = vyšší výkon ekonomiky, sa ani zďaleka nemusí naplniť.
No azda najväčšou iróniou je, že Smer, ktorý pred voľbami v r. 2020 strašil, že Sulík zruší polovicu sviatkov, teraz ide v jeho pravicových šľapajach.
Zostáva len dúfať, že ministri si pri ďalšej konsolidácii nespomenú na tzv. pracovné soboty, ktoré si ešte mnohí pamätajú z 80. rokov. Alebo nezačnú, podobne ako niektorí zamestnávatelia, hovoriť o potrebe zaviesť 6-dňový pracovný týždeň, lebo to by sme sa vrátili až kedysi pred r. 1968.
P.S. Vláda by si mohla zobrať príklad z Francúzska. V snahe znížiť rozpočtový deficit navrhol bývalý premiér François Bayrou škrtnúť dva štátne sviatky. Nový premiér Sébastien Lecornu však v sobotu od tohto zámeru ustúpil.